Koncom marca vyhodili z práce francúzskeho vládneho zamestnanca Bruna Guiguea za to, že na web stránke oumma.com uverejnil článok, ktorý označili za "štvavú anti-izraelskú invektívu" - zločin, ktorý vyšetrovala dokonca aj samotná ministerka vnútra Michele Aliot-Marie.

Bruno Guigue, námestník prefekta v Saintes napísal, že Izrael je "jediným štátom, kde ostreľovači strieľajú do malých dievčatiek pred školskými bránami". Tento autor niekoľkých kníh na tému izraelsko-palestínskeho konfliktu takisto napísal, že v "izraelských väzniciach - vďaka náboženským zákonom - cez Sabat nikdy nemučia".

"Toto je len vrcholec ľadovca", povedal týždenníku Al-Ahrám Izrael Šamír, ktorý má rusko-izraelský pôvod. "Za podobné ´zločiny´ už uväznili tisíce osôb, zvlášť v Nemecku a v Rakúsku, čo je viac, než počet disidentov, väznených v sovietskom Rusku. A informácia o väčšine týchto prípadov sa ani nikdy nedostane na verejnosť."

Ak sa nie veľmi vysoko postavený námestník prefekta dostal do pozornosti samotnej ministerky vnútra za to, že vyjadril horeuvedené slová, to je zásluha tvrdej ruky izraelskej loby v Európe. Je jasné, že skutočným ´zločinom´ Bruna Guiguea je to, že sa vôbec opovážil kritizovať štát Izrael.

I keď nie je "popieračom holokaustu", postihol ho rovnaký osud ako mnohých rovnako zmýšľajúcich anti-sionistov, ktorých súdia podľa zákonov o popieraní holokaustu v prípadoch, ktorými sa momentálne zaoberá 12 európskych krajín. Notoricky známou obeťou týchto zákonov je historik David Irving a autor Ernst Zundel, ktorých uväznili za to, že sa opovážili spochybniť počet židovských obetí počas II. svetovej vojny.

I keď toto je podľa Šamíra podstatná zbraň politického arzenálu Izraela, tieto zákony sa veľmi nevyužívajú; sú myslené skôr ako varovanie. Namiesto nich sa pri súdnych procesoch proti spisovateľom a vydavateľom používajú rôzne šíršie zákony proti osočovaniu, ako napríklad v prípade Normana Finkelsteina, syna človeka, ktorý osobne prežil holokaust a jeho francúzskeho vydavateľa Adema Brusselsa v roku 2004, ktorých obvinili z revizionizmu holokaustu a z podnecovaniu k antisemitizmu.

Riaditeľ Strediska Simona Wiesenthala pre medzinárodné záležitosti Šimon Samuels vypovedal: "Finkelsteinove tézy , to je extrémistický útok na všetkých židov a konkrétne na židov amerických, ktorých obviňuje, že používajú utrpenie Šoah ako zámienku, aby sa sami mohli dopúšťať podobných zločinov v kontexte blízko-východného konfliktu. Tieto tézy predstavujú principiálne krédo moderného antisemitizmu. Zneužíva vlastných židovských predkov na to, aby mohol útočiť na špecifických židovských predstaviteľov, na ich organizácie a na židovské obyvateľstvo. Som presvedčený, že len súdom uložený trest môže odčiniť škody, spôsobené týmto mimoriadne urážlivým osočovaním."

Samuels prirovnal Finkelsteina k Rogerovi Garaudymu, uznávanému marxistickému filozofovi, ktorý strávil tri roky v koncentračnom tábore počas II. svetovej vojny a ktorého v roku 1996 vo Francúzsku odsúdili podľa Gayssotovho zákona, o ktorom prehlásil, že "obnovuje zákon, po Vichy zrušený, ktorým sa zakazuje spochybňovať oficiálnu pravdu a považuje sa to za zločin. Zákon obnovuje diskrimináciu voči každému, kto sa nepodvolí jednokoľajovému zmýšľaniu a politicky správnym tabu, vnucovaným americkými predstaviteľmi a ich západnými žoldniermi, zvlášť Izraelčanmi."

Knihu Izraela Šamíra "Galilejské kvety" - "knihu plnú pobádania k rasovej nenávisti", podľa prokurátora Marca Levyho - v roku 2005 zhabali, výtlačky spálili a jej vydavateľa Cherifiho pokutovali. Francúzski sudcovia na požiadavku Ligy proti rasizmu a antisemitizmu (LICRA) ho navyše odsúdili aj za argument, že "už samotný koncept holokaustu je vlastne konceptom o židovskej nadradenosti" a za výrok, že Protokoly starejších Sionu, to je "politický pamflet".

Ironicky, keby boli naňho vydali zatykač, boli by ho museli deportovať z Izraela do Francúzska, kde by ho "súdili za to, že sa stavia proti židovskej hegemónii". Šamír týždenníku povedal, že tento rozsudok považuje za kompliment, keďže tým ho zaraďujú do "triedy takých veľkolepých autorov, ktorých knihy vo Francúzsku spálili alebo zakázali, od Voltaira po Baudelairea, od Nabokova po Joyceho, od Wilhelma Reicha po Vladimíra Lenina."

Ani jeden zo spomínaných autorov nikdy nevyzýval k fyzickému násiliu proti židom. Šamír a Finkelstein sú sami židia, i keď je pravda, že Šamír prestúpil na kresťanstvo. Šamír ďalej povedal týždenníku, že "kdekoľvek sa verejne nehovorí kriticky o Izraeli, tam maľovanie hákových kráížov na židovské hroby neznačí rasizmus, ale je to protest proti ukrutnostiam Izraela".

Ďalej argumentoval, že "anti-židovské cítenie v Európe má na svedomí to, že sionisti držia európsku spoločnosť v škrtiacom hmate". A podľa neho práve toto chcú: aby mohli skompletizovať etnické čistky v Európe, o ktoré jasne išlo Hitlerovi. "Keď sa židia budú báť rasizmu, mohli by imigrovať do Izraela, čo je práve cieľom sionistov", povedal. Zločiny myslenia, spaľovanie kníh, etnické čistky - všetko toto pripomína politiku nacistov, proti ktorým sionisti tak broja.

Ale sú tu znamenia, že veci sa menia k lepšiemu. Dokonca aj pro-izraelská autorka Deborah Lipstadtová - napriek tomu, že bojovala proti britskému historikovi Davidovi Irvingovi - je proti zákonom o popieraní holokaustu, rovnako ako väčšina historikov a prominentných spisovateľov, napríklad Timothy Garton Ash a Noam Chomský, ktorý má židovský pôvod.

Keď sa Izrael Šamír proti rozsudku odvolal, v roku 2006 opätovne vydal vo Francúzsku svoju knihu (ktorá aj tak bola medzitým stále prístupná na internete) a rovnako vydal vo francúzštine aj knihu esejí pod názvom "Naša Pani utrpenia" a o tie knihy bol oveľa väčší záujem, než by bol v prípade, keby si ich establišment nebol všimol.

Zákon o popieraní holokaustu v roku 2005 zrušili na Slovensku (áno? - prop.sk) a neskôr, v októbri 2007, aj v Španielsku. Ale i keď sa na oslavy 60. výročia nezávislosti Izraela znáša únava z holokaustu, sionistická kultúrna hegemónia je v Európe stále ešte veľmi silná. Aj po dekriminalizácii popierania v Španielsku, španielske súdy uvalili dlhoročnú väzbu vydavateľovi Pedrovi Varelovi z Barcelony a dožadovali sa zničenia tisícov kníh, vrátane kníh Izraela Šamíra.

(krátené)
Eric Walberg: "The thought police are haunting Europe, says Eric Walberg"
Axis of Logic
http://axisoflogic.com/artman/publish/article_26543.shtml