30.05.2010

Pôda ako základný prostriedok poľnohospodárskej výroby stojí v centre pozornosti roľníkov. Keďže však plní aj ďalšie dôležité funkcie, zaujímať o jej stav, kvalitu a vlastníctvo by sa mala celá spoločnosť. Naši predkovia si svoje "grunty" vážili, pretože s nimi boli bytostne spätí. Moderná spoločnosť tieto korene popretŕhala a dokonca aj vidiecke obyvateľstvo, ktorého je u nás stále dosť, sa od pôdy stále viac vzďaľuje.

Aspoň naoko, pretože v skutočnosti od nej závisí viac, ako si možno pripúšťa. Globalizačné trendy, pre ktoré z hľadiska vlastníctva strácajú štátne hranice význam, majú vo vzťahu k pôde predsa len iné dimenzie. Pôda totiž či sa to niekomu páči alebo nie vymedzuje územie každého štátu. Aj preto viaceré krajiny pristupujú dôsledne k ochrane pôdy a hľadajú rôzne možnosti, ako zabrániť jej výpredaju do cudzích rúk.

Zbavovanie sa vlastníctva a predávanie pozemkov zahraničným investorom patrí medzi znaky veľkej chudoby každého štátu, kde k tomu dochádza. Bohaté arabské krajiny si za petrodoláre nekúpili tisíce hektárov v USA či západnej Európe, ale v rozvojovom svete. Ten si však transakciami s pôdou príliš nepomohol.

Utŕžené peniaze sa rýchlo minú, no vlastníctvo úrodných pozemkov, ktoré mohli rok čo rok prispievať k potravinovej bezpečnosti tamojších ľudí, je nenávratne preč. Od roku 1950 ubudlo na Slovensku celkom 367 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy. Denne strácame asi 16 ha, pričom Slovensko má momentálne k dispozícii pôdu, ktorej potenciál stačí na výrobu potravín pre 6,2 milióna ľudí. Z doterajších výsledkov vyplýva, že 90 percent predajov sa týkalo pozemkov s výmerou do 1 ha s priemernou cenou 60 Sk/m2.

Pestovanie geneticky modifikovaných rastlín sa neustále rozširuje. Vlani ich plochy vzrástli o 7 percent na výsledných 134 miliónov hektárov. Zahraničné informačné zdroje uvádzajú, že výrazný nárast zaznamenali predovšetkým Burkina Faso, Brazília a Juhoafrická republika. Komerčne sa geneticky modifikované rastliny využívajú v 25 krajinách a v 15 štátoch prevyšujú pestovateľské plochy hranicu 50 tisíc ha. Najviac plôch približne 69 miliónov ha pripadá na sóju. Odrody GMO kukurice sa pestujú na 42 miliónoch ha a zvyšok pripadá na bavlnu a repku.

Približne 77 percent svetovej produkcie sójových bôbov pre potravinárske aj kŕmne účely pochádza z geneticky modifikovaných rastlín. V prípade bavlny tento podiel predstavuje 49 percent, takže je tiež vysoký. Rastliny na báze GMO pestuje vo svete asi 14 miliónov poľnohospodárov, pričom 13 miliónov z nich pochádza z rozvojových krajín. Geneticky modifikovanú cukrovú repu, ktorá je na trhu v USA už štyri roky, vlani pestovali na výmere 485 tisíc ha, čo predstavovalo 96 percent všetkých amerických pestovateľských plôch tejto plodiny. Najväčšie celkové pestovateľské plochy rastlín na báze GMO (asi 64 miliónov ha) sú takisto v USA. V nasledujúcich rokoch sa očakáva ďalší nárast génových technológií a napríklad Čína uvažuje aj o rozšírení pestovania GMO ryže.

Spoločný európsky trh nefunguje objektívne. Kým nové členské krajiny sa úplne otvorili dovozu, tamojší potravinári sa so svojou produkciou nemôžu presadiť na nemeckom, rakúskom alebo britskom trhu. Západoeurópske obyvateľstvo výrazne pri nákupoch uprednostňuje domáce potraviny a na tovar z východnej Európy hľadí zväčša s dešpektom. Je dôležité aby si spotrebitelia uvedomili kvalitatívne i ekonomické súvislosti nákupu domácich výrobkov a začali k nim pristupovať tak ako v starých členských štátoch EÚ. Inak sa ťažko pohneme dopredu.

20.05.2010; Farmár