:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Diskusia o Svätoplukovi

08.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

 

Relácia Správy a komentáre 6. augusta 2010 o 22.00 hod. (Prepis)

 

Moderátor Maroš Stano z STV informoval, že Predseda parlamentu Richard Sulík zostavil komisiu, ktorá má posúdiť, či má Jazdecká socha kráľa Svätopluka zostať na čestnom nádvorí Bratislavského hradu. Do diskusie pozval historika Jána Steinhübela z Historického ústavu SAV a prof. Richarda Marsinu z Historického odboru Matice slovenskej.
Moderátor Maroš Stano STV:
Ako bude vyzerať vaša práca pán Steinhübel ako člena komisie?
Ján Steinhübel, historik:
Ja zhodnotím historickú stránku cele veci. Všimnem si nápis, ktorý zdobí  na podstavci. A vyslovím názor o miere jeho korektnosti. Mám to urobiť do septembra 2010.
Moderátor Maroš Stano, STV:
Čo si obaja myslíte: Bol alebo nebol kráľ Svätopluk fyzicky prítomný na Bratislavskom hrade?
Ján Steinhübel, historik
Bratislavský hrad bol významnou pohraničnou pevnosťou Veľkej Moravy. Priamy písomný doklad o jeho prítomnosti pôsobení na hrade nemáme, ale vyplýva to logicky, lebo ako prebiehali výboje Veľkej Moravy alebo Franskej ríše proti Veľkej Morave, tak narážali na pohraničné pevnosti, teda aj na Bratislavu Ak sa Rastislav okolo 864 zdržiaval na Devínskej pevnosti, Svätopluk sa mohol v určitých obdobiach zdržiavať v Bratislave alebo na Devíne.
Richard Marsina, historik:
Bratislava vtedy patrila medzi najvýznamnejšie lokality v rámci Svätoplukovej ríše. Mala svoj hrad, veľké opevnené hradisko, a trojloďovú baziliku. Bola taká veľká aká nie je ani v Mikulčiciach. Takže Bratislava patrila k jednému z najvýznamnejších miest, na ktoré Svätopluk určite chodil. V určitých rokoch svojej vlády sa usiloval ovládnuť aj Zadunajsko, a pritom ovládnutí Zadunajska bolo najľahším spôsobom s vojskom prejsť cez Dunaj práve bratislavským brodom. Preto sa musel v Bratislave niekoľkokrát zdržiavať.
Moderátor Stano:
Je to veľmi pravdepodobné. Bol veľkomoravský kráľ Svätopluk významným symbolom, ktorý má význam pre moderné dejiny Slovenska. Alebo to bol len  ranofeudálny veľmož. Mal väčší význam pri šírení kresťanstva alebo dajme tomu sa podpísal na etnickom povedomí štátneho útvaru.
Ján Steinhübel, historik:
Podľa môjho názoru kráľom nebol. Tá otázka je zložitá. V dobe, keď vládol Svätopluk  už kresťanstvo na Veľkej Morave rozšírené bolo. Svätopluk čo sa týka šírenia kresťanstva, mal zásluhu na pokrstení kniežaťa Bořivoja, mal zásluhu na pokrstení vislanského kniežaťa, ktorého meno nepoznáme. Spolupracoval v tejto činnosti Metodom, teda nejaký významné zásluhy na šírení kresťanstva iste boli.
Prof. Richard Marsina:
Jednoznačné Svätopluk bol najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy, to je mimo diskusiu. No a či bol kráľom či nebol kráľom. Máme spomínané k rokom 869 – 870 Regna Marahensium kráľovstvo Moravanov, jedno bolo na Morave a jedno v Nitre kde bol Svätopluk. Potom sa Svätopluk spomína ako kráľ v pápežskej listine z roku 885 Štefana V., ktoré je adresované regi – kráľovi Svätoplukovi. Hovoriť či Svätopluk bol korunovaný alebo nebol to by som sa nedovážil jednoznačne povedať. Ale nesporné je, že bol suverénnym panovníkom. Ak vtedy už 870 nazývali to územie, v ktoré spravoval panoval  regnum, tak ho v tom Východofranskom kraľovstve popri Rastislavovi ako suverénneho panovníka. V tých časoch – to bolo 9. storočie, vtedy sa tie všelijaké spôsoby a pravidlá korunovácie povyšovania za kráľov vyvíjali. Ja by som pri Svätoplukovi vyzdvihol, že Bulou Industriae Tuae z júna 880 jeho a jeho ríšu prijala pápežská Stolica pod svoju ochranu. A to znamenalo, že ho dala na roveň iným kresťanským panovníkom – kráľom vtedajšej Európy.
Moderátor Maroš Stano:
Na podstavci je napísané, že Svätopluk bol  kráľom starých Slovákov
Ján Steinhubel:
Nie každý v tom období bol kráľ, neboli regnum vždy kráľovstvami, mohli to byť aj menšie kniežatstvá. Starí Slováci je to umelý termín a používa sa pre  9. storočie. V 9. storočí názov Sloveni nebolo úzko národným alebo úzko kmeňovým názvom pre kmeň, ktorý vytvoril kniežatstvo v Nitre. Ak sa na tom niekto dohodne, tak to môže používať.
Prof. Richard Marsina:
Termín starí Slováci vytvorila  moderná slovenská historiografia. Keď sa niečo volá starý hrad, tak takýto názov vzniká iba vtedy, ak v jeho blízkosti postavia nový hrad. Slov. historiografia vytvorila termín starí Slováci aj z praktických dôvodov: keď sa totiž použil termín Sloven a prekladal do cudzích jazykov, tak v množnom čísle výraz „Slovenen“ v nemčine znamenali, že hovoríme o Slovincoch.  Z praktických dôvodov sa vytvoril termín „starí Slováci“, aby sme v prekladoch do cudzích jazykov mohli hovoriť o starých Slovákov, aby sa to nemýlilo so Slovincami.
Moderátor Maroš Stano, STV:
Na štíte Svätoplukovej soche je dvojkríž, a pán Ladislav Vrteľ sa vyjadril, že je to znak podobný znaku Hlinkovej gardy.
Ján Steinhübel, historik:
Ten znak sa podobá na znak Hlinkovej gardy, ono aj keby niekto dokázal, tá podobnosť tam je. Je to dôsledok toho, že socha nebola posudzovaná komisionálne, nebol tú štáb odborníkov, ktorý by sa k soche vyjadril a  všimol si chyby na soche. Ak by sa však  tieto nedostatky odstránili a znak  by sa previedol mierne inak,  už by nebol problém.
Moderátor Maroš Stano, STV:
Má socha ako národný symbol miesto na Hrade?
Prof. Richard Marsina, historik:
Ja si myslím si, že má. Ak Svätopluka chápeme ako významného panovníka, ktorý kraľoval v tejto oblasti, potom jeho socha má význam tam, kde je centrum nášho štátu. Zo všeobecného hľadiska by som nevidel dôvodom, že by to tam nemalo byť!
K tomu znaku: bol som tým konštatovaním kolegu Ladislava Vrteľa prekvapený. Predtým sme boli prekvapení, že sochára každý považoval za ľavoorientovaného a preto nie je logické, že by úmyselne odrazu urobil gardistický symbol na štíte. Tento dvojkríž sa na Slovensku používal veľmi dávno už v stredoveku. Aj s rovnakými ramenami. A rozličné organizácie  ho mali ako znak roku 1938. To by musel vypovedať sám umelec, že ho tam dal zámerne, ale to nepredpokladám taký úmysel.
Anketa– názory občanov:
1.Pani v strednom veku: Nemám k tomu vyhranený názor. Nejaký kráľ alebo vojvodca by tu mal, ale prečo práve Svätopluk? Keď si tak ceníme Cyrila a Metoda, tak radšej oni.
2.Mladý človek: Malo by to tam byť, veď je to naša slovenská história a patrí to Bratislave.
3. Pani v strednom veku: Nemám nič proti postaveniu sochy na nádvorí Bratislavského hradu. Pretože obe tieto objekty vyjadrujú naše slovenské dejiny.
4. Mladý človek: Myslím si, že predstavuje dôležitý historický okamih zo života Slovákov. Viac takých sôch by v Bratislave malo byť.
4. Pani v strednom veku: Myslím si, že zrovna ten Svätopluk to nemusel byť. Ale nejaký iný dejateľ.
5. Starší pán: Patrí to do histórie Slovenska a ja súhlasím, aby tam ten pomník bol.
Moderátor Maroš Stano sa pýta sociológa prof. Jána Bunčáka z Filozofickej fakulty univerzity Komenského prečo rozdeľuje prítomnosť Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na čestnom nádvorí Bratislavského hradu slovenskú spoločnosť?
Prof. Ján Bunčák Katedra sociológie FFUK :  
Je to problém Svätopluka ako takého. Vzdelaní Slováci sa už niekoľko desaťročí  usilujú urobiť zo Svätopluka symbol štátnosti. Treba si uvedomiť, že všetky európske národy svoju politickú i štátnu identitu odvodzujú od stredovekých kráľovstiev. Slováci s tým majú problémy, lebo neexistovalo samostatné nezávislé slovenské kráľovstvo. Zostavá možnosť vyhľadať stredovekého panovníka, ktorý by spĺňal všeobecné nároky, aby sme sa mohli na neho odvolať. A to sa vlastne podarilo. Preto voľba padla na Svätopluka ako na vhodnú historickú osobnosť, ktorú sa neskoršie výrazne mýtizovala. Máme predsa národnú Suchoňovu operu Svätopluk. Preto viacero desaťročí trvalo úsilie povýšiť Svätopluka na historický symbol slovenskej štátnosti. Táto udalosť síce môže rozdeľovať Slovákov. Lebo tí ľudia, ktorí si to vďaka vzdelaniu a rozhľadu uvedomujú, vedia, že to už trvá pridlho, ale tí, ktorí si to uvedomovať nechcú, alebo sú nevzdelaní, tým je to ľahostajné!
Moderátor Maroš Stano STV: Čo by spôsobilo odstránenie sochy. Vyvolalo by odstránenie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka polarizáciu slovenskej spoločnosti. Napokon nepovažovali by to za likvidáciu symbolov národnej histórie?
Už by to tá časť občanov, ktorá je historicky poučená, ktorá bola v divadle, vypočula si národnú operu Svätopluk, vnímala zle. A iste pre veľkú časť obyvateľstva by bolo akékoľvek radikálne rozhodnutie, teda odstraňovanie sochy  až ironicky smiešne!

 


čp

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|