rubrika: európa 2009

Násilný rozpad Juhoslávie sa negatívne prejavuje až do dnešných dní. Dokonca aj Slovinsko, ako člen Európskej únie od 2004, má na svojom konte stále nedoriešené problémy so svojim susedom Chorvátskom, ako aj otvorené problémy so svojimi vlastnými občanmi – neobčanmi.
Pri založení Slovinska v roku 1991 stratilo 25.761 ľudí z iných zväzových republík svoj status  a všetky práva.

Ministerka vnútra Katarina Kresal chce týmto "vymazaným“ konečne pomôcť.
Slovinsko, 1993. Vlastne chcel Aleksander Todorović zahlásiť len narodenie svojej dcéry. Keď však predložil svoj pas, dostal ho po chvíľke znehodnotený späť. Na krstnom liste bola zapísaná len matka, Slovinka, avšak žiadny otec. Pretože Aleksander Todorović pre slovinské úrady viacej oficiálne neexistoval. Tento Srb patril dlhé roky k tým "Izbrisani", tým „vymazaným“.

Keď sa Slovinsko v 1991 stalo samostatným štátom, mali občania z iných juhoslovanských zväzových republík šesť mesiacov čas na to, aby požiadali o slovinské občianstvo. 171.132 ľudí prijalo túto výzvu. Zostávajúcich 25.761 postihnutých, bolo vo februári 1992 jednoducho vyškrtnutých z registra osôb, doslovne "vymazaných" a ďalej vedných ako "cudzinci bez re-gulovaného statusu", aj keď väčšina už roky žila v Slovinsku. Zostali bez osobných preukazov, vodičských preukazov, zdravotného poistenia a povolenia k pobytu. Priatelia, rodina, Charita a čierna práca im pomáhali prežiť.

Ako z Grazu do Viedne
"Nikto nemohol tušiť dosah tohto zákona", povedal Todorović, ktorý žije od 1977 vo výcho-doslovinskom meste Ptuj. "Keď sa niekto presťahoval predtým v rámci bývalej Juhoslávie, bolo to ako zmena obce z Grazu do Viedne." Vymazaní“ založili 2002 občiansku iniciatívu, tiahli pred ustavný súd a dostali v 2003 za pravdu. Musia dostať svoje povolenie k pobytu so spätnou platnosťou, tak znelo rozhodnutie.

Vo februári 2004 začalo ministerstvo vnútra vystavovať zodpovedajúce rozhodnutia – ostalo však len pri pár tisícoch. Len tí, ktorí dúfali, že Juhoslávia sa nerozpadne a Slovinsko bude znova ovládané z Belehradu, sa nestarali o štátne občianstvo, tak zneli populistické frázy. Naviac sa muselo rátať s "enormnými odškodňovacími platbami".

Keď koncom 2004 uchopila moc konzervatívna opozícia pod Janezom Jansom, bola téma "vymazaní" potom kompletne zo stola. V 2008 so zmenou vlády došlo znovu k nádeji. Nová ministerka vnútra, Katarina Kresal sľúbila, že sa problémom bude konečne zaoberať. Začalo sa znova z vydávaním rozhodnutí o pobyte. Naviac je pripravovaný zákon, ktorý by mal aj pre tých 12.000 ľudí platiť, ktorí po februári 1992 museli Slovinsko, vzhľadom na svoj status ako „vymazaní“, opustiť.

Konzervativna Slovinská demokratická strana (SDS) varuje pred tým, že „vymazaní“, ktorí teraz žijú v iných ex-juhoslovanských čiastkových republikách, týmto zákonom sa dostanú bez problémov k novému slovinskému cestovnému pasu a môžu bez víz cestovať do EÚ. Avšak aj aktuálna vláda sa dištancuje od možných odškodňovacích platieb. Chorvátsky denník Jutarnji list prednedávnom špekuloval, že by to mohlo predstavovať 426 miliónov Euro.

Pravica vyvíja tlak
"Politici manipulujú, a pravica vyvíja tlak, že „vymazaní“ žiadajú horentné sumy", kritizuje  penzionovaný ústavný sudca Matevž Krivic. Doteraz dostal len jeden „vymazaný“ odškodnenie vo výške 17.000 Euro - totiž Todorović. 1996 dostal síce späť svoj pobytový status a našiel potenciálneho zamestnávateľa . Avšak pracovný zákon vyžaduje, že treba najprv najmenej desať rokov žiť v Slovinsku, aby dostal toto miesto. Ako „vymazaný“ bol Todorović považovaný ako nový štátny občan. Tento rok 25. júna mal 54 rokov. 25. júna sa bude oslavovať založenie Slovinska národným sviatkom. "Teraz som trikrát tak starý, ale neviem, či to je teraz irónia, alebo osud", povedal Todorović.  

(Veronika Wengert z Ljubljany/DER STANDARD, Printové vydanie, 20.07.2009)
Fremde in der eigenen Heimat
http://derstandard.at/druck/1246542518604/Fremde-in-der-eigenen-Heima