„Sladký sen európskej univerzálnej kultúrnej znášanlivosti bol nahradený nočnou morou permanentného konfliktu.“
Theodore Dalrymple

Permanentný konflikt alebo vojna národov?

Francúzsko na začiatku 21. storočia sa ocitlo v situácii, kedy sa nevie účinne postarať o bezpečnosť svojich občanov, ktorí sa vo svojej vlasti boja cestovať a vychádzať von. Zlyháva polícia, ľudia si začínajú organizovať domobranu, sanitky odmietajú zasahovať. Situácia je na pokraji občianskej vojny.

Nepokoje vo Francúzsku, ktoré sa preniesli aj do iných štátov Európy rozdúchavajú poväčšine deti imigrantov, ktoré sa nedokázali začleniť do spoločnosti, vyrastajú s narušenou identitou a nenávisťou k všetkému západnému. Nie je možné ďalej prehliadať rozsiahlu moslimskú menšinu v západoeurópskych mestách, ktorá necíti k európskej civilizácii žiadne väzby. Časť tejto menšiny hľadá svoju realizáciu mimo kresťanských národov a nachádza ju v radikálnom islame.

Skôr než týchto mladých násilníkov odsúdime a posadíme do väzenia, kde bezpochyby patria, na zabránenie podobných násilností v budúcnosti si nevyhnutne musíme položiť otázku: Prečo?
Francúzsko ako stelesnenie Západu (napriek rezervovanému postoju)– ktorý viedol a vedie vojnu proti ich vlastným národom predstavuje okrem sociálnych výhod aj nenávidenú spoločnosť, ktorá vraždí bratov na Blízkom východe. Ich frustrácia je na jednej strane pochopiteľná – roky západná spoločnosť, ktorej sú oni dennou súčasťou nevie a nechce skutočne a pravdivo pomenovať príčiny konfliktu na Blízkom východe. Ak táto menšina dokáže dnes ochromiť takýmto spôsobom spoločnosť, nie je ťažké si predstaviť čo dokáže pri súčasných európskych demografických trendoch za povedzme 10-20 rokov. Staneme sa väzňami vo vlastných národoch? Jediné dlhodobé riešenie vzniknutej situácie je uvážlivé usporiadanie vzťahov na Blízkom východe a nastolenie elementárnej spravodlivosti.
Európska moslimská mládež je rozbuškou a časovanou bombou zároveň. Náprava tohto stavu nespočíva v balíku sociálnych opatrení a výhod, ale schopnosti západných vlád priznať si, že ich politika na Blízkom východe zlyhala a následne tieto chyby napraviť.

Kto je teda vinný?

Politická správnosť v tom najhoršom slova zmysle zabraňuje parížskej polícii a verejnosti pomenovať veci pravým menom a odhaliť tým jadro konfliktu. Genetickí inžinieri, ktorí pre Európu naprogramovali multikultúrnosť zabudli na prírodu – a tá sa oklamať nedá. Zdatnými rétorickými cvičeniami, politickou správnosťou, zákonmi obmedzujúcimi slobodu prejavu, používaním dvojitého metra a svojou skazenou morálnou docielili nemožné – obišli vývojové, genetické a národné odlišnosti a úplne ich ignorovali. Pre svoj sen a cieľ multikultúrnej Európy, kde dvoj-trojpercentná menšina (nie moslimská) s vlastnou agendou a cieľmi sa bude cítiť bezpečnou len vtedy, ak oslabí identitu a homogenitu svojich hosťovských národov, je schopná obetovať bezpečnosť obyvateľov týchto národov. Je permanentná vojna národov cieľom tejto menšiny? Všetko nasvedčuje tomu, že to tak je.

Neschopnosť prispôsobiť sa

Je dlhodobo známe, že Európania vďaka politickej správnosti a perzekúcii podobných myšlienok stratili dnes schopnosť povedať: "Toto je naša krajina, my sme tu doma, správajte sa podľa toho." Táto neschopnosť umelo živená médiami, politikmi a organizáciami na ochranu ľudských práv sa priamo podpísala pod súčasný stav. Médiá však naďalej vytrvalo obchádzajú podstatné príčiny tohto stavu.
Násilníkov zobrazujú ako „chudobnú mládež“ z predmestí, ktorá čelí pretrvávajúcim problémom chudoby a neriešeným sociálnym problémom.
Inými slovami, opäť je na vine väčšina a každému, kto sa odváži poukázať na ich farbu kože a ďalšie súvislosti sa dostáva negatívna nálepka a charakterové očierňovanie.
„Zlyhali sociálne programy“ Francúzska, tvrdí CNN, minister Sarkózy vraj použil tvrdé slová, keď ich nazval  kriminálnikmi a spodinou a zazneli volania po ospravedlnení. Konečnú vinu tak nesú Francúzi, ktorí sa o nich vraj zle postarali.

Slovenské pararely

Presne rovnaké hodnotenie použila slovenská organizácia Ľudia proti rasizmu. Siedmeho novembra sa na STV2 k problému vyjadril vedúci organizácie Ľudia proti rasizmu, ktorý problém pomenoval ako neriešenie sociálnej situácie menšín. Tu už nejde o katastrofálne zlyhanie súdnosti a schopnosti elementárneho hodnotenia situácie, o schopnosť vidieť veci jasne, triezvo a hlavne bez ideologickej prikrývky. Tu ide o nebezpečenstvo, ktoré verejnoprávna televízia nie je schopná a pre rovnaké ideologické dôvody a jej personálne obsadenie vidieť nechce.
Organizácie, ktoré za daný stav (nielen) francúzskej spoločnosti nesú primárnu zodpovednosť sú namiesto ich úplnej izolácie prizývané k riešeniu problémov. O tomto nebezpečenstve varovala Brigitte Bardotová a mnohí iní v časoch, keď ich podobné organizácie ťahali po súdoch. Budúcnosť jej dala za pravdu. Do bodky.

Situácia sa ani v najmenšom nezlepší ak nebudeme schopní vecne a tiezvo pomenovať príčiny daného stavu a ak budú oponenti naďalej umlčiavaní.
Znamená to snáď katastrofálnu neschopnosť súčasných vlád riešiť problémy "neideologickým" spôsobom? Zrejme áno. Pokiaľ naši vodcovia a celá verejnosť nepochopia motiváciu, financovanie, agendu, ciele takýchto organizácií a najmä ich donorov a tých politikov, ktorí ich si ich agendu ochotne osvojili, privedú celú Európu k občianskej vojne, permanentnému strachu a situácii, ktorú si sám dnes neviem ani predstaviť.

___________________________________________

Roman

Súvisiace články:
Tichá vojna národov