V posledných rokoch stále jasnejšie vystupuje do popredia v sfére ideológie rôznorodosť medzi demokraciou a liberalizmom. Ukazuje sa, že už neide len o teoretické diskusie alebo vedeckú spory. Medzi táborom radikálnych demokratov a táborom radikálnych liberálov to už dnes vrie, či už vo sfére politiky, ekonomiky. Nezmieriteľnosť je očividná a môže vyústiť do nepredvídaných rozmerov.

Je dnes jasné, že ide o nové politické delenie sveta, ktoré sa objavilo po tradičnom delení - kapitalizmus - socializmus. Nie je však celkom jasné, prečo sa termín "liberálna demokracia", ktorý znel pre človeka predtým ako tautológia alebo ako pleonazmus, nakoniec rozdelil na " liberalizmus" a "demokraciu".

Na Slovensko, kde "vtrhla" demokracia z čista jasna, ani po decéniu nemáme schopných politológov, nemajú ich ani strany, ktoré sa označujú za demokratické, či konzervatívne, alebo liberálne. Slovenská politológia, to je odvar starej ideológie komunizmu. A lídri politických strán lavírujú vo svojich programových zámeroch a dodnes nevedia, kam vlastne patria a pojmy " demokracia " či liberalizmus "sú pre nich len pláštikom, ktorým sa zakrývajú. Keď strana Smer vyšla s tzv. Treťou cestou, nikto z tejto strany dodnes politologicky neozrejmil, čo to vlastne je /verzia z Dobšinského rozprávok o troch cestách ?/ Podobne to platí aj o ĽS-HZDS, či SNS, kde evidentne chýba ideologické smerovanie. KDH zasa buduje na tom, čo v Európe už zomrelo - na konzervativizme. SDKÚ v začiatkov hovorila o liberálnej frakcii vo svojej strane, potom od toho uskočila, lebo by nebola pretiahla z KDH členstvo k sebe. Údajne liberálne ANO, ktoré nevie ,čo to je liberalizmus sa potáca medzi ideologickými pojmami, ako opitý Dán. Len SMK vie jasne čo chce a príliš sa ideologickými pojmami nezaoberá, vyhovuje jej to, čo získa, lebo preto vznikla, keď uvarila guľáš z rôznych straníckych prúdov.
Treba trocha predsa len načrieť do histórie, aby sme si ozrejmili niektoré politické koncepcie

Čo je to " demokracia " ?

Nikto nebude namietať, že tento pojem a aj politický systém, ktorý tento pojem vytvára, majú svoj prapôvod v starovekom grécku, v Aténach. " Demokracia " doslovne znamená " vládu ľudu" /demosa/. Pri tom treba podčiarknuť jeden fakt, ako Gréci ponímali termín " demos"/ľud/ . Slovom " demos" sa označoval ľud , ktorý žil na vymedzenom teritóriu a bol zviazaný s históriou tejto teritórie, polisom, /mestom/, systémom sociálnych, etnických a profesionálnych vzťahov. Je jasné, že termín " demos" znamenal niečo celkom iné ako "laos", ktorým sa v gréckom jazyku tiež označuje ľud. " Laos" na rozdiel od "demosa" je obyvateľstvo v globáli, bez rozdielu existencie alebo vzťahov s tradíciou danej kultúrnej oblasti. V princípe bol "demos" u Grékov prakticky synonymom slova "ethnos."

V dôsledku toho sa "demokracia" chápala zo začiatku nie ako účasť v riadení štátom jednotlivcami, ale ako činnosť v nej osobitného a nerozdielneho spoločenstva "organickej spoločnosti" jednotlivcov v kolektíve, ktorého neopakovateľnosť, unikátnosť a samoidentičnosť prejavovala sa v tradíciách, právach, morálke, etike, patriacich práve tomu ľudu, práve tomu polisu, práve tomu " demosu".

Z toho vyplýva, že treba znova a znova prízvukovať, že subjektom "demokracie" od začiatku sa javil a musí byť stále "ľud", ako niečo kvalitné, ktoré nemožno deliť. Pričom treba zdôrazniť, že tak ako plesbicit , tak ani tajné hlasovania, neboli v princípoch v začiatkoch demokracie. Gréci mali tri termíny, ktoré zodpovedali demokratickému režimu : Isonómia /rovnosť pred zákonom/, Isotímia /rovnaké právo využívať ľubovoľné štátne funkcie pre všetkých občanov/ a " Isogória /sloboda slova/.
Tieto princípy ohraničujú " priamu demokraciu", kde všetci občania majú právo účasti v súbore " Eeklésií"/Ľudové zhromaždenie/. Veľkolepo napríklad znie kliatba Aténčana na obranu demokracie : Ja zabijem svojim slovom, mojou činnosťou, mojim hlasom v zbore , mojou rukou, ak ja môžem, každého, kto zvrhne demokraciu".... A ak niekto druhou rukou zabije nepriateľa demokracie, ja ho budem , tohto zabijaka pokladať za čistého pred bohmi i božskými silami, pretože bol zabitý vrah ľudu".

Za mimoriadne vážne v tomto, teda pri skutočnej demokracii, v priamej demokracii, demokracii "tvárou v tvár" je, aby ľud vládol v plnom zmysle tohto slova a nie aby si vyberal ľudí, ktorí s ním budú manipulovať. Treba povedať, že nepriamu demokraciu, ktorá existuje dnes, by Gréci možno nazvali termínom "aristokracia, alebo dokonca termínom "tyrania".

Existuje ešte jedna vážna črta demokracie - delenie ľudí na " občanov" a "neobčanov." Občania "sa po grécky nazývali "polites" a " neobčania" zasa "idiotes" /Naše dnešné slovo "idiot" podľa toho označovalo zo začiatku jednotlivca, ktorý bol zbavený spojenia s
"demosom" i "polisom", odtrhnutého od sociálnych, etnických a religióznych tradícií.
Za "občana" v demokratickom režime sa rátal každý, kto plnou mierou patril k "demosu", k "ľudu", kto bol nerozlučne zviazaný s vlasťou, to znamená, krajinou a minulosťou, s históriou krajiny. "Občanom", "Athénčanom" sa musel človek narodiť, stáť sa ním bolo prakticky nemožné. "Občianstvom" sa nazývalo niečo zakorenené v histórii národa, ako niečo hlboko autochtónne.

Ak sa v zmysle takejto "demokracie" dnes pozrieme na činnosť strany SMK na Slovensku, tak nám musí byť všeličo jasné.

Prejdime však k liberalizmu. Ak demokracia ma starovekú históriu a už po Aténach sa režimy demokratického typu prejavovali v histórii v tej či inej forme, tak pojem "liberalizmus" patrí k pojmom celkom súčasným. Tento pojem vznikol v ranných štádiách rozvoja kapitalizmu, ako osobitná a bezprecedentná ideológia, do ktorej sa vmontovali filozofické, politické , sociálne a ekonomické princípy toho, čo by sa dalo nazvať " súčasným svetom", " modermizmom" na rozdiel od tradičných spoločenstiev, alebo tých režimov, kde pod maskou "súčasnosti" boli zamaskované archaické, tradičné hodnoty /ako napríklad v niektorých socialistických , nacionalistických či iných spoločenstvách/.

Termín " liberalizmus" pochádza z latinského "libertas" , to znamená "sloboda". Treba však hneď povedať, že prakticky nikdy v histórii liberálnych myšlienok sa tento termín " sloboda" neprikladal k akémukoľvek kolektívnemu subjektu - ani k "ľudu" "spoločnosti", "národu", "sociálnej skupine", "štátu", "triede" a podobne.
Také výrazy ako "ľudový liberalizmus", alebo " národný liberalizmus", či "štátny liberalizmus" sú nezmyslom a absurdnosťou. Tie ideológie, ktoré si postavili do svojho uhla pohľadu princíp slobody, toho či iného kolektívu, vždy mali iné názvy /"nacionalizmus", "socializmus", "syndikalizmus"/
Liberalizmus je ideológia celkom a naplno orientovaná na človečí individualizmus, jeho blahobyt, a vyžadujúca pre tohto jednotlivca najvyšší dar "slobody". Práve takáto téza, o nevyhnutnosti zabezpečenia individuálnej slobody bola základným motívom všetkých foriem liberálnej ideológie. V konečnom dôsledku, ideológia liberalizmu je zhodná s ideológiou čistého individualizmu, to znamená priznanie vyššej inštancie zriadenia "individuuma" , jeho záujmy, jeho práva, jeho blahobyt. Človek " individuum" liberalizmu je niečo, čo je v priamom protiklade "občanovi", ako to ponímali grécki demokrati.

Tak ako sa "občanom" stáva ten, ktorý je zviazaný sa históriou, tradíciou a krajinou, "človek" /v liberalizme/ je kategória celkom abstraktná, zámerne očistená od historicko-sociálnych nánosov /samozrejme liberáli to nezavrhujú, ale pokladajú za niečo druhoradé, nezáväzné, zbytočné/. Ak by sme to domysleli do konca, tak v gréckom demokratickom polise by takéto figúrky liberálov určite nazvali " idiotes".

V tejto ideológii je celkom jasné jedno, teória "slobody" pre jednotlivca /individuum/ sa stretáva s logickým protirečením: sloboda jedného individuuma sa nevyhnutne ohraničuje slobodou druhého. Hoci anglickí myslitelia John Locke a Bernard Mandevill, ktorí vytvorili základy tejto ideológie snažili sa zdôvodniť túto kultúrnu a filozofickú anomáliu, predsa len vážnejšia etapa na ceste liberalizmu nastala po objavení sa prác Adama Smidta. Filozofická a sociálna problematika liberalizmu sa jednoducho vytratila, prišla teória liberálnej ekonomiky. A práve Adam Smidt je najvyššia autorita liberálov do súčasných dní. Teóriu Lokka o " slobode individuuma" zmenil na " slobodu obchodu".

Záverom treba povedať, že liberalizmus historicky, politicky, filozoficky i ekonomicky predstavuje niečo celkom odlišné od demokracie. Ak v centre demokratického videnia sveta stojí "demos", tak v centre liberálneho " individuum" . Ak je v demokracii dávaná prednosť kolektívnym záujmom, nad osobnými, tak u liberalizmu je primárne dávaná prednosť osobného nad kolektívnym. Ak sa demokracia v prvom rade stará o politickú sféru, štát, priamou účasťou v riadení spoločnosťou, tak liberalizmus sa stará o sféru ekonomiky, zabezpečením ekonomických a obchodných slobôd pre niektorých jednotlivcov. A nakoniec, ak demokracia je jednou z foriem politického zriadenia tradičnej spoločnosti, tak liberalizmus je novou ekonomicko- filozofickou doktrínou, založenou na úplnom odmietaní tradičnej civilizácie, ktorá je pripravená postupne zničiť všetky organické spoločenské a verejné inštitúcie, patriace politickej a kultúrnej histórii národa a štátu /viď na Slovensku napríklad postupné " zničenie " verejnoprávnej STV, Matice slovenskej , et cetera./

Liberalizmus je jednoducho najdôslednejšia agresívna a radikálna forma, stelesňujúca európsky nihilizmus, duch antitradícií, duch búrania, duch cynizmu i skepse, duch "vraha človečieho."
Treba jednoducho aj na Slovensku povedať - áno - demokracii , a nie - liberalizmu. Áno aj preto, že "ľud" stojací v centre koncepcie demokracie je pre nás hlbokou mystickou kategóriou, zviazanou s náboženstvom a Osvietenstvom" /Národy, to sú myšlienky Boha, hovoril Herder/.

Poznámky na záver :
l. Je zaujímavé, že liberalizmus niektorí autori odvodzujú od latinského slova liberalis
/štedrý/ a nie od libertas /sloboda/, veď nakoniec aj Rímska bohyňa slobody sa volala LIBERTAS.

2.Bývalý slovenský veľkohubý učiteľ marxizmu-leninizmu Miroslav Kusý, ktorý sa teraz vydáva za politológa demokracie či liberalizmu v časopise Formát v roku 2OO3 navodzuje dojem, že liberalizmus nebojuje proti demokracii ale proti kresťanstvu. "Rozvinul sa /liberalizmus/ ako jediná rozumná alternatíva náboženských vojen v podobe oddelenia cirkvi od štátu a náboženskej tolerancie..." ./ Možno od bývalého marxistu čakať niečo rozumné, toť otázka - pozn. autora./

3. Na web stránke ANO možno nájsť rozhovor s ministrom slovenskej kultúry Rudolfom Chmelom.
Odpoveď na otázku: ... Liberalizmus je za občianske práva a slobody, za emancipáciu občiansku a morálnu, dokonca i za odluku štátu od cirkvi..." /Nuž, minister slovenskej kultúry- pozn. autora/.

4. Nezmyslov o liberalizme sa na Slovensku publikuje neúrekom. Zaujímavé však je, že liberálmi sa stali /podľa sledovania slovenských autorov, ktorí sa nadchýnajú liberalizmom/ všetci tí, ktorí boli veľkými šíriteľmi či nositeľmi marxizmu-leninizmu v minulosti, alebo slovenskí komsomolci, ako budúca garda tohto učenia. Nájdete ich v novinách SME, FORMAT, internetových stránkach a ďalších časopisoch. Škoda, že v komunizme neexistoval internet , mohli by sme si nájsť ich názory predtým a porovnať ich s dnešnými. Veľmi dobre vedia, že kvôli tomu porovnaniu sa nikto nebude unúvať hľadať v knižniciach.

Svätoboj Clementis