17.12.2009

„ A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, tým pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo : slobodu“
/Milo Urban : Živý bič/

 To čo urobil pán  mladý muž Igor Cagáň, obdivujem, aj keď ma troška mrzí, že do konca štúdia mu chýba už len semester, ale nech mi to nemá za zlé, to je už také rodičovské myslenie. Nenapadá ma nič múdrejšie, ako sa to dalo urobiť inak.  Igor Cagáň sa neupálil na protest, ale upálili ho na univerzite, ktorá podľa tých mien, čo v liste spomína, mohla by pokojne niesť meno UNIVERZITA  VOSR.

Tam vyrastali takí kovaní komunisti ako napríklad Marián Leško, dnes „ukovaný demokrat“. A tak ma napĺňa hrdosťou, to čo urobil Igor Cagáň. Niekedy treba urobiť to, čo urobiť treba, bez ohľadu  na dôsledky.  A vtedy to nie je gesto, ale chlapský počin, ktorý možno pokojne prirovnať k Štúrovcom, keď odchodili z Bratislavy na protest do  Levoče.

  A mohli tak urobiť slobodne. Aká rozdielna je tá sloboda, kde by teraz mohol ísť študovať Igor Cagáň, teda dokončiť si školu, keď všade sú na tých rýchlo vykvasených univerzitách  starí páprdovia, ktorí si hovkali za komunizmu a hovkajú si tam aj za demokracie.

Dúfam, že som správne ocenil počin Igora Cagáňa. Ale ide mi o niečo iné. Všimol som si totiž diskusiu k jeho  listu a prípadu. Nuž, dalo by sa povedať “čo krok/slovo/, to prd“, okrem prívetivých slov. Predpokladám, že tam diskutujú aj študenti vysokých škôl, zatiaľ v tej diskusii ani jedného nenapadlo, aby  na škole,  možno aj  na strednej, kde študujú, začali s petíciou na obranu Igora Cagáňa.  A všetky tieto podpisy by mali zaplaviť Ministerstvo školstva SR a samozrejme tú prešovskú univerzitu. „ Prešovské jatky“ nič iného ma nenapadá, ako nazvať túto obranu študenta.

Imrich Kružliak vo svojej knihe „V čakárni dejín„ to napísal  pekne : "Preto volám : nech žije právo kritiky, aby človek bol bezpečným pred uzurpáciou moci. A aby pochopil, že obrana práva je povinnosťou  občana, aby uchránil hodnoty života“

Zostal si človekom, pán Igor Cagáň, lebo si sa držal pravdy.. A celkom prívetivo sa prihováram aj tým diskutujúcim : Nepíšte  na  pokračovanie  román „ O diablovom prde“, vy čo túžite po slobode ale držte sa jej, kovaním ju upevníte, nie len v prospech pána Igora Cagáňa, ale aj v prospech seba.

Svätoboj Clementis