Chcel by som, aby ste si v mysli vyformovali istý obraz. Predstavte si, že ste nemecký vojak, ktorý prežil bitky II. svetovej vojny. Politicky ste sa nikdy neangažovali a aj vaším rodičom bola politika ľahostajná, ale vaše vzdelávanie náhle prerušili, naverbovali vás do nemeckej armády a kázali vám bojovať. Teraz, na jarv roku 1945 vidíte, že spojenci vám úplne zdemolovali krajinu, že mestá ležia v troskách a polovicu rodiny vám zabili alebo je nezvestná. Váš oddiel je obkľúčený a musí sa vzdať. Inej voľby niet.

Máte za sebou dlhú, veľmi studenú zimu. Dodávky v nemeckej armáde už dobre nefungovali, ale vám sa nejako podarilo prežiť. Jar sa dostavila neskoro a vo forme dlhých daždivých týždňov v zdemolovanej Európe. Čižmy máte zodraté, uniforma sa vám rozpadá a čaká vás stres zo vzdania sa a z celého toho zmätku. Ale teraz vám už nič iné nezostáva len sa vzdať alebo sa nechať zastreliť. Toto je vojna a reálny svet.

Dostanete sa ako nemecký zajatec do rúk Američanov. Američania majú k dispozícii okolo 200 zajateckých táborov po celom Nemecku. Dopochodovali ste do tábora, obkoleseného ostnatým drôtom až kam oko dovidí. V tomto provizóriu sa už nachádzajú tisíce iných nemeckých vojnových zajatcov. Ale po latrínach ani stopy. A pritom po troch hodinách pochodovania blatom a jarným dažďom teraz už myslíte len na ňu. Preženú vás dobre stráženou bránou dnu a zrazu sa môžete voľne pohybovať, ale žiadnu latrínu nikde nemôžete nájsť. A už sa dlhšie čakať nedá. A tak si nájdete miestečko a s uľavou sa vyprázdnite.

Najprv ste unavený, potom hladný a ustrašený a teraz navyše aj špinavý. Za vami sú stovky nemeckých vojakov, ktorí sa na vás tlačia zo všetkých strán a všetci hľadajú latrínu, keď teraz konečne môžu. Ku konca dňa tu ažani niet miestečka, kde by si človek mohol uľaviť, nieto ešte sadnúťa nechať trochu oddychnúť unavené nohy. Ako rýchlo zistíte, ani jeden z vojakov celý deň nič nejedol. Vlastne platí, že kto sa ocitol v rukách Američanov, nikdy žiadnu potravu nedostal, čo dosvedčia tí, ktorí prežili americké zajatie. Ľudia celé týždne nič nejedli, hladoveli a napokon umierali. "Ale toto nám predsa nemôžu urobiť! Veď sú tu ženevské konvencie o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami! Zrejme ide o nejaký omyl!" Nádej prežíva celú noc, hoci sa niet kam schovať pred chladným, bodavým dažďom.

Uniformu máte načisto premočenú a bývalí statoční vojaci naokolo teraz zrazu tichúčko plačú, keď druh za druhom postupne zomiera v dôsledku nedostatku potravy, vody, spánku a prístrešku. Po týždňoch tohto aj vaša vlastná nádej prerastá do zúfalstva, až napokon začínate závidieť tým, čo sa vzdali najprv svojej mužskej statočnosti, potom dôstojnosti a napokon aj života. Prejdú ďalšie beznádejné týždne. A potom si už spomínate len nato, že ste sa zrútili a neboli ste schopný vstať, a tak ste tam ležali s tvárou v blate, pomiešanom s výkalmi tých, čo odišli pred vami.

Vaše telo odnesú prv, než vychladne, do špeciálneho stanu, kde vás donaha zoblečú. Takže veľmi rýchlo sa na nás zabudne a už nikdy vás nikto neidentifikuje, pretože vaše identifikačné prívesky preseknú napoly, vaše telo spolu s druhými polejú chemikáliou, aby sa rýchlejšie rozkladalo a potom vás rýchlo pochovajú.

Nepatríte k výnimkám, pretože viac než 1 milión sedemstotisíc nemeckých vojnových zajatcov zomrelo v dôsledku zámernej exterminácie hladom, vyčerpanosťou a onemocneniami na rozkaz generála Dwighta Davida Eisenhowera (Američan židovského pôvodu).

Generál Eisenhower mesiac pred skončením II. svetovej vojny vydal rozkaz ohľadom zaobchádzania s nemeckými zajatcami a v tom rozkaze sa nachádza aj toto konštatovanie: "Zajatecké tábory nebudú poskytovať prístrešok, ani iné pohodlia." Stephen Ambrose, ktorý napísal Eisehowerovu biografiu a ktorému umožnili prístup aj k jeho osobným listom konštatuje, že osobne navrhol exterminovať po vojne celý nemecký generálny štáb a tísíce ďalších osôb.

V osobných listoch nielenže vyjadruje nenávisť k nacistickému režimu a k tým málopočetným, ktorí vnucovali svoju vôľu ostatným, ale aj nenávisť k nemeckému obyvateľstvu ako k istej rase. Eisenhower mal osobný záujem na tom skántriť toľko Nemcov, koľko len bude možné a jednou z ciest bolo usmrtiť toľko nemeckých vojnových zajatcov, koľko sa len dalo.

Samozrejme, toto bolo podľa medzinárodného práva ilegálne, a tak 10. marca 1945 vydal káblom rozkaz, ktorý overil svojou osobnou šifrou, že nemeckých vojnových zajatcov treba považovať za "odzbrojené nepriateľské sily" (v dokumentoch označované DEF). Podľa jeho rozkazu títo Nemci nepodliehali pod ženevské dohody, a tak im teda nebolo potrebné poskytovať stravu, vodu, ani zdravotnícku starostlivosť. Švajciarskemu Červenému krížu nedovolili robiť v táboroch inšpekcie; keďže išlo o "odzbrojené nepriateľské sily",tie nepodliehali ich jurisdikcii a nemali na to právo.

Celé mesiace po tom, čo vojna oficiálne skončila, Eisenhowerove špeciálne tábory DEF ešte stále operovali; násilím v nich držali ľudí, ale pritom popierali, že by išlo o vojnových zajatcov. Akonáhle vojna skončila, generál George Patton vojnových zajatcov jednoducho prepustil, aby sa starali sami o seba a sami si našli cestu domov. Eisenhowera to rozzúrilo a posielal Pattonovi špeciálne rozkazy, aby zajatcov posielal do jeho táborov DEF.

Poznajúc Pattona z histórie, zrejme tie rozkazy veľkou mierou ignoroval a možno za svoju náhlu smrť za veľmi čudných okolností mohol vďačiť práve skutočnosti, že o nehanebných Eisenhowerových táboroch DEF vedel svoje.
Peter Worthington, redaktor denníka Sun, narazil na knihu "Iné straty" (kanadský bestseller "Other Losses" od Jamesa Bacquea; prvé vydanie v roku 1989,druhé v roku 1991) a sám sa pustil do prieskumu tejto záležitosti prostredníctvom svojich kontaktov v Kanade.

Dňa 12. septembra 1989 potom napísal: "...ťažko sa vyhnúť záveru, že Dwight Eisenhower je vojnovým zločincom epických proporcií. Jeho politika (DEF) usmrtila viac Nemcov v mieri, než koľko celkovo zahynulo na vtedajšej európskej scéne. My sme celé roky vinili Rusov zo smrti 1,7 milióna nezvestných nemeckých vojnových zajatcov. Až doteraz nikto nikdy neskúmal túto záležitosť do hĺbky..."

Willie Martin, Iraq War, Russia: "Eisenhower´s holokaust"
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=8825