06.09.2009

V hlavných mestách Európy sa začína euforicky hovoriť o konci krízy a začiatku ekonomického pozdvihnutia.
Nemecké ekonomické noviny Handelsblatt prehlásili: „Najväčší pád od druhej svetovej vojny je za nami. Nočná mora sa končí.“

„Silný 0.3% rast v druhom kvartáli“ píšu ďalej noviny „znamenám, že ekonomika sa zobudila zo štádia šoku rýchlejšie ako sme dúfali.“
The Frankfurter Allgemeine Zeitung píšu, že „recesia sa blíži ku koncu“ v 16 krajinách eurozóny. „Vďaka ekonmickej sile Nemecka a Francúzska výkonnosť ekonomiky poklasla v druhom kvartáli tohto roku len minimálne...“

Podľa čísiel Eurostatu  DPH v zóne kleslo len o 0.1% v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom po tom, čo poklaslo o 2.5% v prvom kvartáli roka.
Nadpis v novinách  Fiancil Times Deutschland  „Anaytici predpovedajú oživenie“ a ďaej sa píše: „Krza skončila. Ožvenie finančných trhov a dobré ekonmické čísla nás môžu rozveseliť...“
V interview  v rádu francúzska ministerka finanií  Christine Legade oznámila, že francúzska ekonomika na jar „prekvapujúco“ rástla.

Tieto vyhlásenia obsahujú kombináciu sebaklamu a kalkulácie. V skutočnej ekonomickej situácii v Európe nie je toho na optimizmus veľa. Minimálny ekonomický rast, ktorý sa odzrkadlil v nedávnych číslach nie je prekvapením, keďže vlády v celej Európe otvorili svoje pokladne, aby zachránili banky. Stovky miliárd eúr z verejných zdrojov sa nalialo do veľkých finančných inštitúcií bez akýchkoľvek ďalších požiadaviek voči bankám, bez toho, aby čo i len jediný bankár bol činný zodpovedným.

Banky nielenže diktovali vládam svoj záchranný postup, z celého procesu enormne profitovali. Miliardy, ktoré prišli do bánk  sa neraz použili na ďalšie finančné špekulácie.  Aké je ekonomická realita? V porovnaní s pred jedného roka nemeckká ekonomika klesla o 7%.  Masívnej nezamestnanosti sa podarilo vyhnúť za cenu zníženia počtu pracovných hodín. Keby sa 1.4 milióna zamestnancov pracujúcih na skrátený úväzok  pridalo do radov nezamenstaných, ofociálna nezamestnanosť by bola 5 000 000 (miliónov).

Nemecké odbory rýchlo ponúkajú zníženie miezd alebo zmeu pracovných zmlúv. Zníženie miezd v kombinácii s nezamestnanosťou však vedie k poklesu príjmov, čo spôsobuje deficit vo vládnych sociálnych programoch.

Niekoľko krajín v Európe čelí bankrotu, včítane krajín východnej Európy a Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Štátny dlh rastie tiež do alarmujúcich výšok v Nemecku a Francúzsku. Dlh v Nemecku sa podľa Federácie platočov daí zvýšil v roku 2009 o 140 miliárd eúr. Ak k tomu propočítame dlh na federálnej, štátnej a lokálnej úrovni plus fondy a garancie voči bankám, celkový nemecký dlh sa vyšplhal na 1600 miliárd eúr. Len úroky vládneho dlhu činia  sa odhadujú na 71 miliónov eúr.
Propaganda o konci krízy môže tak byť len prelúdiom k násilným spoločenským konfliktom.

Europe Economic Recovery, Rhetoric and Reality
http://www.marketoracle.co.uk/Article12901.html