rubrika: európa 2009

 
Zdá sa byť pohoršlivé označiť európskych predstaviteľov ako hlúpych, ale keď chce človek popísať ich súčasné správanie, inak to urobiť nemôže. Chcete dôkaz? Hneď vám ho dám.

Hoci teraz čelíme najväčšej kríze kapitalizmu za viac než storočie, takmer ani jeden politik európskej krajiny nemá odvahu pomenovať veci pravým menom a povedať svojim voličom pravdivo, ako sa veci majú. Ani jeden politik svojim ľuďom nepovedal: "Sme naozaj vo veľkých ťažkostiach. A veci sa ešte väčšmi zhoršia a nik nevie, kde toto skončí. Strácame; nevieme, čo sa deje, ani to, aké opatrenia by sa mali prijať, aby vaši milovaní boli v bezpečí. Nemôžeme poskytnúť nijaké záruky, že podnikneme všetko, aby sme vás ochránili pred škodou, ale aj tak nás musíte podporovať." Toto je vlastne jediná rozumná vec, akú by teraz mohli ľuďom hovoriť. Pretože v tomto sa nemýľte, väčšine spoločností v Európe teraz hrozí pustošenie alebo dokonca až rozpad.
A tí, čo sú momentálne pri moci, si toto plne uvedomujú, ale nevedia, čo robiť. Majú strach - vlastne sú zhrození - že ľudová revolúcia ich z úradu vyhodí. To je vlastne jediné, v čom sú si istí, keďže ako všetci politici živočíšne vyciťujú nebezpečenstvo, keď ide o ich vlastné prežitie. Vlády na Islande a v Lotyšsku - v dvoch okrajových malých krajinách - už ľudové nepokoje zvrhli. Dá sa len špekulovat, kde padne vláda nabudúce. Je isté len to, že aj ďalších predstaviteľov čaká ten istý osud.

A akonáhle sa zrúti vláda v niektorej poprednej európskej krajine, to na pevnine vyvolá celkovú revolúciu, porovnateľnú s revolúciami v 18. a 19. storočí. Je možné, že stojíme na začiatku veľmi hlbokej zmeny. V Európe k takým veciam dochádza pravidelne každú štvrtú, či piatu generáciu, t.j. približne každých sto rokov. Ale tie zmeny nikdy nezodpovedajú kalendáru, keďže sa zvyčajne dejú desať až pätnásť rokov po prekročení storočia.

Zdá sa, že prvým kandidátom na násilnú zmenu v nasledujúcich mesiacoch je Veľká Británia. Už teraz sa hovorí o nadchádzajúcom "lete plnom rozhorčenia", čo možno začne stretnutím predstaviteľov G-20 v Londýne začiatkom apríla. Britská vrchnosť sa už hotoví na to, čo sa chystá; na ulice hodlajú nasadiť 130 000 ťažko ozbrojených policajtov, aby potlačili pouličné nepokoje. Ak to nepostačí, nasadia vojenské jednotky. Veru tak; britská armáda má dobré skúsenosti s kontrolou mestských davov. Veď práve to robí už celé roky v Severnom Írsku a v Iraku (Basra). Študenti sú nahnevaní; tí teraz okupujú asi 30 univerzít v proteste proti britskej vláde, ktorá podporuje Izrael, pokúšajúci sa o obnovenie ghetta v pásme Gaza. Dôchodcovia sú nahnevaní a zúfalí. Stredná trieda žije v strachu, že sa priradí k davom proletárov v strašných britských slumoch. A milióny moslimov v Británii sú tiež veľmi rozhorčení. Británia je ako vajce plné strelného prachu, ktoré len čaká na výbuch.

A podobne ako Briti, aj Francúzi sú nahnevaní. Napriek veľkej zime len pred pár týždňami tu boli početné masové demonštrácie proti vládnej politike, ktoré zmobilizovali milióny ľudí. Francúzi si robia mimoriadne starosti kvôli agende prezidenta Sarkózyho, ktorý chce Francúzsko premeniť na baštu anglo-saského neo-liberálneho kapitalizmu práve vo chvíli, keď tento ekonomický model vykazuje také veľké chyby, ako neohybný stalinizmus. A nezabúdajme, že Francúzi v referende v roku 2005 masovo odmietli navrhovanú európsku "ústavu"! A o menej než dva roky neskôr, v roku 2007, francúzska vláda podpísala Lisabonskú zmluvu, ktorá nie je ničím iným, než odmietnutou ústavou s menšími kozmetickými úpravami. Aká to zrada voličov! Také správanie si jedného dňa naisto vyslúži trest a to je možno oveľa bližšie, než by sa niekto nazdal.

Keď sa obzeráte naokolo vidíte, že mnohí Európania sú nahnevaní na svoje vlády. Cítia sa byť nimi zrádzaní a zanechaní v kaši. Nemci - pozor, keď sú Nemci nahnevaní! - sú rozhorčení kvôli hroziacemu kolapsu svojej priemyselnej základne. Nemecko patrí k hlavným svetovým priemyselným mocnostiam a keby sa ich priemysel zrútil, to by bol koniec Nemecka. "Východní" Nemci sú nahnevaní už od roku 1989, keďže v najbohatšej európskej krajine sú stále len čosi ako druhotriednymi občanmi.

Mnohí Taliani cítia, že Berlusconiho vláda ich zrádza, preto sú nahnevaní. Iri sú nahnevaní a zúfalí a takmer každý týždeň sú tam masové demonštrácire proti prísnym vládnym opatreniam. Gréci (aspoň tí mladí, ktorí nemôžu nájsť prácu) počas nahnevaných demonštrácií v posledných týždňoch úplne zničili stred Atén. Španieli (napríklad Galíčania a Baskovia) vyjadrili vo voľbách dňa 1. marca svoj hnev tým, že dali hlasy stranám, ktoré presadzujú nezávislosť ich domoviny.
Práve v ten istý deň, 1. marca, sa predstavitelia EÚ rozhodli ponechať Východoeurópanov, aby sa starali len sami o seba. Táto zrada je mimoriadne trpká, keďže Východní Európania po desaťročiach ťažkých podmienok a izolácie vkladali do vzťahov s Európou veľké nádeje. Ktovie, čo sa teraz bude diať na uliciach Budapešti a Sofie, v Chorvátsku, Rumunsku, Českej republike, Poľsku a Slovensku. Milióny tam uvrhnú do biedy, keď zatvoria miestne továrne s lacnou pracovnou silou. Ak niečo, tak súčasný osud Východnej Euópy je výrečným dôkazom bankrotu projektu "Európska únia". Východoeurópske krajiny, ochotné striasť zo seba svoju minulosť a pridať sa k "Európe", neľútostne exploatovali bezohľadní "západní" kapitalisti.

Jedinou európskou krajinou, ktorá má svetlý výhľad do budúcnosti, je Rusko. Jeho vrchnosť je zodpovedná a schopná a krajina je v podstate sebestačná, pokiaľ ide o energetiku a uspokojovanie základných potrieb. Toto možno čiastočne platí aj pre Nórsko, ale to je všetko. A všimnite si, že ani Rusko. ani Nórsko nie je členom Európskej únie. Ostatná Európa je vo veľkých ťažkostiach a v nasledujúcioch mesiacoch bude ešte vo väčších.

Súčasná situácia v Európe vykazuje prekvapujúce paralely so situáciou vo Francúzsku tesne pred revolúciou v roku 1789. Vládcovia aj teraz nemajú ani poňatia, čo sa deje, nieto ešte aby videli, čo vrie pod povrchom. Cítia len veľmi všeobecne strach a majú nepríjemnú predtuchu. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa čoraz rýchlejšie prehlbuje. Elity sa venujú konzumným orgiám, bezstarostne míňajú peniaze, smilnia a zanedbávajú výchovu svojich detí, očividne sami pred sebou popierajúc fakt, že koleso štastia sa môže obrátiť, čo i len pomaly.

S rozširujúcou sa a stále väčšou biedou sa do strednej triedy (profesionálne zamestnania) vkráda strach, že stratia živobytie a budú nútení pridať sa k chudobným. Len sa poobzerajte a uvidíte, že toto sa už deje. Ľudia strácajú domy, pretože už nemôžu platiť hypotéky. Odkedy začala kríza vlani v lete, milióny stratili zamestnanie a ďalšie milióny budú nasledovať. Strácajú sa penzie, keďže trhy s akciami v priebehu mesiacov poklesli na polovicu svojej hodnoty. Hoci sa zdá, že ceny sú pomerne stabilné, v niektorých prípadoch dokonca klesajú, na ceste je hyperinflácia. Vlády neprišli so žiadnou lepšou reakciou, než s obmedzovaním sociálnych, zdravotníckych a školských výdavkov, zatiaľčo dávajú obrovské sumy nezodpovedným, skorumpovaným bankárom, neschopným prestať s míňaním. Pod povrchom vrie sopka rozhorčenia, ktorú možno vytušiť z nahnevaných výrokov na spravodajských webstránkach a v blogoch.

Pritom médiá nehovoria, čo sa deje. Nečudo, keďže tie zväčša vlastní štát, má na nich vplyv štát alebo sú žoldnierske. Seriózna, kritická žurnalistika sa úplne vytratila. Len okraji, v podobe blogov a alternatívnych webstránok, sa udržala občianska žurnalistika. Keďže štátom išlo v posledných desaťročiach o celkovú kontrolu nad médiami, vlády oslepili sami seba a nevedia, čo si ľudia naozaj myslia. Nemajú ani potuchy, ako verejnosť naozaj zmýšľa, do akej miery nimi pohŕda a ako veľmi ich nenávidí. Aké hlúpe! Dnes už žiadnu európsku vládu neberie vážne nič, čo by aspoň pripomínalo pluralitu, nieto ešte väčšinu občanov.

Väčšina ľudí vôbec neverí tomu, čo im vláda hovorí. S nevôľou platia dane a pokuty, ktoré v mnohých prípadoch dosahujú 60 % z ich príjmu, ale len preto, lebo žiadnu inú voľbu nemajú. Dane sú všeobecne veľmi vysoké, ale ľudia v návratnosti toho veľa nedostávajú - naopak; v posledných desaťročiach sa väčšina európskych vlád premenila na kanály distribúcie peňazí z daní smerom do sveta korporácií. Zločinnosť stúpa, ulice nie sú bezpečné. Európske vlády sa zavätili falošnej vojne proti terorizmu, ktorú vyhlásil Washington a celé skupiny svojho obyvateľstva tým premenili na podozrivých. Vlastne takmer každý jeden európsky občan je dnes sledovaný políciou alebo tajnou službou. Tí odpočúvajú ich telefonické rozhovory, čítajú im e-maily a sledujú, aké web stránky navštevuje. Nečudo, že rešpekt pre vrchnosť všeobecne nahradilo opovrhnutie.

Členovia vlád a elít, keďže sú veľmi zle vzdelaní a žalostne krátkozrakí, nielenže nepoznajú vlastné dejiny, ale zabudli aj na základy tradičnej európskej zdvorilosti a slušnosti, na tú zmiešaninu kresťanstva, ľudovej múdrosti a obyčajného zdravého rozumu. Ale títo sa tomu zrejme nikdy ani nenaučili. Nepoznajú napríklad také poučky ako "s povýšením ide ruka v ruke zodpovednosť", čo značí, že každý, kto sa dostane k moci, bohatstvu a vplyvu, je morálne povinný pomáhať chudobným a sociálne slabým. Nemôžete sa jednoducho stratiť a zatvoriť sa pred ostatnými za múry a brány svojej uzatvorenej štvrte. Tohto priestupku sa dopustila francúzska nobilita v 18. storočí, vykorisťujúc roľníkov a skrývajúc sa vo svojich palácoch. A pozrite, čo sa im udialo! Rozhorčení dedinčania ich z nich vyvliekli a pozabíjali.

Takisto platí, že členovia vlád a príslušníci elít nikdy neslúžili v armáde a dokonca neboli ani len skauti alebo stauktky. Každý skaut alebo vojenský veliteľ vie, že keď ste všetci v ťažkostiach, vtedy nemôžete očakávať, že sa s vami bude zaobchádzať výnimočne. Aj veliteľ trpí spolu s obyčajnými vojakmi. Keď sa spí nepohodlne na zemi, aj ty sa vzdaj svojho stanu a spi s ostatnými na zemi. Keď niet čo jesť, ty sám sa v tajnosti neprežieraj. Toto sú veľmi jednoduché pravidlá. Tie nájdete v každej vojenskej príručke, ktorá vyšla v Európe, odkedy existuje tlač. Mahšal Čujkov, nanajvýš schopný a populárny sovietsky veliteľ, tieto pravidlá zahrnul aj do svojich pamätí, pridávajúc sa tým k iným známym vojenským veliteľom ako Maréchal de Saxe, Montecuccoli a iní. Ak niekto tieto pravidlá ignoruje, jeho autorita sa vyparí a už nikdy sa to nedá do poriadku.

Takže, zo správania säčasných európskych predstaviteľov a príslušníkov elít možno dospieť k záveru, že nie sú veľmi sčítaní (aj keď majú akademické tituly), nemajú základnú morálnu slušnosť a neveria v žiadne hodnoty (hoci tvrdia pravý opak). Inými slovami, sú to hlupáci - bez ohľadu na to, akí chytrí pritom sú. Obávam sa, že nijako inak sa to popísať nedá.

Musím sa priznať, že si skutočne robím starosti. Pretože čím hlúpejší sú vodcovia v čase krízy, tým horšie sú jej dôsledky.
Ale súčasná kríza by sa možno dala vyriešiť: súčasných predstaviteľov treba tak rýchlo, ako je len možné, z úradov donútiť odísť a nahradiť ich takými, ktorí budú skutočne reprezentovať voličov.

Hans Vogel, Pravda: "Europe to face great changes due to its rulers"
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/107181-Europe_rulers-0