Rodina prezidenta Busha sa môže stať námetom na román v ktorom je mnoho peňazí, moci, staromódnej charizmy Texasu, sem tam straty a pády, či zle urobené kroky. Nové pokolenie tejto dynastie stúpa rovnomerným krokom smerom k vrcholu a jeho želaním je zjesť celý svet. To je ich prednosť a zároveň aj nedostatok.

Kennedyovci prišli z Írska v strede 19. storočia, aby sa zachránili od hladu a neúrody zemiakov, pričom nemali vo vrecku ani groš. John Davison Rockfeller sa narodil v roku 1839 na farme. Astorovci začínali tak, že lovili zvieratá a predávali ich kožu a Cornelius Vanderbild bol synom lodného poštára. Existujú len dve famílie, ktorú majú svoje korene v dávnoveku, jednou z nich sú Rooseveltovci, ktorých korene siahajú do Nového Amsterdamu - New Yorku a v tomto genetickom strome exitovali dvaja veľkí prezidenti Teddy a Franklin. Z tohto starého holandského rodu v súčasnosti niet v americkej spoločnosti významných predstaviteľov. Druhá família, ktorá má staré korene a ktorá priplávala do Ameriky na známej lodi Mayflover a ktorá má vzdialené zväzky aj s anglickou kráľovskou rodinou, to je dynastia Bushovcov.

Súčasná moc Bushovcov, to je niečo, čo nebolo v Amerike nikdy predtým. Majú Biely dom, vládnu v štáte Florida, vládnu Texasu a majú svojich spoločníkov na celom svete, vrátane rodiny saudského bin Ládina.
Začiatkom dvadsiateho storočia centrom moci v USA bola os New York - Boston, vďaka svojim politickým, ekonomickým a demografickým prednostiam. A strana republikánov mala z tejto oblasti svoje torpédoborce, predstaviteľov Severu ako bol Abrahám Lincoln, či Teddy Roosevelt. Na začiatku 21. storočia sa situácia zmenila a Amerike vládne Juh. Všetci veria v Ronalda Reagana, Bibliu a revolver. To sa stalo aj s Bushovcami, ktorí boli predstaviteľmi Severozápadu a nakoniec sa stali Južanmi. Umiernený konzervativizmus Busha staršieho bol zamenený na kresťanský fundamentalizmus Busha mladšieho. Schopnosť tejto dynastie na mimikry sa prejavuje aj v jazykovej oblasti, jedna z vetiev genealogického stromu Bushovcov, tá ktorá žije na Floride, je už takmer celkom španielska.

"Myslím si, že tajomstvo Bushovcov spočíva v tom, že je to dynastia, ktorá robí neuveriteľné kroky. Všetci prichádzajú do politiky v neskorom venu, takmer rovnako. Ak by si všetko plánovali tak, ako Kennedyovci, nič by sa im nepodarilo", hovorí Stephen Hess, historik a expert na históriu vlád USA, člen Brooking Institute a autor knihy "Americké dynastie".
Na rozdiel od Kennedyovcov, pre ktorých bola politická moc nevyhnutná pre kompenzáciu nie veľmi dobrých rodinných koreňov v spoločnosti starého Bostonu, Bushovci vždy patrili k tradičnej buržuázii. G. W Bush, ktorého inak nazývajú aj Junior a v politike Dubya je vlastne synom prezidenta a vnukom senátora. A okrem toho je ešte aj pravnukom Samuela P. Busha, prvého prezidenta Národnej asociácie manufaktúrnej výroby a zároveň ekonomického poradcu prezidenta Herberta Hoovera, ktorý musel odísť z úradu v časoch Veľkej depresie /1929-1933/. Druhý jeho pradedo George Herbert Walker bol zakladateľom Brown Brothers Harriman, jednej z najväčších spoločností na Wall Street, ktorá zabezpečovala prezidentskú kampaň Franklina Roosvelta, ktorý vymenil na poste prezidenta Herberta Hoovera.

A pred Bushovcami a Walkerovcami boli ešte ďalší - všetko bohatí, vplyvní a pracujúci, ktorí prišli na známej lodi Mayflover v roku 1620.
Rodokmeň Bushovcov sa začína rodinou Howland, Tilley a Coke - títo traja pionieri vystúpili na brehy Nového Anglicka s cieľom vytvoriť civilizáciu, blahoslavenú Hospodinom a spôsobnú byť vzorom pre iné národy.
Minulosť a peniaze nie sú garantom moci. Treba niečo viac, akýsi zvláštny talent, náhoda, alebo čosi iné, myslí si Stephen Hess - celá séria náhod. U Bushovcov niečo takého bolo. Bez tejto náhody by boli určite urobili alebo nasmerovali svoje snahy na severozápad, po stopách svojho pradeda senátora Johna Prescotta a dnes by sa hrdili svojimi predchodcami a užívali by si peniaze v banke.

Tak to urobili podobné famílie ako Lodgeovci a Cabotovci.
Bola by to skutočná evolúcia jednej rodiny, ktorú by mohol opísať vo svojom románe Francis Scott Fitzgerald
Prescott Bush /1875-1972/ - to bol koreň tejto rodiny, vypracoval sa až na senátora, bol veľkým milovníkom golfu, v jeho dome sa raňajkovalo len v oblekoch a kravatách, vrátane detí. Bol jedným zo zakladateľov slobodomurárskej lóže Scull and Bones /Lebka a Kosti/ na Yalskej univerzite, ktorá celé roky prijímala do svojho stredu najlepších predstaviteľov bohatých rodín a vlastne táto slobodomurárska lóža postavila hierarchiu Wal-Street. "Scull and Bones" každoročne robia slávnosť prijímania nových členov, kde dôležitú úlohu hraje práve lebka. Prescott venoval tejto slobodomurárskej lóži jednu z najvzácnejších relikvií, lebku náčelníka Indiánov kmeňa Apačov, Jeronima. Hovorí sa, že mladý Prescott vykradol hrobku tohto náčelníka a privlastnil si jej obsah, vrátane lebky.

Pradedo Busha Samuel Prescott Bush bol v časoch prvej svetovej vojny členom výboru vojenského priemyslu, ktorý zodpovedal za dodávku zbraní a munície pre armádu a jeho syn bojoval v zákopoch Európy, hoci toto sa veľmi nespomína, z jednoduchého dôvodu, lebo by to mohlo postaviť rodinu do zlého svetla. Z Európy napísal jednému svojmu priateľovi list, v ktorom zo žartu uviedol, že dostal vojenské vyznamenania, za záchranu troch najvýznamnejších predstaviteľov vtedajších spojencov , generála Focha, Heiga a Pershinga. List bol prijatý ako pravda a okázalo publikovaný v americkej tlači. Kel sa všetko prevalilo, matka Prescotta musela dávať pre tlač rozhovory, ktoré neboli nijako príjemné. Druhá svetová vojna Prescottovi nepriniesla tiež nijaké vyznamenania, pretože sa skompromitoval obchodnými vzťahmi s nacistickou mocou.

Svokor Prescotta, rozprávkovo bohatý Bert Walker, bol prezidentom Americkej asociácie hráčov golfu a jedným z redaktorov medzinárodných pravidiel škótskeho klubu Saint Andrews, na jeho počesť je pomenovaný Walkerov pohár, v ktorom sa stretávajú americké a európske mužstvá každé dva roky. V tridsiatych rokoch jeho zať Prescott vstúpil do tejto asociácie a stal sa tajomníkom, robota sa mu veľmi páčila. Jeho politická kariéra bola zdržanlivá a skôr možno povedať vynútenou len preto, lebo zaujímal v miestnej hierarchii dôležité miesto. Stal sa senátorom republikánov za štát Connecticut a robil len to, čo od neho žiadali a ani mu na um neprišlo, aby sa zaoberal vyšším postom.

George Herbert Bush, prezývaný Poppy, bol druhým z piatich detí Prescotta a mohol pokračovať v šľapajach svojho otca, ako to urobili jeho bratia. Finančné možnosti celkom zabezpečovali všetkých. Prvorodený Prescott však rozmýšľal inak a v roku 1988 postavil v Číne prvé golfové ihriská a jeho priateľstvo s Rolfom Yirenom, vtedajším ministrom obchodu a jedným z najbohatších ľudí v krajine mu prinieslo mnohomiliónové zisky. Tak ako sa to už neraz stalo v tejto rodine, Poppy sa ukázal veľkým šťastlivcom a potom ako získal vzdelanie na Yalskej univerzite /samozrejme bol členom Scull and Bones/ a vojenskej služby v úlohe pilota v tichooceánskej eskadre /58 bojových vzletov, dvakrát zostrelený/, rozhodol sa rozlúčiť sa so západným pobrežím, komfortom a bankami i s rodinnou tradíciou a odišiel žiť do Texasu aj so svojou ženou Barbarou, aby hľadal "čierne zlato".

"Bushovci, to je aristokratická rodina, ktorá sa začala zaoberať obchodom a komerčnou činnosťou, stala sa viac demokratickou, zbavila sa snobizmu a preto sa mohli znova narodiť ako dynastia", hovorí David Horovitz, priateľ rodiny a poradca, ktorý bol pri rozličných politických a iných kampaniach dynastie.
Nezabudnuteľná cesta Barbary a malého Busha - syna, dvanásť hodín na lietadle z New Yorku do Texasu, malá svoj význam. Písal sa rok 1948, Západné pobrežie ešte vždy vládlo krajine. Ale zmeny sa už dali očakávať, rodina sa usadila v neveľkej dedinke Odessa, na západe Texasu. G. Bush vošiel do budúcnosti. Po Kennedyovcov, aristokracii na trase New York - Boston, všetci ďalší prezidenti boli rodákmi z Juhu krajiny a dvaja z nich Lyndon Johnson a Bushovci z Texasu.

Nevediac o tom G. H. Bush, Poppy, stal sa mostom medzi aristokraticko - finančnou minulosťou rodiny a jej populistickou južanskou súčasnosťou. "Som presvedčený o tom, že G. Bus odišiel do Texasu,. aby sa potom stal víťazom, spoliehajúc sa pritom na vlastné sily, a menšej miere aj preto, aby sa zbavil politických povinností, ktoré vyplývali z jeho mena", hovorí Stephen Hess.

V Texase žil Poppy, jednou nohou v každom svete. Dvanásť hodín denne sa zaoberal hľadaním čierneho zlata, pričom mal podporu svokra i otca, či sa už podarilo niečo nájsť alebo nie. Žil v skromnom regióne nie veľmi prívetivého štátu a svoju dovolenku trávil v rodinnom sídle Kennebunkport a prispôsoboval sa tradícii Texasu, Biblii a revolveru, pri tom však zostal umierneným konzervatívcom a niektorých veciach dokonca liberálom. Smrť jeho dcéry Robby v roku 1953 sa stal jedným z najtmavších momentov jeho života, toho rozumne - šťastlivého života, ktorý vládol u Bushovcov.
Všetko sa nakoniec skončilo tým, že našiel slona, ako v texaskom žargóne volajú bohaté nálezisko ropy a z vlastného rozhodnutia sa vydal na politickú dráhu. Ďalej to už išlo samospádom.

Keď Richard Nixon potreboval schopného a vzdelaného človeka pre splnenie delikátnych diplomatických úloh, ako napríklad byť veľvyslancom USA v OSN a predovšetkým v prvej diplomatickej misii USA v Číne v G. H. Bushovi našiel správneho človeka.
* pred niekoľkými dňami sa USA dozvedelo, že údajne doteraz neznámym a tajomným človekom, ktorý dal dvom novinárom materiály týkajúce sa aféry Wattergate /pre ktorú musel abdikovať Nixon z funkcie prezidenta/, bol práve G. H. Bush. Tieto informácie sa dostali na svetlo po zverejnení niektorých doteraz utajovaných dokumentov, hoci novinári, ktoré aféru rozpútali tvrdia, že meno neznámeho človeka vyjde na svetlo sveta až po jeho smrti.
Zaujímavé však je, že G. H. Bush sa stal potom dosť nečakané šéfom CIA.

Kým si teda Poppy budoval svoju politickú kariéru, mladý Dubya od nej utekal. Splnil si všetko, čo sa čakalo od mena svojej famílie. Prešiel ako tak, hoci nie víťazne, cez univerzitu v Yale, ale nebol z tejto povinnosti nijako nadšený. Bol zrejme jediným študentom Yalskej univerzity, ktorému sa podarilo byť hluchým k udalostiam vo Vietname a nestretol sa ani s povinnou pozvánkou do armády, vďaka rodinným známostiam sa mu podarilo nastúpiť do Národnej gardy ako pilót lietadla F-102, ktoré sa nepoužívalo vo vojne vo Vietname. Teda, žiadne riziko. V tom čase, keď krajina horela plameňom vojny vo Vietname, prvorodený syn Poppyho, bol najšťastlivejším človekom, ktorý viedol nálezisko ropy zvané "Triumf" a celé noci trávil v baroch, s cigarou v jednej ruke a s pohárikom Jack Daniels v druhej ruke. Okrem toho pozorne sledoval zápasy bejzbolu. "Dúfam, že raz si nájde svoje miesto v živote", napísal si do svojho denníka jeho otec, chlapec mal vtedy však už 30 rokov.

Svadba s Laurou Welch, len po troch mesiacoch známosti, celkom Busha mladšieho zmenila. Prestal fajčiť a ako 40 ročný prestal aj piť. Navždy sa rozhodol žiť v Texase a hľadať ropu. To druhé sa mu však nepodarilo urobiť. Jeho dedo Jonathan Bush, ktorý viedol veci rodiny v New Yorku, takmer neprestajne mu dodával investorov /medzi nimi bol aj slobodný brat lídra al -Kajdy, Salem bin Laden/ spojenie s ktorým udržiaval pomocou prostredníkov. A keď všetky projekty a zámery mladšieho Busha skončili neúspechom, vždy sa objavil jeden z dynastie, ktorý ich zahránil. Mladší Bush sa začal zaujímať aj o politickú kariéru, ale jeho pokus získať miesto v Snemovni reprezentantov sa skončil tiež neúspechom. Koncom sedemdesiatich rokov bol Dubya len synom Poppy. Zdalo sa, že politická kariéra čaká jeho mladšieho brata Johna Ellisa, ktorého volali Jeb, ktorý mal nielen talent ale aj mbície.
Všetko sa zmenilo, keď G., H. Bush ako verný viceprezident dvoch období Ronalda Reagana, začal svoju volebnú kampaň, aby sa stal lídrom republikánov vo voľbách v roku 1988. Dubya sa pridal k volebnému štábu otca a skúsenosti, ktoré nadobudol mal veľkú cenu. "Bush začínal ako Sonny Corleone a skončil ako Mikel", spomína jeho priateľ Joe O´Neil narážajúc na paralelu s Krstným otcom.

Keď sa G. H. Bus stal prezidentom a pánom Bieleho domu, bolo takmer isté, že G.W. Bush, bude jeho následníkom. Všetci boli prekvapení, že Dubya je oveľa ľstivejší a tvrdší politik, ako jeho otec. Práve on presvedčil svojho otca, ktorý vyznával fair play, že treba systematicky hádzať polená pod nohy protikandidátovi /Michael Dukakis/, aby ho zničili. Od svojej matky Barbary má pomstivý charakter. " Moje oči sú podobné na oči otca, všetko ostatné je po matke", hovorí Dubya.
Dubya však neostal v Bielom dome, ale vrátil sa do Texasu, mal dostatočné poznatky z politiky a jeho inštinkt mu velil, aby vyčkal ten správny moment. Kúpil bejzbalové mužstvo Rangers, samozrejme za cudzie peniaze, Bush mladší do toho vložil len 2 percentá z celkovej sumy. A to bol nielen tréning, ale aj dobre urobený krok pre budúcnosť, politickú budúcnosť. Vzápätí na to začal viesť stavbu nového štadióna v Arlingtone, kde sa mu podarilo zabezpečiť pomerne veľké investície. Krátko pred otvorením štadióna, usporiadal tlačovú konferenciu a vtedy zaznela jedna z jeho zaujímavých fráz. "Keď obyvatelia Austinu /hlavné mesto Texasu/ budú hovoriť, že som nikdy nič neurobil, nech sa pozrú na toto". V tom momente už G. Bus rozmýšľal o kresle guvernéra
Táto možnosť prišla ešte skúr ako sa nazdal. Jeho otec, víťaz vojny v Perzkom zálive prehral voľby s B. Clintonom. Ak by sa to nebolo stalo, moje deti by sa nemohli stať kandidátmi za členov vlády v Texase a na Floride, pretože každý by si bol uvedomoval, že toľkých Bushovcov pri moci by bolo naozaj veľa a tak vlastne zasa prišla k svetu náhoda, hovorí bývalý prezident.

V roku 1994 nepopulárnosť Clintona a konzervatívna revolúcia, ktorú viedol Newt Gringich avizovala, že pri nasledujúcich voľbách sa blíži víťazstvo konzervatívcov. George predstavil svoju kandidátku v Texase a jeho brat Jeb na Floride s podporou kubánskych prisťahovalcov a podporou multimilionára rodom z Kuby Armanda Codina, blízkeho priateľa rodiny. Jeb mal celkom jasné šance, George už menej. Stalo sa však znova niečo nečakané, George vyhral a jeho brat Jeb, prehral. Jeb sa stal guvernérom Floridy až o štyri roky nato, v roku 1998. V tom čase bol už George zjavným kandidátom na budúceho prezidenta. Na rodinnej farme sa viedli politické debaty, kde mal hlavné slovo Jeb, miláčik rodičov kým George dával prednosť spánku po dobrom obede, alebo videohrám.

Otec Poppy, ktorý odišiel od politiky mal však gigantický vplyv na ekonomické procesy ako poradca Carlyle Corporation, združenia spoločností, medzi ktorými figuruje aj rodina saudovských bin Ládinov /formálne sa rozpadla po 11.septembri/ a veľký počet spoločnosti, zaoberajúcich sa priemyslovou a vojenskou výrobou. Tak sa podarilo ututlať aj zlé obchody ďalšieho brata Neila, ktorý sa verejne priznal v disleksii a dokonca sa podarilo aby nestal pred súdom. Ďalší mladší brat Marvin, podnikal vo Washingtone, ale stal sa šéfom volebnej kampane svojho brata v Texase. Sestra Dorothy, jediné dievča v rodine už vytvorila výbor na kandidatúru svojho brata. A ten sa nijako oficiálne nevyjadroval, že by chcel opustiť Austin.

Fortuna však znova sadla na ruku Bushovcom a v prezidentských voľbách, samozrejme nie bez pomoci Najvyššieho súdu, kde boli vo väčšine ľudia blízki k republikánskej strane, Bush mladší voľby vyhral. Dostal menej hlasov, ako jeho súper Al Gore, ale aj tak sa stal 43. prezidentom USA.
Bushovci sa nachádzajú dnes na vrchole slávy. A nádej do budúcnosti tejto famílie sa nachádza na Floride. Jeb je hlavnou alternatívou pre svojho brata. Oženil sa s katolíčkou, stal sa katolíkom, čo ho urobilo bielou vranou v strane republikánov a ovláda aj španielsky jazyk v tejto rodine na Floride sú problémy s Noeele, dcérou Jeba, ktorá prepadla narkotikám, ale v tejto vetve rodiny na Floride je aj George Prescott Bush, syn Jeba. Má právnické vzdelanie a najviac ho zaujímajú problémy spoločnosti. Aktívne sa zúčastňoval na prezidentskej kampani svojho strýka, je na rozdiel od neho dostatočne vzdelaný a vyniká inteligenciou.
Odborníci a experti hovoria, že to je jeden z kandidátov, ktorý môže v roku 2008 byť dôstojným pokračovateľom dynastie Bushovcov v Bielom dome.

_____________________________________

Svätoboj Clementis