Froncova správa o mládeži hovorí, že 30 % detí do 15 rokov žije v chudobe

BRATISLAVA - Psychické zdravie detí na Slovensku je ohrozené. Zhodli sa na tom psychológovia na včerajšom stretnutí riaditeľov pedagogicko-psychologických poradní. Na vine je podľa nich chudoba v rodinách a stres rodičov. Šéf bratislavského krajského školského úradu Ľubomír Pajtinka tvrdí, že počet problémových detí na Slovensku narastá a ich "psychologické zdravie je vo veľmi veľkom ohrození". Na vážnu situáciu upozorňuje aj Národná správa o mládeži, ktorú pripravilo ministerstvo školstva.

Mládež podľa správy ostro zasiahli sociálne zmeny v spoločnosti. Až 30 percent detí do 15 rokov je vystavených chudobe, píše sa v správe. Podľa psychológa Mirona Zelinu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského "hrozí, že depresia sa stane na Slovensku pandémiou národa" a možno hovoriť o neurotizácii populácie a rodín zvlášť.

Jarmila Gajdošová z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Bratislave hovorí, že až 15 percent detí do 18 rokov trpí psychickými poruchami. Šéf Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Tomáš Kováč potvrdzuje, že depresia u čoraz väčšieho počtu dospelých aj detí súvisí s ekonomickou situáciou. "Je veľký rozdiel medzi tým, čo hovorí oficiálna politika a skutočnou ekonomickou situáciou rodín," povedal.

Podľa Kováča si veľa rodín musí na udržanie životnej úrovne brať úvery a pri ich splácaní im zostáva veľmi nízky čistý príjem. Najmä otcovia pracujú vo viacerých zamestnaniach a podľa prieskumu až 54 percent rodičov prežíva trvalý alebo častý stres. Narastá počet otcov, ktorí so svojím dieťaťom hovoria menej ako 10 minút za celý týždeň. Kováč hovorí, že rodičia nestíhajú svoje deti vychovávať "ani pri najlepšej vôli". Pomôcť by mali učitelia na školách, ktoré by namiesto toho, aby deti nútili memorovať, začali im sprostredkúvať aj duchovné a kultúrne hodnoty.

Z prieskumu o mládeži vyplynulo, že až 70 percent žiakov základných škôl nešportuje a deti trávia čoraz viac času pred televíziou. Ministerstvo školstva priznáva, že sociálna nerovnosť rodín je problém, ktorému zatiaľ nie je "prispôsobený systém výberu a prípravy talentov". To sa týka aj systému krúžkov, ktorý nezohľadňuje chudobu niektorých rodín. Psychologička Marta Aibeková, ktorá radí ľuďom na Linke Nezábudka, hovorí, že ľudia volajú práve pre depresie a rodinné hádky, ktoré vyvoláva nedostatok peňazí v rodine.

Podľa Aibekovej deti z chudobných rodín vnímajú problém veľmi intenzívne. Sú často šikanované na škole alebo vytláčané z kolektívu, pretože ich rodičia im nemôžu kúpiť veci, ako majú ich rovesníci. Psychiater Vladimír Hacek z Krupiny má skúsenosti, že mladí ľudia pri depresii najprv siahnu po alkohole a drogách a až potom sa dostanú do ambulancie. Spúšťacím mechanizmom depresie môže byť podľa neho aj zlá sociálna situácia v rodine.
http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=print_sprav&cl=2441048

Slovenské deti ohrozuje depresia
Počet problémových detí na Slovensku narastá a ich "psychologické zdravie je vo veľmi veľkom ohrození", konštatoval na tlačovej besede po porade riaditeľov pedagogicko-psychologických poradní na území Bratislavského samosprávneho kraja prednosta Krajského školského úradu Ľubomír Pajtinka. Podľa psychológa Mirona Zelinu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského hrozí, že sa "depresia stane na Slovensku pandémiou národa" a možno hovoriť o neurotizácii populácie a rodín zvlášť.  Zelina zdôraznil, že na Slovensku sa kazí rodina, dochádza k odcudzenie medzi jej členmi a podľa štatistík až 56,4 percenta rodín je neúplných a takmer 20 percent detí sa narodilo mimo manželstva. Problémom súčasnej rodiny je aj to, že až 54 percent rodičov prežíva trvalý alebo častý stres, narastá počet workoholikov a otcov, ktorí ani nie deväť minút týždenne hovoria so svojím dieťaťom, podčiarkol Zelina. Najväčším problémom rodiny je nedostatok financií, až 30 percent detí na Slovensku do 15 rokov žije v chudobe. Zelina zároveň zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie a v tomto smere by sa mal  zmeniť aj systém prípravy učiteľov a upraviť nabité školské osnovy. Na Slovensku chýba aj možnosť "učenia" rodičov ako vychovávať deti, dodal. 

Psychológovia ďalej upozornili, že až polovica detí nemá záujmovú činnosť a väčšina uprednostňuje individuálne formy trávenia voľného času. Prieskum medzi bratislavskými narkomanmi ukázal podľa Zelinu, že ide o mládež, ktorá nemá čo robiť, fláka sa po pivniciach a výsledkom je branie drog. Žiadnemu športu sa nevenuje 60 až 70 percent detí a mládeže. Mládež na Slovensku trpí depresiami, smútkom a na druhej strane sa prejavuje aj agresivitou. Učitelia ako jeden z troch najdôležitejších dôvodov, prečo opúšťajú školstvo uvádzajú, že nezvládajú správanie žiakov, zdôraznil Zelina. Jarmila Gajdošová z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Bratislave v tejto súvislosti upozornila, že až 15 percent detí do 18 rokov trpí psychickými poruchami. Bolesťami hlavy trpí 34,5 percenta  chlapcov a 40,8 percenta dievčat. Časť z týchto detí pre chronické bolesti hlavy navštevuje lekára. Rastie počet detí a mládeže, ktoré sa sebapoškodzujú. Psychogénnymi poruchami príjmu potravy trpia u nás štyri percentá adolescentov, nadhmotnosť má päť percent mládeže.
http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A051025_165820_sk_domace_p02