rubrika: rusko 2009

Americký autor ruského pôvodu Joseph Tartakovsky napísal veľmi dobrú recenziu knihy od Jamesa Billingtona "Russia in Search of Itself" ("Rusko hľadá seba"), ale nazval ju veľmi prekvapivo - "Čudné stvorenia".

Píše, že minulé storočie predstavovalo pre Rusko jednu veľmi trpkú ukrutnosť po druhej a že obyvateľstvo tejto krajiny celých sedem desaťročí znášalo totalitu, aká vo svete hádam ani nemá obdoby. A že po tých útrapách sa Rusko teraz podobá oceánu: čosi ako chladný, rozľahlý priestor, plný čudných stvorení.

James Billington vraj v knihe hodnotí situáciu v Rusku po rozpade komunizmu a okrem iného píše, že "žiadna iná krajina nikdy nevydala toľko intelektuálnej energie na zodpovedanie otázky ohľadom národnej totožnosti ako Rusko". Vraj Rusko teraz hľadá samo seba, ale zatiaľ sa nenašlo. Spomína rôzne novovzniknuté hnutia a snaží sa odôvodniť príčiny ich vzniku a posudzuje ich hlavné idey, ale ani o tomto autorovi nemožno povedať, že by situáciu v krajine naozaj vystihol. Západniar (a akýkoľvek ne-Slovan) jednoducho nie je schopný vžiť sa do uvažovania našinca.

I keď som pôvodnú knihu nečítal, z tých pár citovaných viet sa dá usúdiť, že aj postoj tohto autora je opatrne nádejný, ale pritom na mnohých miestach vyložene pohŕdavý, akoby mal do činenia s malými deťmi, ktoré nevedia, čie sú a je otázne, či niekedy vôbec dospejú. Autor napríklad s počudovaním konštatuje, že Rusko sa teraz urputne drží pravoslávia, hoci nie je jemu vlastné, ale je prebraté z Byzancie, ako aj ostatné prúdy, ktoré sa do Ruska v priebehu posledných dvoch tisícročí dostávali. Princ Vladimír I., ktorý v roku 988 n.l. konvertoval Rusko na pravoslávie, vraj zvažoval aj islam, ale napokon sa rozhodol pre kresťanstvo a autor sa nazdáva, že príčinou je zrejme fakt, že islam nedovoľuje piť alkohol. Áno; také je to jednoduché!

Ak sa Rusi teraz tak tvrdohlavo držia kresťanstva to preto, lebo západné elity z nich ich vlastnú vieru postupne úplne vybili a momentálne nič lepšie nie je k dispozícii. A Slovan je duchovne založený oveľa viac, než druhí; ten bez nejakého náboženského konceptu jednoducho nemôže žiť.

Slovan intiutívne pociťuje existenciu duchovných síl, preto sa tak drží náboženstva. Keď sa mu dá k dispozícii priestor slobodne hľadať odpovede, svet časom postojí v úžase nad tým, ako revolučne dokáže doteraz ukrývanú vedu nielen pochopiť, ale ju aj míľovými krokmi ďalej rozvíjať.

A pokiaľ ide o alkohol, slovanský svet s ním nemá väčšie problémy, než Západ. Toto je zlomyselné ohováranie, z ktorého sa už urobil mýtus. Len sa spýtajte Írov alebo Fínov, koľko alkoholikov u nich odchádza zo života predčasne! Biely človek dnes utápa svoje duševné trápenie v alkohole hlavne preto, lebo nevidí žiadne realistické riešenie svojej neblahej spoločenskej situácie a vzdorovito odmieta pridať sa k zástupom tých nesvedomitých diablov, čo dnes vedú svet do priepasti. A práve z týchto dôvodov vznikajú teraz aj v Rusku hnutia, nad ktorými druhí len nechápavo krútia hlavou - napríklad aj nihilizmus, ktorého heslom je "Proti všetkým!" a ktoré sa v marcových prezidentských voľbách umiestnilo na druhom mieste.

Ak si heslo "Proti všetkým!" našlo cestu k toľkým Rusom to preto, lebo vystihuje zmätok v slovanskej duši. Slovania podvedome tušia, že nič z toho, čo dnes vo svete existuje - ani jeden z náboženských, politických či spoločenských konceptov - nám duševne nevyhovuje, pretože to nezodpovedá nášmu intuitívnemu porozumeniu stvorenia a sveta a našim duchovným potrebám.

My, Slovania, sme pre Západniarov "čudnými stvoreniami", pretože nech idú na nás s čímkoľvek, naša reakcia ich vždy zaskočí. Koľko energie, času a peňazí celé stáročia vynakladá cudzia aristokracia a úslužná "mienkotvorná" inteligencia na to, aby Slovanov premenila na svoj obraz - a my sa stále spupne staviame na zadné a nechceme uznať pravdivosť ich pohľadu na veci. Všetci "pokrokári" (Peter Veľký a iní), ktorí chceli v Rusku zmeniť podmienky k lepšiemu, sa vždy obracali na cudzie, zväčša západné, vzory. Ale v Rusku sa nič z toho nikdy celkom neujalo. Naša duša má jednoducho úplne iné potreby, túžby a očakávania.

A s prebúdzajúcim sa uvedomením zrazu zisťujeme, že je to vlastne naša povinnosť odvrhnúť tie západné vplyvy, ktoré pokladáme za nesprávne - t.j. všetko "staré" - a sformulovať si v hlavách úplné nové (v skutočnosti vlastne len zabudnuté) porozumenie svetských, morálnych a božích záležitostí a potom ten svoj osobitý pohľad vysvetľovať druhým. Len tak sa môže vo svete postupne zrodiť to "nové", na čo teraz s nádejou čaká celý svet. Ostatný svet sa teraz môže klaňať modlám a všelijakým umelo vykonšturovaným lžiam, ale my musíme íst svojou vlastnou cestou. Preto nesmieme pripustiť, aby nám v našej vlastnej domovine vládli cudzí, ktorí nám chcú zapchávať ústa a prikazovať, čo si smieme myslieť a čo nie!

Tartakovský píše, že "osud Ruska nemožno predvídať". Ale Rusko vraj doteraz dokázalo prejsť veľmi nepravdepodobnou metamorfózou - od bašty reakčného monarchizmu, vývozcu svetovej revolúcie, po zápasiacu, nefunkčnú demokraciu, čo nemožno povedať o žiadnej inej krajine vo svete. A Rusko je navyše aj veľmi bohaté: na jeho území sa nachádza jedna tretina svetových zásob zemného plynu, 7 % ropy, jedna pätina drahých kovov, má nekonečne rozľahlé lesy, obrovské lány obrábateľnej pôdy, prístavy v siedmich moriach a v počte jadrových hlavíc je druhé na svete. Okrem toho má k dispozícii 140 miliónov veľmi trpezlivých a dobre vzdelaných občanov, ktorí žijú v siedmich časových zónach. Takže nech tu bude napredovanie akokoľvek búrlivé, na Rusku bude záležať vždy. A ako v prípade oceánu, aj tu všetko závisí od prílivu a odlivu a od smerovania morských prúdov. A to sa týka hlavne prúdov myšlienkových.

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článku
Joseph Tartakovsky: "Strange Creatures"
http://www.claremont.org/publications/crb/id.989/article_detail.asp