Študenti majú na vlastnej koži zažiť atmosféru holokaustu. Minister školstva Ján Mikolaj je zato, aby školy chodili na povinné exkurzie do koncentračného tábora Osvienčim. Doteraz boli dobrovoľné. Návrh chce v rámci školskej reformy predložiť židovské múzeum. Minister s ním súhlasil po tom, čo jeho rezort čelil kritike, že šéf predmetovej komisie pre dejepis Róbert Letz zmierňuje zodpovednosť prezidenta Jozefa Tisa pri deportáciách. Slovenským študentom zdá sa, že nie je dovolená slovenská verzia našich dejín. "Som zato, aby študenti v rámci vyučovania navštevovali Osvienčim," uviedol Mikolaj. Podporuje, aby návštevy bolo povinné a náklady na ne hradil štát - teda my všetci.

Strana, ktorá si kladie za cieľ povzniesť sebavedomie národa predkladá zákon, ktorým kolektívne sype popol na hlavu všetkým Slovákom. Prežívajme židovskú bolesť - povinne. Vražední komisári v boľševickom Rusku, kedy bol antisemitizmus trestaný smrťou,  by sa dnes ministrovmu návrhu tešili.

Pri každej zmienke II. Svetovej vojny, pri každom spomenutí Prvého slovenského štátu, pri každom stretnutí národných síl, pri každej oslave prezidenta Tisa, pri každej besede na túto tému zaznieva slovo holokaust. Opäť a znova sa bičujeme, obviňujeme alebo viny servilne zbavujeme, ospravedlňujeme, kolektívne či individuálne, kajáme a skláňame.

Nebolo toho už dosť? Prečo majú naše deti prežívať tak emocionálne silnú udalosť akou je prehliadka Osvienčimu? Jedna učiteľka z Bratislavy to vyjadrila:

"Myslím si, že nie je možné študentom rozkázať, aby povinne chodili k pamätníku holokaustu. Ani niektorí dospelí to emocionálne nezvládnu."  Podľa nej to bude pre časť žiakov priveľká psychická záťaž. "Toto obdobie je celkom dobre dokumentačne zmapované."

Skutočne, v televízii sú desiatky filmov, stovky dokumentov na danú tému a ak sa spýtate priemerného slovenského stredoškoláka koľko židov zahynulo vo vojne, bez váhania odpovie 6 miliónov. Ak sa ho však spýtate koľko v nej zahynulo Slovákov, odpovede sa nedočkáte.

A tento stav chce SNS  riešiť povinnou návštevou Osvienčimu. Pán Mikolaj, ak chcete vychovávať naše deti, pošlite ich do Lúrd alebo do Fatimy, ste kresťanskou stranou - aspoň tým sa všade chválite. Alebo ich pošlite do Černovej, prípadne do Štúrovho múzea v Modre, ktorému hrozí zatvorenie. Myslíte že naučíte našu mládež láske k vlasti pripomínaním bolesti tých, ktorí našu vlasť vnímajú negatívne a ktorí sa historicky stavali a stále stavajú proti nej?

Toto servilné sebaobviňovanie, ktorému chce Mikolaj dať inštitucionálny charakter, by sa dalo očakávať od strany liberálnej, občianskej. Ako to však chápať od strany, ktorá si kladie za cieľ vychovať sebavedomých Slovákov? 

Británia prišla nedávno s podobným návrhom a britský minister školstva sa domnieva, že v koncentračných táboroch boli vraždení aj černosi!!!  Britská Labour party je však financovaná židmi, to nie je žiadne tajomstvo a tak je táto iniciatíva pochopiteľná. S podobným zámerom, ako zmeniť prístup k vyučovaní o holokauste nedávno vo Francúzsku pobúril verejnosť prezident Nicolas Sarkozy. Ten navrhol, aby si každý školák "adoptoval detskú obeť holokaustu". Podľa francúzskych učiteľov, ktorí s nápadom v rámci tamojšej školskej reformy nesúhlasili, by to bola pre dieťa traumatická skúsenosť.  Francúzsky prezident má však židovské korene, s ktorými sa silne stotožňuje a v tomto kontexte je jeho návrh tiež pochopiteľný.

Čo motivuje ministra SNS k takémuto návrhu? Možno by si mal pán minister zadefinovať priority a korigovať svoje nekonzistentné vyhlásenia, keď sa nie tak dávno vyjadril, že chce klásť viac dôrazu na národné dejiny a  viac učiva o holokauste neplánuje.

Roman