:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

ČSR - vzor demokracie

15.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

V dnešnej dobe je údajne na Slovensku demokracia. Každý môže "slobodne" povedať svoj názor - pokiaľ ale vyhovuje vládnucej vrstve. Ako vzor demokracie sa nám predkladá predvojnová ČSR. Tak sa pozrime bližšie, ako to vtedy vyzeralo na Slovensku s
demokraciou.

Je známe, že na Slovensku boli za úradníkov menovaní najmä Česi. A to bez ohľadu na to, či mali na danú funkciu schopnosti alebo nie. Ak boli na funkciu kandidáti viacerí, t.j. ako Česi tak aj Slováci, prednosť dostal obvykle Čech a to bez ohľadu na vzdelanie. Taktiež vojsko a policajné zložky sa skladali najmä z Čechov - legionárov. Títo nenávideli kresťanstvo a zhrubnutí vojnou neváhali s ničením
kresťanských symbolov kde prišli. Z kostolov strhávali kríže, pažbami pušiek rozbíjali sochy, odbíjali hlavy Kristovi na kríži, aj inak znesväcovali kostoly. Toto bolo mlčky tolerované českou vládou a parlamentom.

Obzvlášť otrasný prípad (ale nie ojedinelý) sa stal v roku 1925 v Nižnom Šebeši, malej obci pri Prešove. Istý prepustený františkánsky fráter obvinil u žandárov františkánskeho pátra Malkušiaka, že sa neúctivo vyslovil o hlave štátu. Páter Malkušiak mal povedať, že on za neverca T.G.Masaryka svätú omšu slúžiť nebude. Žandári začali vec vyšetrovať, do Nižného Šebeša večer o desiatej hodine došlo ich 40. Obkľúčili františkánsky kláštor a chceli odviesť pátra Malkušiaka. Katolícky ľud o tom sa dozvedel, zbehol sa a bránil kláštor františkánov.

Nadporučík Dvořák (aké írečité slovenské meno) vydal rozkaz, aby sa ľud rozišiel. Ale ľud neposlúchol a žiadal, aby sa žandári rozišli. Ľud takto hovoril: "Ak máte proti našim pátrom niečo, zaveďte proti nim trestné pokračovanie, ale to predsa len nejde, aby ste nám pátrov v nočnú hodinu z kláštora kradli."

Nastala hádka medzi ľudom a žandármi, ktorí sa mocou chceli dostať do zavretého kláštora. Žandári neskôr tvrdili, že ľud začal hádzať skalami. Nevedno, či je to pravda, ale nech je. Bola tma a ani auto nebolo osvetlené.

Na to odzneli prvé výstrely. Keď sa ľud ani teraz nerozchádzal, padli ďalšie výstrely. Žandári zaútočili na ľud na bodáky. Ľud sa rozutekal a na zemi zostal ležať 24-ročný Matej Hula. Jeho zranenia boli smrteľné. Guľka mu prešla cez rebrá z ľavého boku na pravý. Na ľavej nohe mal tri strelné rany, medzi nimi jedna úplne zničila koleno, pravdepodobne strelou dum-dum. Na pravej nohe bola tiež jedna strelná rana a tri-štyri rany od bodáka.

Po tejto streľbe ľud, medzi ktorým bolo veľa ranených, rozpŕchol sa a žandári násilím vnikli do kláštora. Pátra Malkušiaka a pátra Štefanoviča reťazami zviazali a v noci ich hnali pred sebou do Prešova. Súčasne 62 slovenských roľníkov z Nižného Šebeša bolo tiež uväznených.

Ak si myslíte, že niekto z policajtov bol za túto vraždu uväznený, tak sa veľmi mýlite. Takéto prípady sú vytrvalo zamlčované, na internete nenájdete ani zmienky. Napriek tomu, že by mali byť zaznamenané minimálne Ústavom pamäti národa.

A teraz sa pozrime do súčasnosti. Je podoba so Šarišskými Michaľanmi alebo pochodom ku Svätoplukovej soche čisto náhodná? Teraz už nie je nebezpečná cirkev, ale národné symboly. Dnes už do vás síce nebudú strieľať ostrými (pravdepodobne), ani na vás
nezaútočia bodákmi. Použijú sa "humánnejšie" metódy - pelendreky, slzný plyn, gumové projektily. A ak by to nestačilo, pre istotu sú predsa len pripravení policajti aj s brokovnicami. A toto sa nazýva demokracia - zriadenie, keď zákony platia len keď to moci vyhovuje. Nič nového pod slnkom.

 


Erich Vinclav

Zdroj:
Karol Sidor: Slovenská politika na pôde pražského snemu 1918 - 1938, r.v. 1943

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|