"Alexander Dugin, populárny teoretik v pravicovo orientovaných kruhoch, presadzuje alianciu medzi krajinami bývalého Sovietskeho zväzu a Blízkeho východu. Hovorí, že gruzínska kríza by mohla byť začiatkom skutočného konfliktu so Spojenými štátmi."
Megan Stack, Los Angeles Times

Alexander Dugin - spisovateľ, politický aktivista a otcovská postava súčasného ruského nacionalizmu - je zakladateľom Ruského medzinárodného eurázijského hnutia a je to populárny teoretik v ruskej pravicovo orientovanej elite. Jeho vidinou je strategický blok, pozostávajúci z bývalých krajín Sovietskeho zväzu a Blízkeho východu, ktorý by sa staval proti Spojenými štátmi dominovanej atlantickej aliancii.

Denník Los Angeles Times s ním tento týždeň urobil rozhovor v jeho moskovskom úrade - v miestnosti ozdobenej vlajkami s nápisom: "Pax Russica". Toto sú úryvky z toho rozhovoru:

Ako hodnotíte súčasné postavenie Ruska vo svete a ako by sa Rusko malo správať vo vzťahu k Západu?
Predovšetkým, ja zastávam veľmi silné stanovisko za vytvorenie multipolárnej konštrukcie sveta. Nazdávam sa, že predstieranie Spojených štátov, že sú unikátnym pólom sveta... je absolútne nesprávne, nemorálne a neprijateľné pre ostatné mocenské centrá. My podporujeme vytvorenie rozľahlého priestoru, niekoľkých priestorov a nie iba jediného bodu, kde rozhodnutia robia len Spojené štáty americké. Myslíme si, že Rusko by malo byť strážcom toho procesu.
Náš názor - nielen môj, ale je to stanovisko našich politických šéfov - je, že Gruzínsko, Saakašvili, nielenže sa dopustil morálneho zločinu, ale zároveň skúšal, čo stojí za ruskými slovami, za ruskými protestami proti americkému panstvu. Chceli si vyskúšať, do akej miery sú to len slová a voči čomu sa Rusko otvorene postaví aj konkrétnymi činmi.

Mnohí na Západe si myslia, že Moskva zámerne vyprovokovala konfrontáciu kvôli gruzínskym odtŕhajúcim sa republikám. Kto je podľa vás zodpovedný za prepuknutie toho konfliktu?
Aby bolo jasné, pre nás to bolo veľmi riskantné zasiahnuť. Pokiaľ poznám Putina a Medvedeva, istotne sa priamej konfrontácii so Spojenými štátmi chceli vyhnúť za každú cenu. Tí boli toho názoru, že Rusku treba dopriať času, aby sa mohlo pripraviť na útok či na adekvátnu reakciu na útok Spojených štátov a na to potrebovali desať rokov. Reakcia Putina - alebo teda Putina a Medvedeva - bola taká preto, že tu išlo o otvorenú ofenzívu, nemožnú a neprijateľnú provokáciu zo strany Gruzíncov. A z ich strany išlo len o reakciu, nie naplánovanú strategickú ofenzívu... Putin a Medvedev neboli pripravení na to, aby s niečím takým sami začali, s takou ťažkou situáciou, s takou ťažkou vojnou, ktorej, ako sa zdá, niet konca. My, politickí analytici, vidíme, že takú vojnu by sme síce mohli začať, ale nie ju aj ukončiť.

Toto zatiaľ ani zďaleka neskončilo. To je len začiatok naozajstnej konfrontácie - možno veľmi vážneja veľmi nebezpečnej pre všetky zúčastnené strany: konfrontácie medzi nami a Američanmi.
Aký bol strategický úcel uznania nezávislosti Abcházska a Južného Osetska? Rusko je v tomto zatiaľ osamotené.
Predovšetkým, Rusko tým krokom potvrdilo svoju vôľu íst až ku skoncovaniu s týmto konfliktom... Bolo to čosi ako demonštrácia našej serióznej a hlbokej vôle pokračovať. Po druhé, potrebovali sme - a teraz sme to dostali -právny výklad toho, čo naše ozbrojené sily robia na gruzínskom území. Teraz je to viac či menej jasné...

Pokiaľ ide o uznanie, nazdávam sa, že Rusko v tejto konfrontácii obstojí; ak bude pokračovať v demonštrácii pevného rozhodnutia a sily, iné krajiny sa postupne, krok za krokom tiež pridajú a osvoja si rovnaké stanovisko k Abcházsku a Južnému Osetsku.
To nie je žiadne pravidlo, že odteraz budeme uznávaťvšetky separatistické regióny. Absolútne nie. Ale uznáme tie separatistické regióny, ktoré budú geopoliticky na našej strane - buď priamo na našej strane alebo na strane našich priateľov - v opozícii voči Spojeným štátom.

Spojené štáty nám ukázali svoju dvojitú morálku. Uznali pro-americké Kosovo a neuznávajú anti-americké, pro-ruské Južné Osetsko a Abcházsko. Neuznávajú integritu Srbska, ale pritom uznávajú integritu Gruzínska.

Ako sa Rusko pozerá na rozvíjanie priateľských vzťahov medzi Spojenými štátmi a bývalými sovietskymi republikami ako Ukrajina a Gruzínsko?
Považujeme to za vyhlásenie vojny. Za vyhlásenie psychologickej, geopolitickej, ekonomickej a otvorenej vojny.
Putin bol na začiatku pro-západný. Pro-americký. Preto sme jeho konanie kritizovali. Napríklad po 11. septembri sme boli proti tomu, aby pomáhal Spojeným štátom a robil ústretové kroky voči nim. Ale postupne ho hnali k úplnému zanedbávaniu ruských záujmov. S tými neokonzervatívcami, s Richardom Perleom alebo Dickom Cheneym... a my sme stále pomáhali: "Podpíšeme sa, je to tak!"

Ale krok za krokom, prostredníctvom ekonomiky a obchodu s energetickými surovinami, sme v sebe našli silu a vôľu reagovať postavením sa proti vojne. Pretože tú vojnu sme si neželali my. Tobola výzva. Tú nám vnútili Spojené štáty americké.

My pokladáme celý post-sovietsky priestor - okrem baltických štátov - za eurázijskú civilizáciu. Nie s európskou, nie so Západom. A pokúšať sa vymaniť tieto priestory spod našej kontroly alebo z dialógu, z našich zvláštnych vzťahov s nimi, ktoré sú založené na dejinách - to je forma útoku,vyhlásenie vojny. Tu nejde o konkurenciu, ako hovoria Američania... To sa nepovažuje za konkurenciu, ale za akt agresie, ako Napoleon alebo Hitler, nič iné.

Keď Rusku čelilo separatistickému hnutiu v Čečensku, reagovalo naň vojenským útokom a vzdušným náletom, ktorý premenil Groznyj na trosky. A pritom Moskva veľmi rýchlo kritizovala Tbilisi zavojenskú operáciu v odtŕhajúcej sa republike. Nejde aj tu o dvojitý štandard?
Áno, áno... Na dvojitý štandard sa reagovalo dvojitým štandardom. Súhlasím. Ak sa na dvojitý štandard bude reagovať iným dvojitým štandardom, kde ten cyklus skončí?
Spojené štáty sa správajú ako unikátny pól, ktorý má právo definovať, čo je dobré a čo zlé... To nikdy neskončí, kým niekto nepovie: "Tak dosť!" My by sme teda mali demonštrovať postoj: "Prestaňte, lebo oľutujete! Možno aj my oľutujeme, ale vy oľutujete istotne. Prestaňte s tým!"

Zakázali vám navštíviť Ukrajinu. Myslíte si, že Ukrajina vstúpi do NATO a ak áno, ako na to bude reagovať Rusko?
Myslím,že ukrajinské obyvateľstvo si neželá vstúpiť do NATO. Väčšina obyvateľstva - po gruzínsom prípade ešte väčšmi, než predtým - chce mať dobré vzťahy sRuskom. Vstup do NATO by značil prerušenie akýchkoľvek vzťahov a veľmi reálnu, tvrdú konfrontáciu. Polovica Ukrajincov sa pokladá za Rusov - politicky, geopoliticky, kultúrne, etnicky atď. Nemôžeme uchovať Ukrajinu bez toho, aby sme ju buď nerozdelili alebo aby sa nenašiel kompromis medzi týmito dvoma časťami. Prezident Juščenko hlasito brojil za to, aby ma udržal čím ďalej od Ukrajiny a nedovolil mi do toho štátu vstúpiť... Podľa mňa má na to právo. Ide o suverénny štát... Ale tým, že to urobil, prejavil nedostatok rešpektu k ukrajinského obyvateľstvu, ktoré nie je súrodé. Pretože, viete, moje pohľady na veci sú veľmi populárne vo východnej časti Ukrajiny a na Kryme a tam sú státisíce ľudí, ktorí podporujú eurázijské hnutie.

Ak sa Ukrajina pohne do NATO, ako na to podľa vás bude reagovať Rusko?
Podľa mňa Rusko bude v reakcii podporovať povstanie vo východných častiach Ukrajiny a na Kryme a nemôžem vylúčiť ani vstup ozbrojených síl do týchto oblastí, podobne v prípade Osetska.
Rozdiel je v tom, že polovica Ukrajincov sú Rusi, priamo ruského pôvodu, a táto polovica sa pokladá za utláčanú, pokiaľ ide o hodnoty, jazyk, geopolitické záležitosti, úplne proti ich vôli. Takže si nemyslím, že v tomto prípade by bol potrebný ruský vojenský zásah. Myslím si, že v predvečer vstupu do NATO tam dôjde k pouličným výtržnostiam a k rozdeleniu Ukrajiny na dve časti.

Čo si myslíte,že sa stane, ak Ukrajina vytlačí Čiernomorskú flotilu z ukrajinského prístavu Sevastopol?
Môže dôjsť k ozbrojenému konfliktu, pretože teraz sme si už sami sebou istí, viac-menej. Sme hotoví pokračovať v Gruzínsku. Ale zároveň sme v Gruzínsku zatiaľ neskončili. Tomu ani zďaleka nie je koniec, tamojšej situácii. Potrebujeme Saakašviliho hlavu. My ho pokladáme za agresora a páchateľa vojnových zločinov.
Myslím, že naša armáda a naši politickí predstavitelia sú morálne pripravení hrať tvrdo; hrať tvrdo aj s ukrajinským predstaviteľom, pretože ho pokladáme za spolupáchateľa Saakašviliho.

Hovorili steo Iráne ako alternatíve k americkej mocnosti. Stále ešte Teherán vidíte v tomto svetle?
Myslím, že Irán by mal byť a môže byť spojencom Ruska... Spolupracovať s Iránom, vymieňať si navzájom zbrane a zdroje a možnosť vyvážať prírodné zdroje z Eurázie a Iránu, skombinovať naše snahy v stratégii, vojenstve, ekonomike a energetike - mohli by sme vytvoriť opravdivú silu, aby sme mohli mať vplyv na Blízkom východe... S Iráncami máme spoločné záujmy... pretože ja pokladám možnosť zastaviť americkú unipolaritu za najdôležitejšiu vec, absolútnu vec...

Tieto strany, títo Západniari tu, v ruskej vláde, nástoja na tom, že Irán, keďže je fundamentalistický, sa môže niekedy v budúcnosti dopustiť agresie proti nám. Ale... to je len propaganda voči Iránu, s ktorou prichádzajú pro-americké, pro-západné sily v Moskve.
Vaše názory na Vladimíra Putina sa časom menili.
Veľmi som oceňoval jeho konkrétne kroky nastoliť v Rusku politický poriadok, jeho kroky zbaviť sa oligarchov, zredukovať vplyv Západniarov a uchrániť teritoriálnu jednotu Ruska v čečenskej situácii. Ale rovnako som videl, že je obkolesený pro-západne zmýšľajúcimi ľuďmi, pro-liberálnymi politikmi, poradcami a odborníkmi...to bol hlavný dôvod, že som ho kritizoval.

Ale myslím, že teraz, po 8.auguste (ruská invázia do Gruzínska), Putin a Medvedev prekročili bod, za ktorý sa už nemožno vrátiť späť. Ukázali vôľu a rozhodnutie potvrdiť slová v praxi a to sa už teraz nedá zvrátiť. Takže ja ich dnes absolútne podporujem.Tie kruhy ma oklamali. Ale zároveň zrejme oklamali aj Západ. A takisto Medvedev! Medvedeva som pokladal za pomstu liberálov, preto som protestoval. Myslím, že aj Washington a Brusel to tak videl - a oklamali nás. Medvedev dokázal, že je od podstaty skutočným ruským vlastencom a štátnikom. Takže ja toto oklamanie obdivujem - i keď som bol tiež jeho obeťou.
Nepreháňa to Moskva? Mnohí analytici sa zamýšľajú nad tým, či má Rusko dostatočnú vojenskú silu a ekonomickú stabilitu riskovať izoláciu.
Rusko izolované nebude... ani od Európy, ani od Ázie. Možno od Spojených štátov, ale to pre nás nič neznamená.

ukážka z rozhovoru s Alexandrom Duginom
Fufor´s unregelmassige news: "Eurasian alliance against U.S. - interview with Alexander Dugin"
http://fufor.twoday.net/stories/5173731/
http://tinyurl.com/6nc966