29.05.2010

Drahý Viktor, napriek tomu, že sa moji krajania čudujú a nič nechápu, ja to vidím inak. Som rád, že konáš podobne ako Tvoji predchodcovia, ktorí podnietili našich predchodcov k ráznym krokom. Napríklad Košut, ktorého sme pre Vás odchovali, naznačil Štúrovi, že Slováci budú mať len toľko slobody, koľko si vybojujú, a bolo povstanie. Aj Ty robíš všetko pre naše prebudenie a zjednotenie sa. Vďaka Tebe a Tvojej mocenskej hre, zvýši sa sebavedomie nás, večne nesebavedomých Slovákov. Ďakujem, že vďaka Tebe opätovne zistíme, že aj keď je nás menej ako Vás, zase vyhráme my. Ako sme vyhrali trianonský mier, ako sme po druhej svetovej vojne rozšírili svoje územie o tri obce na pravej strane Dunaja, ako sme boli úspešnejší v súboji o Gabčíkovo, ako sme Tvoju vlasť predbehli ekonomicky...  Nepokračujem, nechcem Ti prehlbovať traumu.

Pravdepodobne sa nádejaš, že ak vďaka Tvojim krokom prežije naša terajšia koalícia voľby pokope, pomôže Ti to odkláňať pozornosť od hospodárskych ťažkostí v Tvojej „csonka“ (teda menšej) vlasti, lebo veď hocikedy pritiahneš skrutku s názvom „Felvidék“. U nás sa hovorí, že sa nás začínate báť, pretože my sa Vás nebojíme. Že sme Vás už prekukli. Že najskôr chcete získať našich občanov a potom bude nasledovať aj zem, na ktorej žijú.

Ja verím, že sú to taľafatky. Že „uzavretím potrianonskej doby“ – ako sa vyjadril Tvoj kolega Kövér (možno v minulosti Kovár, ktovie) – sa „môže začať nová epocha“ nielen pre celý Tvoj, ale aj môj národ. Že Tvojou novou národnou politikou povzbudíš aj nás. Nie, ja si nevykladám zle, že sa u Vás stane bezpredmetným používanie pojmu „na tejto strane hranice a za nimi“. Veď Vy ste svetoznámi figliari. Istý Váš pedagóg už v 19. storočí dokazoval, že jediný Maďar dokáže milovať, samá reč to dokazuje: „Je vous aime, I love you, aké nepôvabné a nevýznamné sú to slová! Povedzte mi: Szeretlek, hľa, aké je to slovo vznetlivé, výrazné!“ Našli sa vtedy svedkovia, ktorí potvrdili, že polícia musela zakázať používanie tohto slova, pretože na jeho jednoduché počutie nevinné panny porodili silných chlapcov.

Tento Kovár je teda majstrom na vypúšťanie perál spod svojich bajúzov! A čo ďalší Tvoj človek Németh (žeby Nemec?)? Že vďaka dvojakému občianstvu „bude jasné, že Maďarsko je štátom 15 miliónov Maďarov“. Trafil problém kladivom po hlave: slovenské odmietavé reakcie boli naozaj len súčasťou volebnej kampane.
Iste, aj môj starý otec by krútil hlavou, keby Ťa počul, že prijatie zákona o dvojakom občianstve v maďarskom parlamente je slovenskou provokáciou. Áno, povedal si, že „slovenské národné sily provokujú Maďarsko“, ale že Vy sa nedáte vyprovokovať. Buď však pokojný, môj starý otec – ktorý tvrdil že ak sa Pánboh nemôže na niektorého politika spoľahnúť, odoberie mu rozum – už nežije.
Nuž, máte to s nami ťažké. Slovensko Vás provokuje, prijíma si zákony, ktoré platia len na jeho území a nemyslí ani na centimeter cudzej zeme! Tvoj iný zástupca Zsolt (žeby Žold?) vystihol podstatu: pre našu vládu bolo dvojaké občianstvo len zámienka, ktorú keby nemala, vymyslela by si pre protimaďarské výpady niečo iné. A správe poukázal na slovenské provokácie: „So Slovenskom nie je hlavným problémom dvojaké občianstvo, ale jazykový zákon, Benešove dekréty, Hedviga Malinová a vlaňajšie vykázanie Lászlóa Sólyoma.“

Dobre, Viktor, že si sa nevybral na prvú oficiálnu návštevu k nám, ale ponad svoj Felvidék si zaletel ku skutočnému susedovi do Varšavy. Poznáme tú pesničku: Wengier – Poľak dva bratranki. Asi bude lepšie, ak sem prídeš, až sa trochu ostrieľaš v politike. Lebo jeden z Tvojich predchodcov prišiel raz do našich Košíc na bielom koni na samom začiatku svojej kariéry a prihováral sa našincom dokonca po slovensky! A ako to dopadlo? Už o niekoľko mesiacov mnohých z Košičanov vešali po kandelábroch.
Ďakujeme Ti, Viktor. Až tak nás veľmi zjednocuješ a dvíhaš nám pocity vlastenectva, že keby Ťa nebolo, museli by sme si Ťa vymyslieť!

Marián Tkáč
27. mája 2010.