Po dvoch volebných obdobiach Bushovho režimu sa v ľuďoch vo svete zrodil iný pohľad na tohto kedysi uznávaného člena medzinárodnej komunity: chmúrna nenávisť vďaka washingtonským taktikám "šok a hrôza" a absolútny nedostatok rešpektu vďaka dvojtvárnej a načisto pokryteckej povahe ich zahraničnej politiky.

Keď vám vládne taký muž (a režim) ako George W. Bush (a jeho loby), to je vždy riziko, pretože ide o postavu (a podnikateľskú nátlakovú skupinu), patriacu do bohatej kliky korporatívnych elitistov, ktorí doslova robia, čo sa im zachce a ak sa dopustia omylu, otecko a jeho kamaráti sa s tým vysporiadajú. Podľa takých zákonov títo vyrastajú.

Pre takýchto ľudí sú zákony čímsi, čo možno manipulovať, porušovať, ak je to nutné, pretože vedia, že v rukách dobre platených profesionálov možno zákon obrátiť hore nohami, keď sa dopustia zločinu. Keď sa napríklad počas basketbalového zápasu neprístojne správajú alebo niekoho opití za volantom zabijú, otecko to zariadi.

Preto nie je prekvapujúce vidieť Georgea W. Busha v jednej minúte porušovať medzinárodné právo tým, že uzná srbskú provinciu Kosovo ako nezávislý štát a potom zrazu poučovať Rusko, ako sa má správať v prípade dvoch krajín, ktoré majú záujem o svoju štátnost - Abcházsko a Južné Osetsko.

Hovorte o dvojakých štandardoch, o dvojtvárnom synčekovi svojej matky.
Ako dlho ešte sa Washington hodlá zahanbovať touto šarádou? Ako možno hocikoho vo Washingtone brať vážne, keď sa prezident dokáže pozerať do kamery a pokojne povedať, že Kosovo môže byť nezávislé, ale Abcházsko a Južné Osetsko nie?

Problémom je, ako sme videli, manipulačná kampaň v západných korporatívnych médiách, ktoré takéto absurdné názory podporujú a obaľujú ich tak, akoby išlo o fakt. Koľkí západní Európania a Severoameričania napríklad veria, že Irak mal niečo spoločné s útokmi 9/11? A pritom sme tu mali Jeremy Thompsona zo Sky News, ktorý sa predieral americkými jednotkami, keď vstúpili do Iraku a s predstieraným americkým prízvukom (Ahojček, chlapci!) sa dozvedal, či sa už tešia na to, že sa budú môcť pomstiť za 11. september.

Teraz sme tu mali Sky News (zase raz) a iné médiá, ktoré vôbec neinformovali o tom, že gruzínske ozbrojené sily zabili v Južnom Osetsku 2000 Rusov a dokonca manipulovali fotografie, pokúšajúc sa vyvolať dojem, že gruzínskych ukrutností sa vlastne dopustili Rusi.

Pravdivý pohľad na veci
Takže dnes len novinári slobodnej tlače (ako napríklad pravda.ru) pracujú nadčas, aby odhalili nehanebné lži, ktoré ľudia ako George Bush a jeho psychopatickí pätolizači prezentujú ako pravdu a pritom sa tvária ako nezávislá tlač.

Pokiaľ ide o Kosovo, tam sa zrodil v roku 1389 srbský národ. To nie je vina Srbov, že každá Albánka snívala o tom dostaťsa tam a rodiť tam deti tak rýchlo ako matka zajačica, takže počet tamojších Albáncov napokon prevýšil počet Srbov. To nie je vina Srbska, že Spojené štáty vyzbrojili, pomáhali a huckali teroristov KLA, aby sa dopúšťali ukrutností voči srbským civilistom, čo napokon donútilo Miloševiča zastaviť ten medzinárodný terorizmus. (Spojené štáty sa ponosujú na al-Kajdá, hoci oni v skutočnosti robia to isté na Balkáne.)

Kosovo nie je samostatný štát a nikdy nemôže byť - ibaže by sa k tomu rozhodlo Srbsko. Srbsko ako jediné môže toto posúdiť, v zhode s medzinárodnýmn právom, ktoré uznáva neporušiteľnosť hraníc. Ako konštatovala v tom čase Ruská federácia, ak niekto istú časť uznávaného zákona poruší, vytvorí tým precedens porušovania princípu v platnom legálnom poriadku a to bude mať potom následky na takých miestach ako Južné Osetsko a Abcházsko.

Nový legálny poriadok
Medzinárodné právo nemôže mať dvojaké štandardy, inak ho nemožno označovať za právo a civilizovaný svet sa nemôže riadiť zákonom džungle, aký presadzuje Washington. Moskva naopak presadzuje to, čo vždy bránila: multipolárny svet, ktorý uznáva medzinárodné právo a ktorý všetky krízové situácie rieši na OSN a v jej Bezpečnostnej rade.

Washington v Iraku odsunul medzinárodné právo úplne bokom tým, že napadol suverénnu krajinu na základe očividných lží, bez toho, aby čakal na druhú rezolúciu OSN, potrebnú podľa platnej charty. V prípade Kosova zase načrtol nové hranice a prehlásil súčasť suverénnej krajiny za nezávislý (satelitný) štát. V prípade Gruzínska ignoroval fakt, že Saakašviliho sily (vycvičené Spojenými štátmi) zabili 2000 ruských civilistov a potom povedal, uplatňujúc dvojaké štandardy, že integrita Gruzínska je posvätná. A čo Srbsko? Ako si Washington môže myslieť, že je to možné takto dvojako robiť?

A čo nutnosť držať sa sovietskej ústavy, podľa ktorej malo Gruzínsko umožniť Abcházsku a Južnému Osetsku vyjadriť sa o svojom osude slobodne v referende, k čomu sa zaviazali, keď sa Tbilisi odtŕhalo od únie? Tieto republiky majú oveľa väčší nárok dožadovať sa nezávislosti, než Kosovo, ktoré podľa medzinárodného práva nemá na to nárok žiadny. Hádam len v prípade, keby svet uznal Aľjašku, Texas či Lone Ranger, Aztlan, južné americké štáty, Montanu či teritóriá Dakoty za samostatný štát. To by bol potom koniec medzinárodne uznávaných hraníc. Chaos. Armagedon mikroštátikov a koniec zákonnosti, ako ju poznáme. Toto si Washington želá?

Takže, nemôžu tu byť dve závažia, dva pohľady, rôzne posudzovacie prostriedky, ako to presadzuje Washington. Je načase, aby sa režim zmenil práve vo Washingtone a čím skôr sa to udeje, tým lepšie. Je načase, aby Washington dokázal, že sa tiež riadi zdravýn rozumom, že rešpektuje medzinárodné právo a prebiehajúci proces a aby ukázal ostatnému svetu, že aj on môže byť hodnotným a cenným členom komunity národov.
Po pravde povedané, mnohí z nás si vrúcne želajú, aby sa tento odrodilý syn opäť vrátil do medzinárodného košiara.

Timothy Bancroft-Hinchey, Pravda: "The United States of America´s double stamdards"
http://english.pravda.ru/opinion/
columnists/106201-usadoublestandards-0