27.01.2010

Mikuláš Dzurinda zomiera. Teda, politicky. Nejako si za
posledný rok nestihol uvedomiť, že jeho odchod z veľkej politiky je
neodvratný. Ani sa nie je čomu čudovať, on si v tej svojej naivnej
blaženosti asi naozaj myslí, že je nenahraditeľný. Nakoniec, počas jeho osemročného gazdovania (skôr- bašovania!) vytvárali médiá unisono dojem, že to tak aj je.

Veď do výšin slovenskej politiky sa dostal aj - a hlavne vďaka médiám, podpore umelcov(sic! po slovensky – komedianti,- aj tých
zo Smotánky, Tretieho sektora a tzv. mimovládnych organizácii
a nadácii( z nich patria dve tretiny maďarskému filantropovi
a finančnému podvodníkovi G.Sorosovi) a za veľkej pomoci ambasády, ktorá sídli na Hviezdoslavovom námestí.

Vtedy bol problém s Mečiarom, pretože nechcel odovzdať strategické podniky našim novým „bratom“ zo Západu, ale vytváral(si) skupinu vlastných – domácich podnikateľov. Percent mal vtedy habadej, tak si to mohol dovoliť. Bolo ho treba zlikvidovať nejako inak. Niekoľko spravodajských centrál si na Slovensku rozložilo svoj stan, z ktorého sa to riadilo a dirigovalo.
Potom to už išlo ako po masle : prezident Kováč  manželkou (...alebo prezidentka Kováčová s manželom ?), ale hlavne ich podarený syn (na ktorého bol v tom čase vydaný zatykač v Mníchove za trestný čin podvodu – išlo o 70 mil. dolárov) poslúžili na boj proti“ mečiarizmu“. Od „únosu“ Kováča ml., cez kauzu Triptych biskupského úradu v B. Bystrici, zachraňovanie americkej Markízy v čase volebného moratória...až po naháňanie Lexu a jeho rodiny...netreba to všetko ani spomínať, bolo toho viac ako
dosť ! Napríklad aj vražda (dodnes neobjasnená!) ministra hospodárstva Duckého, ktorý odmietal predaj Slovenského plynárenského podniku...

Náš Mikinko sa vtedy „obetoval“ a aj keď voľby nevyhral
– zostavovanie novej vlády si vybicykloval. Sľuboval síce všeličo, od dvojnásobných platov až po diaľnicu do Košíc. V skutočnosti z toho boli asi tridsaťnásobné platby (nájomné, elektr., voda, plyn atď.) a diaľnica do r..i. Ale aj s tunelom Branisko – sedemnásobne
vytunelovaným !

Prvé dva roky nemali nič iné na práci, len písanie čiernych
kníh na predchádzajúcu vládu...Denne nás tu balamutili v akom hroznom stave im to Mečiar zanechal, ako to budú musieť všetko naprávať...

V skutočnosti rozpredali všetko, čo sa rozpredať dalo. A to sa nám pred voľbami dušovali, že strategických podnikov sa ani nedotknú. Hneď po nástupe do vlády sa do toho pustil ekonóm, vraj odborník (bez praxe!) Mikloš s heslom : štát nie je dobrý vlastník, predáme to za babku inému štátu.(väčšinovým vlastníkom Deutsche Telecomu, Enelu, Gas de France – je štát z ktorého pochádzajú). Určite by o tom vedel niečo aj bývalý pokladník SDKÚ Palacka, ktorý pripravil predaj Slovenských telekomunikácii tak „výhodne“ pre Slovensko, že spolu s celým podnikom predal Nemcom aj budovu s pozemkom na ktorom stojí ...Za odmenu ho potom odlifrovali do EBDR Londýn. Ministerka financií Schmognerová detto. A aby sme si moc nevšímali, ako tu rozpredávajú majetok štátu, ktorého hodnotu vytvárali naši rodičia a prarodičia, pomocou médií a reklamných agentúr roztočili s ľuďmi pyramídové hry, alias nebankové subjekty a obrali ich (teda iba tých menej informovaných) aj o posledné úspory...

Ale Mikuláš Dzurinda tu stváral aj iné kotrmelce. Medzinárodné.

Napríklad vtedy, keď sa postavil (boli tam všetci „Slováci“!)
na tribúnu s G. Bushom, proti ktorému v tom čase demonštrovalo viac ako štyri milióny ľudí ( Berlín, Paríž, Madrid, Londýn...) a ktorého bežne v iných demokratických krajinách spodobujú s Hitlerom, alebo ho úplne otvorene volajú vrahom. Vtedy nás Miki naozaj preslávil ! Ale aj vtedy, keď išiel so zlomenou nohou o paličke práve za tým vrahom do Washihgtonu...Ale nebol to len Bush, komu Mikuláš trčal z análneho otvoru. Ešte predtým sa Dzurinda zašpinil krvou ( aj nevinných! ) v Srbsku, keď aj s Kukanom (eštebák ) povolil prelety Clintonových amerických, vraj humanitárnych
lietadiel ( naložených bombami s ochudobneným uránom!!!). Rakúšania a Švajčiari tieto prelety nepovolili, lebo boli protizákonné ( nebol na ne súhlas BR OSN!) Mikimu to nerobilo problém. Vtedy bol celý, celučičký v Clintonovej ...onej. A som presvedčený o tom, že keby ešte aj dnes vládol na Slovensku Dzurinda, Guantanámo by celé presťahoval do Petržalky, US radary by boli v každom väčšom meste namiesto detských ihrísk a zamestnanie by si našli iba profesionálni vojaci, ktorých by bolo viac v Iraku a na Balkáne ako doma v kasárňach... Hrali by nám k tomu do uška Sladké mámení a večer by nás v správach presviedčali, aby sme v rámci celosvetovej krízy toho obetovali viac. Mikloš by nám zdanil aj
vzduch na dýchanie...(ale len nám ! zahraniční podnikatelia by mali desaťročné daňové prázdniny, po ktorých by sa potichu vyparili aj s peniazmi...)

Chvalabohu, Mikuláš Dzurinda tam už nie je a pochybujem, že ešte niekedy bude.

To, že nepustil na svoju stoličku Radičovú, mu média a Tretí sektor (sic!) nevedia odpustiť a to dokonca ani takí „novinári“, “analytici“, „prognostici“ a „politológovia“, ktorí ho donedávna
nosili na rukách. Im je predsa jasné, že Dzurinda, ktorý je trvalo naj
neobľúbenejším politikom na Slovensku, nemôže byť lídrom opozície. Len jemu to nejako nedochádza...Asi ani veľmi nebude čím...Správa sa tak nejako podozrivo, ako dieťa, ktorému berú hračku. Niekedy mám z neho pocit, že si niečo vyvedie. Jeho malé očká sú nesústredené, gúľajú sa hore – dole, občas mu tvárou prebehne
tik, špúli ústa, hryzie sa do spodnej pery...reaguje podráždene ba až neprimerane vyčítavo. Odborník by asi vedel, o akú diagnózu ide...

Veľmi ma teší, že do hrobu mu zvonia práve tí novinári a tie média, ktoré ho pred pár rokmi hore vyniesli. Dnes mu otvorene radia, aby so cťou odišiel do politického dôchodku. A jeho ide šľak trafiť. Raz darmo : akou zbraňou bojuješ, takou zhynieš...Tá hra na mocných sa mu tak zapáčila, že zabudol na realitu.

A tá je pre Dzurindu krutá.

Dúfam len, že ten hrob, čo mu už kopú, bude poriadne hlboký.
Zaslúži si ho ! Už aj preto, že len nedávno si kresťan(!!!) Dzurinda zobral do huby zavraždeného Duckého, ktorý sa už nemôže brániť !!! A ktorému Dzurinda nesiahal ani po členky ! Namiesto toho, aby sa s Miklošom potichu vytratil niekde na Aljašku a užíval nakradnuté, sa tu rozdrapuje, kričí, vrieska, šteká, klame, zavádza, vyhráža sa...a nevie odpovedať na otázku o financovaní svojej strany. On, čo robil vraj všetko transparentne ! A slušne! Veď iba oni sú tí slušní !

Dzurindovým šťastím v tomto jeho nešťastí je to, že Slováci nie sú až takí horko krvní. Inak by aj s Miklošom (a inými) už čakal na rozsudok za vlastizradu ! Za ekonomickú a hospodársku vlastizradu
! Za výpredaj ( nie predaj!) strategických podnikov a za energetickú ne sebestačnosť! Inde by im zobrali pas, občianstvo a poslali kade ľahšie...

Na Dzurindovu politickú smrť sa naozaj teším !

A viem, že nie som sám...

bonsens