Láska režiséra a herečky, ktorá skončila až ich smrťou

Keď Taliansko pochovávalo Frederica Felliniho, doprava v Ríme bola zastavená. Všetky rádia a televízne stanice prestali vysielať. Mnohotisícový dav sprevádzal smútočný sprievod potleskom po cestách Talianska - od Ríma do rodného domčeka rodiny Felliniovcov v maličkom mestečku Rimini. Tam sa majster narodil, tam je aj pochovaný.

Giulietta Massina neskrývala svoje slzy. Prijímala kondolencie s tou istou tvárou, ktorú pozná celý svet, s úsmevom a vzhľadom o ktorom Fellini povedal, že mu pripomína strateného psíka. Po piatich mesiacoch od smrti manžela sa vydala Giulietta tou istou cestou - od nemocnice v Ríme na cintorín v Rimini. Priatelia hovorili, že po celý čas od smrti manžela, neprehovorila, len opakovala : Bez Felliniho mňa niet.

V histórii svojich rodičov Fellini najviac miloval mýtus o ich láske. V čase prvej svetovej vojny sa jeho otec Urbano Fellini zaľúbil v Ríme do dievčaťa z bohatej rodiny a požiadal ju o ruku. Jej rodičia boli proti svadbe, ale milenci sa tajne zosobášili a odišli k Urbanovej rodine/ zaujímavé, že rodičia Giulietty tiež mali podobnú romantickú historku. Giuliettin otec bol známym violončelistom, aby sa mohol oženiť s milovaným dievčaťom, musel nechať hudbu a stal sa pokladníkom továrne na výrobu minerálnych vôd /jediné, čo sa Fellinimu nepáčilo na rodinných historkách, ktoré spomínal historke a o čom často hovoril, tak to bolo banálne opakovanie - deti, peniaze, väčší.. Fellini už od detstva vytváral okolo seba rozprávky. Klamal, keď hovoril, že prečítal len tri knihy/ rodičia tvrdili, že čítal v detstve všetko čo mu prišlo pod ruku. Hovoril, že nikdy nehral futbal.

Zle sa učil /bol jedným z najlepších v triede/. Veľmi rád hovoril o vymyslených mučeniach /ako musel kľačať na kukurici v škole, keď sa učil na katolíckom gymnáziu Fano/. Jeho spolužiaci však tvrdili, že nič také sa nestalo a nebolo. Hlavným nepriateľom malého Frederica bol starý otec, ktorý veľmi rýchlo pochopil, že chlapec si vymýšľa a má naozaj veľkú obrazotvornosť.. Možno celkom bez obáv povedať, že Frederico sa zaľúbil do Giulietty preto, že ona mu dovolila žiť podľa vymysleného scenára, teda podľa obrazotvornosti, ktorú on vzýval Ona jednoducho pochopila, že Frederica najviac otravuje takzvaný reálny život s jeho obyčajnými a úbohými problémami.. Pozorovateľom tejto dvojice bolo veľmi ťažko pochopiť, kde sa v ich vzťahoch končí realita a kde sa začína hra.. Nino Rota, ktorý robil pre Felliniho filmy hudbu, spomína, ako raz pri obede Fellini povedal "Spomínaš si, keď sme boli v Austrálii, Giulietta? "Všetci však vedeli, že Frederico nikdy v Austrálii nebol, rovnako ako Massina nikdy v tejto krajine nebola. Ale Giuliettta len sklopila zrak smerom pod stôl, usmiala sa a povedala : Áno, milý môj, tam boli také čudné paradajky". Obidvaja spolu rozohrávali celé divadlo života, prevracali každodennú realitu do jednej rozprávky, kde život a film si pravidelne vymieňajú miesta.

Obidvaja sa zoznámili v roku 1943 v rádiu. Osemnásťročná Giulietta bola už vtedy populárnou hlásateľkou a okrem toho hrávala v jednej sezóne v piatich rímskych divadlách. Fellini bol starší od nej o tri roky. Pracoval ako karikaturista v malých novinách a snažil sa vyhnúť armádnej povinnosti od armády Musolliniho. A ešte písal aj scenáre " Moraldo v meste,"pre filmové štúdio, ktoré viedol syn diktátora. Tento nikdy nenakrútený film bol o láske. Aby sa zoznámil s budúcou manželkou, hlavný hrdina, ju prosí o fotografiu. Potom ju pozve na obed a po niekoľkých týždňoch sa nasťahuje do jej bytu. Presne tak isto postupoval aj sám Frederico Fellini. Poprosil známu hlásateľku o fotografiu, akože pre filmové skúšky. Už na druhý deň sedeli v reštaurácii. " Frederico neurobil na mňa zvlášť veľký dojem - hovorila Giulietta. Spoločensky srdečný mladý muž - to bolo všetko. Giulietta sa naobedovala doma /lebo odkiaľ by mal peniaze na zaplatenie obeda biedny karikaturista/, a utekala na stretnutie.

Kým Fellini objednával, pozorovala prekrásny interiér a myslela si, že jej spoločník stratil rozum , lebo v takejto reštaurácii nemá peniaze ani na šálku kávy. Keď mladému páru priniesli účet, Frederico ležérne vytiahol balík bankoviek. "Ja som potom už nikdy nevidela Frederica s takou veľkou sumou peńazí", hovorila Massina, keď si spomínala na toto stretnutie. Po krátkej odmlke sa zrazu Frederico nasťahoval do domu tety Júlie na Via Lutecia. Teta Júlia si zasluhuje oddelenú pozornosť. Ona vychovávala Giuliettu od štyroch rokov. Práve tetuška v nej objavila herecký dar a voviedla ju do okruhu rímskej bohémy. Teta Júlia sa tak videla vo svojej Giuliette, že ju dokonca neposlala ani do školy. Školské úlohy preberala cez leto s matkou. V dome tety Júlie sa usadili obidvaja zaľúbenci.

Zosobášili sa až o niekoľko mesiacov potom. Svadobná ceremónia sa odohrala doslova na schodišti, z bezpečnostných príčin. V katolíckom kostole sa Frederico objaviť nemohol, lebo mu hrozila vojenská služba. Všetko sa udialo tak konšpiratívne, že aj Ave Máriu spieval jeden z priateľov Frederica. Po svadbe obidva odišli do divadla " Galéria", kde na údiv Giulietty, moderátor poprosil publikum , aby mladomanželom zatlieskalo . To bol svadobný darček od Felliniho. Potom Fellini začal manželku naťahovať, s tým, že jej nedaruje briliantové drahokamy. Medzi najkrajšie darčeky od Frederica Giulietta zaraďuje dve úlohy vo filmovej dráme "Cesta", kde hrala Gelsonimu, ktorú chudobná matka predá potulnému artistovi a "Cabriine noci", kde stelesnila rímsku prostitútku Cabiriu. Tento jej výkon vysoko ocenili na filmových festivaloch v Cannes a San Sebastiane.
Po niekoľkých týždňoch od svadby Giulietta spadla zo schodov a potratila. Až počas druhého tehotenstva sa narodil syn, ktorého nazvali podľa otca - Frederico. Za dva týždne však chlapček zomrel., Viac detí už nemali. Po svadbe sa Frederico nijako nezmenil. Navštevoval všetky bohémske večierky, po nociach sedel v redakcii, alebo v tlačiarni. A Giulietta otvorila dvere všetkým jeho priateľom. Niekedy sa medzi týmito priateľmi našli aj zaujímavé ženy.

On sám však hovoril manželke o všetkom, o románikoch tiež. Priatelia hovorili, že ak sa Frederico aj niekedy previnil pred Giuliettou, ona o tom vedela prvá, od neho samého. Títo dvaja sa jednoducho k sebe hodili, pričom Giulietta bola nielen dobrou ženou , ale aj silnou a dobrým partnerom. Práve ona dokázala, že Fellini sa stal pomocníkom režiséra Rosseliniho. Po čase Frederico povie, že Rosselini bol len jeho regulovčíkom, ktorý mu pomohol obrazne povedané v jeho kariére prejsť cez ulicu. . Giulietta pozýva Rosseliniho na nedeľné obedy. Spolu sa prechádzajú po Ríme a hovoria o všetkom možnom, len nie o filme. Niet sa čo čudovať, že keď Rosselini potreboval urobiť druhú časť krátkometrážneho filmu "Ľudský hlas" zavolal Felliniho. Tak sa začala kariéra veľkého režiséra. Massina sa snažila Frederica presvedčiť aby nakrútil svoj prvý film "Noci variete."

Peniaze pomohol nájsť Rosselini. Od tých čias to bolo tak - ani jeden film sa nezaobišiel bez Giulietty. Spolu dumali nad scenárom, ešte predtým, než ho začal Frederico písať. A Giulietta sa starala o všetko, dokonca aj o výber exteriérov a pripomínala skôr produkčnú., ako herečku. Zo začiatku chcel Fellini filmovať len manželku. Dve hlavné úlohy vo filmoch "Cesta" a "Cabriine noci" vyniesli Giuliettu do veľkých výšok. Začali ju dokonca porovnávať s Charlie Chaplinom, dávali jej Oscarova predpovedali veľmi výhodné zmluvy. No na všetky ponuky Hollywoodu Massina vždy odpovedala - nie. Ich priatelia spomínajú, že v čase práce nad filmami nad všetko bola pre Felliniho mienka manželky. Ak Giulietta nebola tam, kde sa filmovala scéna, Frederico jej okamžite telefonoval domov a radil sa s ňou o každej maličkosti. Často sa však hádali. Nie ako režisér a herečka, ale skôr ako muž a žena. Fellini obviňoval manželku, že je svárlivá, ona jeho zasa z netrpezlivosti.

Hádali sa aj o takej banálnosti, kto bude večer umývať riad. V čase filmovania filmu "Satirikon" sa pohádali vážne. Massina sa neobjavila na filmovaní, Fellini sa čertil a odmietal filmovať. Giulietta sa objavila pri filmovaní až vtedy, keď sa nakrúcala jedna z najdôležitejších epizód filmu , zánik mesta Insula Felice. Atmosféra bola doslova rozpálená. Giuliettta sa pozdravila so všetkými ,sadla si do rohu a vybrala si z kabelky štrikovanie. Na tretíkrát sa tieto snímky podarili a celá scéna bola plná kameňov a prachu. Splašené kone takmer rozkopali kamery. Po skončení Fellini zakričal Stop ! Giulietta spokojne spustila oči a štrikovala ďalej.

Giulietta sa však aj tak nestala filmovou hviezdou v tom poňatí ako to vidíme dnes. Jej profesionálny osud bol ohraničený 4 filmami jedného režiséra. Dosť málo, ak vieme, že išlo o veľkú herečku. A neuveriteľne mnoho, ak ide o filmy Felliniho. Gelsonima,Cabriina,Giulietta /vo filme Giulietta a duchovia/ a Ginger /vo filme Ginger a Fred/ - to boli ich spoločné deti. Boli to priznania ich lásky, ktorou sa neprestávali vzrušovať po celý svoj život. V roku l963 na Moskovskom filmovom festivale dostal hlavnú cenu Felliniho film " 8 a pol". Na odovzdaní ceny však Fellini neprišiel. Hovoria, že keď sa Fellini dozvedel, že Nikita Chrušcov vtedajší ústredný tajomník UV KSSZ zaspal na premiére, odišiel s Giuliettou a priateľmi na daču pri Moskve.

Posledného a jubilejného "Oscara" dostal Fellini za rozvoj kinematografie. Počas odovzdávania sa pozrel spod okuliarov do sály a skríkol na tam sediacu manželku: "Giulietta, prestaň plakať". Všetky kamery ako na povel zacielili na slzami zaliatu Giuliettu, ktorá sa rozplakala ešte viac. Nebyť tejto ženy, možno by ani nebolo Fellliniho, bola to ona so svojim rozkošným úsmevom a starostlivosťou o manžela, ktorá pomohla jeho tvorivému rozletu. Šetrila peniaze, nikdy neboli na dovolenke, nedovolili si ani letné sídlo, pochybovali sa od bytu v Ríme až po rodovú usadlosť v Rimini. To bolo všetko. Bolo to však veľa. Pre dvoch večne sa milujúcich ľudí, skutočne akurát.
Giuliettu Massina sme videli aj u nás, vďaka jej úlohe vo filme Perinbaba do ktorej ju obsadil Juraj Jakubisko. Bola to aj jej posledná filmová úloha.

______________________________________________

Svätoboj Clementis