Spýtajte sa hocikoho na Kaukaze a dozviete sa, že Gruzíncovi nikdy nemôžete veriť, pretože ten si s vami s úsmevom potrasie ruku a vzápätí vás bodne do chrbta. V piatok ráno sme mohli vidieť dobrý príklad tejto zradnej povahy, keď gruzínska armáda len pár hodín po vyhlásení prímeria surovo napadla civilistov v Južnom Osetsku.

Len niekoľko hodín po tom, čo gruzínsky prezident Michail Saakašvili - prozápadná antidemokratická figúrka (útoky na opozičných politikov sú v Gruzínsku bežné), podporovaná Washingtonom - unilaterálne vyhlásil prímerie, gruzínska armáda surovo zaútočila na hlavné mesto provincie južného Osetska Cchinvali tankami a delostrelectvom, zatiaľčo letecké sily bombardovali dediny a ruský konvoj sociálnej výpomoci.

Ale západné médiá tento zreteľný vojnový zločin nekritizujú. Pritom keď sa dostaví odveta, Gruzínsko sa hneď hrá na obeť a ponosuje sa BR OSN. Ale čo je za touto zahraničnou politikou Tbilisi?

Sú to Spojené štáty americké, ktoré chcú viesť vojnu proti Rusku prostredníctvom svojho splnomocnenca, používajúc tento bábkový režim na vyvolanie konečnej celkovej konfrontácie? Čo si Washington sľubuje od takejto politiky? Ide o posledný pokus Bushovej administratívy získať nadvládu nad svetom vyprovokovaním jedinej krajiny, schopnej postaviť sa proti imperialistickým plánom Washingtonu?

Postoj Ruskej federácie sa nemení, je jasný a presne zodpovedá pravidlám demokracie. Moskva za scénou vyvíja neúnavné úsilie, zvoláva mierové rady, pokúša sa vyjednávať s oboma stranami, vždy rešpektujúc názor oboch stránok a sústavne zdôrazňujúc potrebu nájsť riešenie, s ktorým by bolo spokojné Tbilisi, aj Cchinvali.

Ministerstvo zahraničia sústavne informuje médiá o najnovšom vývoji v oblasti. Ale nič sa nemení. Západ dlho mlčí, akoby sa nič nedialo, potom sa zrazu Gruzínsko dostáva do pozornosti, ale pritom neinformujú, kto s konfliktom začal. Gruzínsko vyhlási prímerie a o pár hodín na to sa dopúšťa vojnových zločinov v rámci surového útoku na civilistov.

Zdá sa, že nič sa nemení. Gruzínsko je stále známe vývozom svojich nepiteľných vín a nekvalitných potravín. Jeho najznámejším vývozným artiklom bol Jozef Stalin. Ten mal vtedy radšej zostať doma a vyvíjať svoje úsilie tam.

Timothy Bancroft-Hinchey, Pravda: "The two-faced, underhanded foreign policy of Georgia"
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/106028-twofacedgeorgia-0