V januárových dňoch oslávila redakcia SME 15. výročie. V pät­nástke sa mladým ľuďom vydávali občianske preukazy, znak prvej občianskej zrelostí. Čo nám do slovenského života priniesol denník SME? Bol som vždy na úplne opačnej strane názorového spektra aj hodnotovej orientácie, ale vážil som si bravúrny pokus kamaráta Karola Ježíka o založenie denníka z noci na deň. Profe­sionálny výkon! Napriek tomu, že vedel, kde stojím, sme sa ako ná­zoroví súperi vážili, vnímal som jeho úsmev, ktorý zďaleka žiaril z jeho rozfúkanej hrivy a signalizoval, že sa trošku ponaťahujeme a pôjdeme každý svojím smerom. Karol Ježík bol super-elegán, túžil stvoriť denník nových čias.  Pre Ježíkovo "smečko" bývala typická kvalita spravodajstva, novinárska invencia, rozhovory a špicový šport Teda všetky dobré tradície starej  Smeny: nápaditosť, buldočia odvaha, občianska statočnosť.

Potom Karol odišiel do večnosti a stavba sa začala rúcať ako newyorské dvojičky.
Šéfredaktor Martin Šimecka do smečka  priniesol to,čomu sme m vojenčine hovorili "česká vyčúranosť".
Ponúkol priestor  "frustrovanej vépenkárskej komunite", ktorá začala spoza rohu snajpersky páliť na všetko, čo malo slovenský národný duch. Smečkári v blogeroch vychovali toľko nenávisti k Slovensku, žeby ich mal skúmať  špecializovaný tím psychiatrov. Záver - psychická úchylka: smečkársky bloger.

Neslávne skončil aj experiment Damokles zvaný Domino EFEFT. Názov prezradil zámer tvorcu, Človeka Cromagonského - Štrossnera: ničiť  sebavedomie národa, pestovať v ňom závisť, ohovárať poľovať na Spolok spisovateľov aj inteligenciu, robiť si posmech z každej dobrej myšlienky, ktorá nevznikla v zajatcovsko-šebejbojských mozgoch. Úžasná predstava: slúžiť ako žoldnier cudzím záujmom, žiť v štáte, ktorý nenávidím, vyčleňovať sa zo spoločnosti, v ktorej žijem. Dobrovoľné, doživotné duchovné geto. Diagnóza: DDDG!
Pravda, Martin Šimecka bol iba učňom, kam až možno doviesť manipuláciu s čitateľmi a neúctu k slobode tlače vyštrganej v novembri 1989. Nastúpil "vejlupek s vymytým mozgom", šéf Myš Kostolná!

Pri oslavách 15. výročia vzniku Slovenskej republiky, stvoril zo SME kópiu najhoršej žltej tlače v Európe. Manipulácie s Článkami názorových oponentov, účelové publikovanie jediného správneho názoru v diskusii o starých Slovákoch od Eda Krekoviča a Vladimíra Turčana, od "planého radikalistu" Eda Chmelára, od "uznávaného čechoslovakistu, vyrobeného na objednávku" Dušana Kováča, priviedli do stavu, že ľudia SME odmietajú čítať. Stačí si pozrieť, ako sa navŕšené kopy SME-jú z pultov  trafík. Pád nákladu by zachránil iba Ivan Štrbka, ktorý má skúsenosti so zničením Kultúrneho života. Blahoželám SME k pätnástemu výročiu! K úpadku slušnosti aj rešpektu k oponentom, v kedysi nádejnom ježíkovskom nástupe!

Článok  Namiesto tváre grimasa bol uverejnený v Literárnom týždenníku, 30. 1. 2008, autor  Drahoslav Machala

Diskusia: