Nová koalícia je podľa očakávania terčom kritiky pravicových analytikov

Ešte sa nevytvorila nová slovenská vláda, ktorá by vyslovila prvé písmeno svojho programu, a už väčšinová pravicová tlač a televízne stanice otvorili naplno stavidlá svojich kanálov, aby vyliali svoju mediálnu žlč na všetko, čo reprezentuje nastupujúca vládna zostava: prijateľnú sociálnu politiku na európskej úrovni, národné sebavedomie a odvahu poľudštiť tzv. reformy predošlej garnitúry Mikuláša Dzurindu.

Spravodajské relácie sa predbiehajú v hľadaní negatívnych ohlasov vo svete, moderátori sa správajú akoby boli na Slovensku ohrozené ľudské práva a všetky hodnoty, na ktorých stojí demokracia. Treba však dodať, že pod ľudskými právami na Slovensku rozumejú mediálni kuvici len práva pre vyvolenú menšinu domácich boháčov a zahraničných investorov, a za výkvet demokracie považujú výlučne pravicové hodnoty v „kresťanskom štýle“: Uchmatni si koľko môžeš na úkor blížneho svojho. Práve rozhodnutie Róberta Fica urobiť bodku za pravicovým šialenstvom SDKÚ, sociálnym farizejstvom KDH a nacionálnym extrémizmom SMK je po dlhom čase naozajstnou dobrou správou pre Slovensko.

Katastrofálne dedičstvo
Vláda v demokratickej spoločnosti musí zastupovať záujmy všetkých občanov, nie iba záujmy domácej finančnej elity a nadnárodných spoločností. V tom spočívala podstata problému predchádzajúceho režimu Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu. O občana vlastne ani nešlo. Zdravotnícke reformy flagrantne porušovali ústavu, sociálna politika ignorovala zákony, právny systém prehĺbil chaos v justícii najmä prijatím nedomysleného Trestného zákona, nelogickým rušením a premiestňovaním mnohých okresných súdov, ako aj nevymožiteľnosťou a nedostupnosťou práva pre nemajetných občanov. Najnovším dôkazom protiľudových pravicových praktík Dzurindovej vlády je rozhodnutie Ústavného súdu o nezákonnej retroaktivite Kaníkovho zákona o sociálnom poistení, ktorý kruto postihol invalidných dôchodcov. Všetko, čo týmto ľuďom bývalá vláda vzala, bude musieť nová vláda vrátiť.
Nebude jednoduché vládnuť „v tejto krajine“, kde je takmer všetko rozpredané, kde je najväčšia chudoba v Európskej únii a kde verejný dlh vzrástol na vyše 600 miliárd korún. Kritizuje sa Fico, Slota i Mečiar, ale o katastrofálnom dedičstve po Dzurindovej vláde sa nehovorí. Novú vládu čaká preto aj povinnosť oživiť na Slovensku duálny mediálny systém, aby verejnoprávne médiá plnili svoje poslanie verejnej služby, objektívnej, nestraníckej informovanosti a rozvíjania národnej kultúry, lebo protiváha proti monopolným súkromným médiám, ktoré tlmočia názory a záujmy svojich zahraničných majiteľov, doteraz prakticky nejestvovala. O verejnoprávnosti, o demokratickej názorovej pluralite v Rybníčkovej STV sa už roky nedá hovoriť a Slovenský rozhlas sa tesne pred voľbami dostal do rúk privátnych skupín. Kukučie vajcia, ktoré do týchto médií premyslene nasadilo pozadie dnes už bývalých vládnych štruktúr, bude treba odstrániť bez otáľania vytvorením nových, odborných mediálnych rád a nového tlačového zákona na úrovni súčasného európskeho zákonodarstva.

Len tak možno obmedziť na Slovensku doterajší mediálny kolonializmus. Zanedbanie tejto povinnosti novej vlády môže viesť k negatívnym dôsledkom známym už z minulosti: médiá budú plniť pokyny zahraničných ekonomických skupín a vytvárať falošné predstavy o pomeroch na Slovensku. Budú sa chytať každého slova a znehodnocovať akékoľvek úsilie vlády o pozitívne zmeny v prospech občanov Slovenska. Záujem občana a záujem finančných žralokov je totiž v príkrom rozpore.

Kopance sprava
Pravicová opozícia už naznačila smer svojho rozkladného pôsobenia. Šéf etnickej strany Béla Bugár dopredu predpovedá národnostné napätie, vzbudzuje obavy maďarskej menšiny a iste má vo svojom osvedčenom politickom priečinku pripravené petície do Štrasburgu, ponosy na krivdy páchané na Maďaroch na Slovensku a majstrovsky skladané intrigy rozličného druhu. Ivan Mikloš už hovorí o hrozbách pre Slovensko, ak sa budú upravovať pravicovo nalinkované reformy, ak sa nezavedie euro v čase, ktorý naplánoval on - veľká ekonomická bábka zahraničných investorov. Kresťanskí demokrati vo svojej urazenej pýche budú do omrzenia pripomínať „kauzy“ Mečiarovej vlády, ktoré nedokázal počas ich osemročného vládnutia žiaden nezávislý súd. Okrem skostnatenej klerikálnej agendy, vágnych proklamácií o rodine a zúrivého antimečiarizmu vo svojej programovej kešeni nemajú vlastne nič.

Pravdaže, nejde o skutočné obavy a hrozby, ale o strašenie ľudí ako súčasť politického boja. Na extrémne programové požiadavky SMK - zrušiť Benešove dekréty, Trianonské dohody či rasisticko-šovinistické výroky Csákyho a Duraya si nikto nespomenie, lebo Slováci si už zvykli na ich dezintegračné snahy, na urážky a útoky. Okrem toho, maďarskí politici sú majstri v umení elegantne prisudzovať svoje najhoršie vlastnosti iným nemaďarským subjektom. Predmetom diskusií preto budú nepremyslené, no neškodné „úlety“ Jána Slotu, ktoré sa budú ustavične citovať v domácich i zahraničných médiách.
Novú, sociálne a ľavicovo orientovanú vládu očakávajú kopance sprava, vedené vyškolenými nohami obutými v zahraničných bagandžiach. Treba veriť, že tieto údery novú koalíciu nerozložia, že pre slovenskú pospolitosť svitá na lepšie časy. Predchádzajúce roky strádania nás poučili, že na Slovensku sa vari ani nedá existovať bez štipky optimizmu.

_____________________________________________

Ľudovít Števko, uverejnené v júlovom čísle mesačníka Extra Plus