rubrika: slovensko 2009

Orbánova pravá ruka tvrdí, že Boris Zala sľúbil otvoriť debatu o autonómii

Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu a jeden zo zakladateľov strany Fidesz sa teší na budúce rozhovory o maďarskej autonómii na južnom Slovensku. Tvrdí, že nádej na úspech mu vlial jeho slovenský parlamentný kolega a terajší europoslanec za Smer Boris Zala počas februárového spoločného rokovania oboch výborov v Ostrihome. Zsolt Németh vysvetľuje, že autonómia nie je žiadny strašiak, ale štandardný model, ktorý iné európske štáty bežne menšinám priznávajú. Odmieta pritom, že by skutočným cieľom autonomistických snáh bolo obnovenie
historického Uhorska. Rozhovor autorizoval v slovenčine. Jeho manželka totiž pochádza z južného Slovenska a dodnes bez problémov hovorí po slovensky. ZSOLT NÉMETH (46) je kľúčovým a zakladajúcim členom najpopulárnejšej maďarskej strany Fidesz, ktorú by podľa posledných prieskumov volilo viac ako šesťdesiat percent Maďarov. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Počas tohto rozhovoru budeme asi často spomínať Jána Slotu. Stretli ste sa už s ním?
Nie, nemal som to potešenie.

Predpokladám, že vám to ani nie je veľmi ľúto.
Viete, on nie je komplikovaný človek. Je pomerne ľahko čitateľný a nie je ťažké uhádnuť, čo sleduje. Takýchto monotematických politikov poznáme aj z maďarskej politiky. Určite to nie je človek, s ktorým by som chcel ísť na pivo a mať s ním nejaké priateľské vzťahy. On si zrejme myslí to isté o mne.

Povedali ste, že poznáte podobných politikov aj v Maďarsku. Môžete byť konkrétny?
Extrémisti sú všade v Európe. Napríklad nebohý Jorg Haider, Le Pen a v maďarskej politike József Torgyán. Všetci majú podobný štýl politiky a snažia sa vyvolávať napätie svojimi rasistickými, antisemitskými, štvavými a v prípade pána Slotu protimaďarskými vyjadreniami. Je to však v prvom rade zlyhanie spoločnosti, ktorá na tieto reči reaguje, a politických partnerov, ktorí ich tolerujú. Skutočný problém spočíva v tom, že SNS je súčasťou slovenskej vládnej koalície. Skrátka, extrémizmus je prítomný v každej krajine, ale rozhodnutie Roberta Fica vziať takúto stranu do
vlády je ojedinelé. Je zaujímavé pozrieť sa na to, prečo sa váš premiér rozhodol vytvoriť takúto koalíciu, aj keď mal iné alternatívy.

Pre mnohých ľudí je Viktor Orbán rovnakým nacionalistom ako Ján Slota.
To môžete povedať aj o Zsoltovi Némethovi...

Ešte som nepočula, že by vás niekto prirovnal k Slotovi, ale povedzte, aký je rozdiel medzi Orbánom a Slotom? Obaja ostro presadzujú národnú politiku, ktorá vyvoláva rozhorčenie na druhom brehu Dunaja.
Rozhodne nesúhlasím. Viktor Orbán nikdy nepovedal, že by bolo treba kastrovať Rómov, nikdy neposielal na žiadne mesto tanky a to je len zopár z okrídlených výrokov Jána Slotu. Takže prirovnávanie týchto dvoch politikov je úplne nepodložené. Viktor Orbán bol maďarským predsedom vlády a veľmi dobre spolupracoval so svojím vtedajším partnerom Mikulášom Dzurindom. Výsledkom bolo niekoľko konkrétnych projektov ako Most Márie Valérie v Štúrove a
mali sme ďalšie plány, ktoré by sa realizovali, keby sme neprehrali voľby v roku 2002.  Samozrejme, aj vtedy sme mali nezhody, ale nikdy sme neprekročili demokratický rámec. Dnes sme ďaleko za hranicou toho, čo ešte možno považovať za prípustné. Rovnako odmietam prirovnávanie Pála Csákyho alebo Miklósa Duraya k Slotovi. To sú rešpektovaní politici maďarskej menšiny na Slovensku, ktorí sa nikdy neuchyľovali k takémuto extrémistickému a antisemitskému slovníku.

Viete o tom, že slovenský parlament mimoriadne zasadal pre výroky Viktora Orbána na spoločnom stretnutí s Pálom Csákym v Ostrihome?
Áno, a považujem to za tragikomické. Som poctený, že moje meno sa ocitlo v odôvodnení návrhu na zvolanie schôdze a uvádza sa tam nejaké moje vyhlásenie. To sa mi ešte nikdy nestalo a zdá sa, že som teda súčasťou slovenského legislatívneho systému. Viete, toto nie je demokracia. Toto nie je štandardný postup v demokratických parlamentoch. Nie je predsa normálne zvolávať takúto schôdzu pár dní pred európskymi voľbami, aby sa aktivizovali hlasy antimaďarských voličov. Rád by som zablahoželal mojim kolegom zo slovenskej opozície, že sa rozhodli bojkotovať toto zasadanie.

Viktor Orbán vyhlásil, že v eurovoľbách pôjde o to, koľko poslancov bude zastupovať záujmy Maďarov v Karpatskej kotline. Čo presne mal na mysli?
Chceli by sme vidieť v Európskom parlamente čo najviac maďarských poslancov. Nielen z Maďarska, ale aj z okolitých krajín, kde žije veľká maďarská menšina. Spolu budú mať viac možností ovplyvňovať citlivé témy, ktoré stále predstavujú problém. Napríklad menšinové a jazykové práva. Je to prirodzená ambícia. Preto vytvárame strany na úrovni lokálnej, národnej a teraz aj európskej. To je všetko, čo chcel Orbán povedať. Skutočne nerozumiem, kde je tu problém.

Niektorí ľudia na Slovensku to chápu ako popieranie existujúcich štátov, hraníc a oživovanie myšlienky veľkého Uhorska.
Ak by jeho cieľom bolo vzkriesenie Uhorska, určite by to povedal, ale nie je to tak. On povedal len to, že by rád videl čo najviac maďarských poslancov v Štrasburgu. To je všetko. Treba pochopiť jednu vec. V Európskom parlamente je množstvo rôznych komunít. Sú to národy, menšiny, feministky, zdravotne postihnutí, euroskeptici či eurofederalisti... A Európska únia spája všetky tieto komunity s rozličnou identitou. Táto rozmanitosť sa môže skrývať aj v jednotlivcovi. Môžete byť žena, Slovenka a ekologická aktivistka - v EÚ všetky identity slobodne pôsobia vedľa seba. Mentalita devätnásteho storočia si myslí, že vašou jedinou identitou musí byť vernosť štátu a vtedy to naozaj bolo dôležité. Ale dnes je to nezmysel. Nemôžete tvrdiť, že slovenskí europoslanci musia byť predovšetkým Slováci. Chápem, že môžete od nich vyžadovať lojalitu k Slovenskej republike, ale nemôžete chcieť, aby to bolo ich jediné presvedčenie. Oni môžu presadzovať vernosť Slovensku, ale zároveň sa môžu starať o záujmy maďarského národa. Je to ich identita, ktorú im nemôžete vziať a nie je v rozpore s ich slovenským občianstvom. To je niečo, čo nacionalisti nechcú uznať.

Nie je myšlienka maďarskej identity zároveň požiadavkou územného zjednotenia Karpatskej kotliny?
Viem, že na Slovensku predstavuje používanie výrazu Karpatská kotlina problém. Ale ako inak by ste nazvali geografické územie, na ktorom žijú Maďari? Výraz Karpatská kotlina je zapísaný aj na mapách, je to normálny geografický výraz. Niektorí slovenskí politici spochybňujú naše právo používať toto pomenovanie.

Slová a pomenovania by neboli problém, ak by neexistovala obava, že skutočným cieľom je znovuzjednotenie Maďarov do akéhosi nového útvaru, ktorý by potieral existujúce hranice v strednej Európe.
Politický rozmer v zmysle nejakej teritoriálnej jednoty nie je len otázkou Karpatskej kotliny. Týka sa to všetkých oblastí, kde žije nejaká homogénna menšina. Pamätáte sa na obdobie, keď sa na Slovensku pripravovala decentralizácia verejnej správy a vytvorenie vyšších územných celkov? SMK vtedy chcela komárňanskú župu, pretože predstavuje istú kultúrnu, ekonomickú a historickú identitu. To isté by sme chceli dosiahnuť v rumunskej Transylvánii, kde žije takmer milión Maďarov. V západnej Európe je úplne normálne, že takéto oblasti majú širokú územnú a administratívnu autonómiu. Ak sa to dá v Katalánsku, Južnom Tirolsku alebo vo Fínsku, prečo by to
nešlo aj v Karpatskej kotline? Funguje to, prináša to rozvoj, viac demokracie a stability. Veríme, že toto by mohlo byť riešenie aj pre Slovensko. Predovšetkým však o tom musíme diskutovať. Pretože autonómia je pomerne nejasný výraz. Musíme upresniť, či chceme územnú, kultúrnu, politickú autonómiu, aké by boli jej kompetencie.

Tak buďte konkrétny. Ako si to predstavujete?
Viete, na Slovensku je ťažké otvárať tému autonómie. Sú na to historické dôvody. V 19. storočí bola požiadavka autonómie pre Slovákov veľmi dôležitým nástrojom na dosiahnutie vlastnej suverenity. Preto je ich dnešná precitlivenosť pochopiteľná. Ale v iných európskych krajinách je autonómne postavenie menšinových oblastí úplne normálne a my nevidíme dôvod, prečo by tie isté výsady nemohli využívať aj Maďari v strednej Európe. Toto je predsa otázka ľudských práv a nemali by sa uplatňovať dvojité štandardy.

Takže by ste chceli pre Maďarov v Karpatskej kotline dosiahnuť podobný model, ako je autonómia Nemcov v talianskom Tirolsku, Kataláncov v Španielsku alebo Švédov vo Fínsku?
Áno, a vidím to na dobrej ceste. Pred pár mesiacmi sme mali rokovanie parlamentných zahraničných výborov Slovenska a Maďarska v Ostrihome. Potešilo ma, ako Boris Zala prezentoval svoje názory na autonómiu. Vlialo mi to nádej, že by sme mohli začať normálne diskutovať o tejto téme.

Čo presne vám povedal?
Potvrdil, že autonómia nie je v súlade s územnou celistvosťou Slovenska, ale zároveň dodal, že o tom môžeme začať rozprávať a urobiť z toho jednu tému našich bilaterálnych vzťahov. Ja sa tejto šance veľmi rád chopím. To ma prekvapuje, pretože na domácej scéne nikdy nič také ani len nenaznačil. Preto si myslím, že je to určitý zlom a otvárajú sa tak dvere k novým možnostiam dialógu.

To je zaujímavé, pretože aj nedávno schválený školský zákon, ktorý umožnil písať geografické názvy v učebniciach po maďarsky, prešiel vďaka hlasom poslancov Smeru. Vnímate stranu Roberta Fica ako ústretovú k maďarským otázkam?
Myslím, že Smer hrá dvojitú hru. Je to ako metóda cukru a biča - občas ukážu ústretovosť a občas zaujmú veľmi tvrdý postoj. Bolo by dobré, keby sa rozhodli, ktorá časť ich politiky je tá pravá. Určite by sme mali začať urovnávať slovensko-maďarské vzťahy, pretože momentálne nie sú normálne.

Nedávno sa pán Slota vyjadril, že možno by sme mali uvažovať o sústredení slovenskej armády k maďarským hraniciam. Aká by bola reakcia Budapešti?
Pán Slota je známy odborník na vojenské riešenia a tanky, takže ma to ani neprekvapuje. Treba si uvedomiť, že Slovensko i Maďarsko sú členmi NATO a táto organizácia je o kolektívnej bezpečnosti, nie agresii. Vyhlásenia Slotu ako predsedu koaličnej strany nie sú v súlade s medzinárodnými záväzkami a poškodzujú imidž Slovenska v zahraničí.

A čo polovojenské Maďarské gardy, ktoré neodsúdili len slovenskí predstavitelia, ale aj Európa?
Máte pravdu. Extrémizmus je nebezpečný a treba proti nemu bojovať. My to robíme – potláčame gardy aj stranu Jobbik. Dovoľte však, aby som vám pripomenul, že v maďarskom parlamente nenájdete žiadnu extrémistickú stranu a dúfam, že to tak zostane aj v budúcnosti. Myslím si, že maďarské orgány by mali ešte intenzívnejšie postihovať takéto skupiny a prejavy. Extrémizmus existuje všade, otázka je, ako ďaleko sa dokáže dostať. Či mu umožníme vstup do médií, parlamentu či priamo do vlády. Čím väčší vplyv títo ľudia získajú, tým väčšie problémy vytvárajú. V Maďarsku je ich vplyv obmedzený a to isté by som rád videl aj na Slovensku.

V Maďarsku je však boj s extrémizmom komplikovaný, keďže nemáte zákon, ktorý by efektívne postihoval nenávistné prejavy.
Expremiér Gyurcsány ho intenzívne presadzoval, ale Ústavný súd ho napokon zamietol. Netvrdil by som, že je to problém, to môže byť váš názor.

To hovorí množstvo expertov, komentátorov i politikov.
Maďarský parlament ten zákon schválil a bol to Ústavný súd, ktorý ho napokon zamietol.

Vaša strana Fidesz však zákon nepodporila.
My chceme ústavné riešenie problému a ja v tejto chvíli nedokážem povedať, ako by malo vyzerať. Musíme rešpektovať Ústavný súd a jeho postavenie v legislatívnom systéme. Nikto zatiaľ nespochybnil nezávislosť ústavných sudcov a musíme ich nechať, aby si robili svoju prácu.

Riešenie zrejme neexistuje, pokiaľ sa nezmení ústava. Viete si to predstaviť?
Základná otázka znie, do akej miery môžeme obmedziť slobodu prejavu. Ja osobne nie som zástancom reštriktívnych opatrení v tomto smere. Riešenie by malo byť skôr politické. Pre spoločnosť je najlepšie, ak politici jasne odsúdia extrémizmus a dištancujú sa od jeho prejavov.

Politická situácia v Maďarsku je dlhodobo napätá. Očakávate predčasné voľby?
Voľby v riadnom termíne sa uskutočnia v apríli na budúci rok. Ja by som však nevylučoval ani skorší termín, keďže súčasná vláda je paralyzovaná a nie je schopná nastoliť ekonomickú ani politickú stabilitu v krajine. Príčinu treba hľadať ešte v roku 2006, keď vtedajší premiér Ferenc Gyurcsány spochybnil samotnú podstatu demokratického systému v Maďarsku. Odvtedy sa snažíme presadiť predčasné voľby, ale socialisti sa nechcú vzdať. Ekonomika sa nepozviecha, pokým krajina nebude mať novú, legitímnu vládu. Nie je to však v našich rukách, pretože nemáme
parlamentnú väčšinu. Možno sa dočkáme nejakej zmeny po eurovoľbách, ktoré jasne ukázali, akú podporu majú vládni socialisti u voličov.

Podľa prieskumov verejnej mienky je Fidesz najpopulárnejšia strana. Rátate s víťazstvom v parlamentných voľbách?
Viete, netreba vyhrávať prieskumy verejnej mienky, ale voľby. Za posledných dvadsať rokov pravidelne vedieme rebríčky popularity a dosahujeme v nich viac ako päťdesiatpercentnú podporu, ale vyhrali sme iba jedny voľby. Bol by som naozaj rád, keby sa to otočilo.

Ako by sa slovensko-maďarské vzťahy zmenili, ak by Fidesz zvíťazil? Boli by ste ráznejší ako vláda socialistov?
Slovensko-maďarské vzťahy sú jedna z mála oblastí, kde máme v podstate rovnaké názory ako socialisti. Keď sa Ferenc Gyurcsány naposledy stretával s Robertom Ficom, chcel, aby som bol členom jeho delegácie, ale, bohužiaľ, bol som zaneprázdnený. To dokazuje, že v nazeraní na Slovensko nie je medzi nami žiadny zásadný rozdiel. Ak by sme však naozaj vyhrali voľby, snažili by sme sa byť viac pragmatickí a budovať našu spoluprácu od najnižších úrovní. Napríklad diaľnica
Košice - Miškovec je stále len na papieri, ako aj mosty cez Ipeľ. Čo sa týka vysokej politiky, určite by bolo veľmi dobré, ak by v budúcej slovenskej vládnej koalícii neboli extrémisti z SNS. Inak si ponesieme toto bremeno ďalej. Som presvedčený, že Ján Slota drží Slovensko v pasci rovnako ako naše vzájomné vzťahy.

Eva Mihočková

Súvisiace:

Boris Zala povedal však aj nasledovné:

Boris ZALA reagoval vo vyhlásení. "Považujem za potrebné jasne vyhlásiť, že nielen jednoznačne odmietam autonómiu (politickú a územnú), ale som aj proti tomu, aby túto tému pozdvihli na bilaterálnu, medzištátnu úroveň," vyhlásil ZALA. Tvrdí: v Ostrihome reagoval na sťažnosť Zsolta NÉMETHA, že na Slovensku sa o autonómii nemôže ani len diskutovať. "Zdôraznil som, že Slovensko nikdy nezakazovalo diskutovať o žiadnej téme, ale autonómia nie je predmetom diskusie, lebo väčšina Slovákov je proti tomu a v konečnom dôsledku územno politická autonómia nefiguruje ani v programe Strany maďarskej koalície," konštatuje ZALA. "Je neprijateľné, aby tému autonómie iná krajina alebo politická reprezentácia cudzích krajín nanútila slovenskému obyvateľstvu. Pán NÉMETH to samozrejme vie, preto jeho vyhlásenia sú jasnými provokáciami," uvádza sa vo vyhlásení ZALU. (13.06.2009; Új Szó; s. 2; mti, )