:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Gömböliniho návrat

19.09.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


"Prvý maďarský národný socialista" získal späť staré posvätenia

Na juhovýchode krajiny položené mesto Orosháza znovu udelilo v 1936 zomretému politikovi Gyula Gömbösovi čestné občianstvo, ktoré mu pred ôsmymi rokmi predtým, odobrala socialistická väčšina v mestskej rade. Toto rozhodnutie je nielen historická fraška lokálnych politikov túžiacich po uplatnení, ale výraz nového politického stredného prúdu v Maďarsku, v ktorom je aj éra priateľa Hitlera Horthyho, prekrútená a oslavovaná.


Čestným občanom mesta sa Gömbös stal v roku 1932. Tento generál slúžil Horthyho režimu, ktorý paktoval s Hitlerom, ako minister vojny a neskôr ako ministerský predseda. Za jeho panstva sa rozširovali fašistické Šípové kríže práve tak, ako prenasledovania inak mysliacich a prvé Židovské zákony.

Pre vyššie vládne úlohy  vo svojich posledných rokoch života sa Gömbös ponúkal už po konci Prvej svetovej vojny. Svojho času hral kľúčovú politickú a ideologickú úlohu u pravicovo-extremistických tajných spolkoch, ktorých vzniklo medzi rokmi 1919 a 1920 viacej ako 100.

Gömbös sa ich snažil v ním vedenom paravojenskom Maďarskom zväze na ochranu krajiny koordinovať. Bol to tiež on, ktorý podstatne organizoval Národnú armádu na báze dôstojníckeho komanda pod vrchným velením Horhyho, proti Republike rád. Mimoriadne často smeroval z týchto kománd „biely teror“ proti židom. Antisemitizmus bol v „Horthyho ére“ praktizovaný úradno-vládne svojim spôsobom raz „jemnejšie“, raz rigoróznejšie.

Maďarsko bolo po prvej svetovej vojne prvou krajinou v Európe, ktorá 1920 zaviedla voči židovskému obyvateľstvu diskriminačný zákon. Tento obmedzoval prístup židovským študentom na univerzity a vysoké školy, ďalšie "Židovské zákony" nasledovali 1937/38. Gömbös videl v „ochrane rasy“ najdôležitejšiu úlohu maďarskej politiky, ktorej cielom musí byť „obnovenie hospodárskej a politickej moci maďarskej rasy“.

„Židia utláčajú maďarskú rasu a ženú ju do vazalstva“, vyhlásil v júli 1922 v Národnom zhromaždení svoj rasistický pohľad na pomery. Niekoľko mesiacov predtým, rozširoval v Szegede svoje drsné ídeje o „kresťansko-maďarskej rase“, ku ktorej sa priraďujú všetci „nežidia“ jedno, akého pôvodu, etnického príslušenstva a kresťanskej konfesie: “V kresťanských myšlienkach nevidíme žiadne konfesijné idey, ale myšlienky rasovej ochrany.“ Tým sa aj vysvetlilo, že Luterán nemeckého pôvodu Gömbös, môže prináležať ku „kresťansko-maďarskej rase“.

Hoci bol vládnemu táboru  rasizmus a národný šovinizmus všetko iné, ako cudzí, ale Gömbösovi v žiadnom prípade nestačil. Preto opustil 1923 Stranu jednoty a založil so svojimi pravicovými priateľmi „Stranu na ochranu rasy”, ktorá veľmi skoro nadviazala kontakty k fašisckým a národno-socialistickým stranám v Európe. Potom, čo musel uznať, že jeho projekt  „Strany na ochranu rasy” stroskotal, vrátil sa 1928 opäť do Strany jednoty bez toho, že by prerušil svoje prepojenia na pravicovo-extrémne skupiny. Gömbös sa nazýval, ako je možné prečítať si u historika Maďarska Jörga K. Hoenscha, verejne ako prvý „ maďarský národný socialista“. Preto aj patrila prvá zahraničná návšteva maďarského predsedu vlády Gyula Gömbösa nie nemeckému Ríšskemu kancelárstvu, ako by zodpovedalo diplomatickým zvyklos-tiam, ale vodcovi NSDAP. Priateľské vzťahy pestoval aj k talianskému fašistickému Ducemu, svojmu „vzoru“.

Vyniesli mu dokonca posmešné meno Gömbölini.
Víziu diktátorsko politického poriadku s charizmatickým vodcom na čele rasového spoločen-stva si Gömbös delil so svojimi vzormi v európskom fašizme. Liberalizmus a marxismus mu boli práve tak protivné, ako pluralistická demokracia, pretože v rovnakej miere  vyžaduje ideologickú rozháranosť národa.

Liberalizmus stavia na  protikladoch jednotlivca, marxizmus zasa triedy, myslí si Gömbös. V ním usilovanej „Diktatúre nad dušami“ by toto všetko malo byť nahľadko prežehlené a autonómia indivídua a skupín by mala byť bezpodmienečne podriadená pod kolektív (tj.: národu, alebo rase). Zahranično-politicky sníval už v rokoch 1920 o nemecko-taliansko-maďarskej spolupráci v rámci „osi fašistických štátov“. Od toho si Gömbös sľuboval revíziu Zmluvy z Trianonu a navrátenie historických hraníc Maďarska, čo sa aj čiastočne, za protekcie hitlerovského Nemecka podarilo.

To, že väčšinový Fidesz v Orosháze, krátko pred jesennými komunálnymi voľbami, znovu-obnovil „česť“ jedného nanajvýš antidemokratického a rasistického politika , sa mnohým zdá ako znak ignorancie a historickej zábudlivosti lokálnych politikov, dychtiacich pro profilácii. Na druhej strane to zrkadlí politický stredný prúd v Maďarsku za novej vlády, v ktorej sa aj Horthyho éra prikrášľuje a „maďarstvo“ sa nasadzuje ako odlišovací znak, napr. voči Romom, ale „nemaďarské správanie“ používané v politickom boji,  nie je zďaleka len výsadou ultra-pravého Jobbiku. Len prednedávnom informovali tieto noviny o pamätníku Trianonu pred radnicou v Kecskeméte, kde sa bezostyšne žiadajú späť staré hranice Uhorska. "Národnostná politika" Fideszu, ktorá sa stará viacej o zahraničných Maďarov, ako o akútne problémy v krajine žijúcich menšín, napr. Rómov, dodávajú praktický dôkaz zmeny paradigmy.

Ďaleko za hranicami svojej domoviny známy a vysokocenený maďarský spisovateľ Sándor Márai – nepodozrievaný zo socialistických rozmarov – zapísal po zničení Gömbösovej sochy 1944 maďarským odporom, do svojho denníka, že táto socha symbolizovala všetko, čo sa v Maďarsku počas uplynulých 25 rokov (medzi 1919 a 1944) ukázalo na podlej, lživej a ohrozujúcej samoľúbosti.

 


Rainer Girndt
Gömbölinis Rückkehr 
http://www.pesterlloyd.net/2010_36/36gombolino/36gombolino.html

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|