Namiesto správy týždňa - báseň...

.....................................................................

To sa mi teda ráta!
Spisovateliatko na nové vráta pozerá.
noviny píšu. "Vulgárna nacionalistická škrata, príšera
vynorila sa z vĺn jazera!"

Každému sme podozriví: divočiakom vejú hrivy,
nech sa idú pásť!
Viacej mŕtvi ako živí snažíme sa robiť divy -
milujeme svoju vlasť.

Extrémne, až do zblaznenia
keď ju iní na púšť menia,
predávajú, ničia, vláčia do černičia...

"Extrémista", ten si žije
pod dohľadom polície,
stráži si ho SIS-ka -
on si však len svoje hudie,
veselo si píska,
možno raz aj ľudsky bude
preberú sa Ťapáčiská,

prídu mladí, čistí
spláchnu červy, hlísty.

Hlas ľudu - hlas Boží
už sa všade množí,
nielen "božemôj!"
Mladá žen rozčúlená
v TV JOJ s extrémistom zarovno
skríkla: "To je Slovensko! Štát na hovno:"
Štát, ktorý by mohol rásť,
dvíhať k slnku deti.

"Extrémista" extrémne
ľúbi svoju vlasť,
preto trčí, svieti
pri tých, čo ju ničia,
pre ktorých je ničia.
Nechajme ho ľúbiť vlasť,
veď nikomu neublíži,
keď sa nedá svetom miasť-
doma ako v Paríži...

Štefan Moravčík, Literárny Týždenník, 14. 12. 2005, str. 1