Keď som ju uvidel prvý raz, inštinktívne som ju chcel zodvihnúť. Žiarila v slnečnom svetle jasnou svetlozelenou farbou - čosi nové a čerstvé v suchejtráve vŕškov južného Libanonu. Maličká strapcová bombička skutočne vyzerá akoby patrila do ruky. Nuž nečudo, že má na svedomí životy toľkých detí.

Izrael v roku 2006 posial tisícami takýchto bombičiek záhrady a polia južného Libanonu - už po vyhlásení prímeria v 34-dňovom konflikte medzi Izraelom a hnutím Hizbolláh. Odvtedy usmrtili 40 mužov, žien a detí. Niektorí z tých, ktorých vyslali do Libanonu odstraňovať míny zistili, že Izrael v roku 2000 posial týmito bombami aj mínové polia, ktoré tam za sebou zanechal.

A tie mínové polia v niektorých prípadoch položili na staré palestínske mínové polia. A niektoré z tých - a tu nás opäť ohrozuje najväčšia vojna 20. storočia - zámerne pokladali na zamínované koberce, vykopané do červenej libanonskej pôdy silami francúzskej Vichy v roku 1941, keď čakali britskú a slobodo-francúzsku inváziu z Palestíny.

Ako zvyčajne sa ukazuje, že II. svetová vojna tvorízákladňu mnohých súčasných blízko-východných hrôz. V Tripolise vydali "Bielu knihu" o lýbijskom dedičstve vojny v rokoch 1939 - 1945 - o desaťtisícoch mín, zahrabaných do piesku v okolí Tobruku a Benghází Talianmi, Nemcami, Britmi, Austrálčanmi, Novozélanďanmi a Juhoafričanmi. "Taliani kladú míny", uvádza sa v podtitulku ku fotografii Bertiho inžinierov, kladúcich míny v púšti. "Briti kladú ďalšie míny. Nemci kladú ešte ďalšie míny. A potom odchádzajú , ale míny tu po nich zostávajú."

Dvadsať rokov po vojne - keď už míny stihli vyhasiť život 800 líbyjských farmárov a ich rodinných príslušníkov - taliansky novinár popísal smrteľné následky odstraňovania mín. "Tieto míny sú také citlivé, že už ľahké nastúpenie na ne stačí, že vyletia do povetria ako kobylky - z dvoch mužov sme našli len pár kúskov beztvarého mäsa a odevu."

Egypt nazýva svoje vlastné mínové polia z II. svetovej vojny "Diablovými záhradami" a tie sa ťahajú od El Alamejn doMersa Matrúh na východ od libanonskej hranice. K tomu si pridajte mínové polia, nastražené egyptskými a izraelskými silami vo východnej púšti v roku 1948, 1956, 1967 a 1973 - Izraelčania majú mapy, kde je zaznačených 5,5 milióna pozemných mín, ktoré uložili v Sinaji a v okolitých oblastiach po roku 1967 - a môžete si predstaviť, aký smrtonosný a otravný tento piesok stále je.

Ako uviedol egyptský denník Mail minulý mesiac, my Západniari, si každým rokom pripomíname svojich mŕtvych Alamejnu. Ale kto si spomína na mŕtvych Egypta? Hoci Briti, Taliani a Nemci odovzdali svoje staré mapy mínových polí Egypťanom a ich armáda v rokoch 1983 - 1999 zneškodnila 2 976 mín, podľa egyptskej organizácie na vyčisťovanie od mín sa pod pieskom egyptského pobrežia stále nachádza 17,6 milióna mín. Míny len od roku 1982 usmrtili 700 Egypťanov a ďalších 7 600 zranili. Na Blízkom východe sa II. svetová vojna nikdy neskončila.

Robert Fisk, Independent
http://www.truthdig.com/report/item/20080229_the_gardens_of_the_devil/