29.05.2010

To čo sa deje v Grécku sa týka nás všetkých. Ľudia platia za krízu a dlh, ktoré sami nespôsobili. Dnes je to  Grécko a zajtra to bude niekto iný, lebo rovnaké príčiny spôsobujú rovnaké následky, ak tomu necháme voľný priechod.

V prvom rade vyjadrujeme našu plnú a bezpodmienečnú solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia v dôsledku úsporného plánu, ktorý v kombinácii s opovrhnutím a aroganciou hraničiacou s rasizmom nemá obdobu. Štrajky a demonštrácie sú legitímne, a my ich podporujeme. To nie je kríza gréckeho ľudu, je to kríza svetového kapitalistického systému. To čo grécky ľud zažíva, je odhalenie dnešného kapitalizmu. Plán nariadený Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF), valcuje najzákladnejšie pravidlá demokracie.

Ak sa tento plán zrealizuje, bude to mať za následok kolaps ekonomiky a príjmov obyvateľstva, aký nemá obdobu v Európe od tridsiatych rokov minulého storočia. Rovnako je do očí bijúca dohoda trhov, centrálnych bánk a vlád, aby ľudia platili účet za svojvoľné vrtochy systému. [Francúzsky prezident] Nicolas Sarkozy sa ešte odvažuje hovoriť o potrebe regulovať trh, aj keď všetky opatrenia ktoré vykonáva sú liberálnejšie ako kedykoľvek predtým. Vývoj je sprevádzaný umŕtvujúcim konsenzom pravice a ľavice. Plán je navrhnutý európskymi vládami, ako pravicou tak aj ľavicou - a Dominikom Strauss-Kahnom, výkonným riaditeľom Medzinárodného menového fondu, inštitúcie, ktorá sužuje krajiny tretieho sveta po celé desaťročia a teraz útočí na Európu.

Pozadie krízy

Grécka dlhová kríza je tretí stupeň celosvetovej krízy, ktorá začala v lete roku 2008 v Spojených štátoch. Finančné špekulácie veľkých západných bánk priviedli svet na pokraj priepasti a vrhli ekonomiku do recesie. Stupňujúca sa nezamestnanosť, klesajúce príjmy a klesajúca kúpna sila sú hlavné dôsledky. Vlády zachránili tento finančný kapitalizmus, resuscitovali banky, obnovili kapitalizmus napumpovaním stoviek miliárd eur a dolárov do systému, čím spôsobili explóziu dlhov a deficitov a uviedli labilnejšie štáty, ako je napríklad Grécko, do ťažkej situácie.

Teraz trhy útočia na vládne dlhy a špekulujú na budúcnosť najslabších. Aký príklad nemorálnosti systému, ktorý je schopný v jeden rok prežiť vďaka štátnej pomoci a potom špekuláciami potrestať samotný štát. Špekulácie, ktoré teraz chystajú útok na Španielsko a zatiaľ vyčkávajú na ďalšie obete. Keď francúzsky premiér François Fillon oznámil 5. mája, že sú pripravené bolestivé opatrenia, aby "sa zabránilo zadlženosti ako v Grécku," ohlásil tiež úsporný plán, ktorého časť obsahuje prehodnotenie práva odísť do dôchodku vo veku 60 rokov.

V skutočnosti, trojročné zmrazenie verejných výdavkov bude mať za následok zmrazenie miezd štátnych zamestnancov a znižovanie počtu zamestnancov v nemocniciach, školách a ďalších verejných službách, ktoré ľudia potrebujú, aby čelili sociálnej katastrofe vyvolanej krízou. V protiklade s tým je veľkorysé odmenenie asi tisíc privilegovaných vďaka daňovým stropom, z ktorých na každého pripadla priemerná vratka 376 000 eur.

Dvojitý meter

Grécke opatrenia schválené prevažnou väčšinou európskymi vládami útočia na sociálne práva, pretože podľa pravidiel globalizovaného kapitalizmu uplatňovaných týmito vládami, Európa stráca pôdu pod nohami vo svetovej konkurencii so Spojenými štátmi a rozvíjajúcimi sa krajinami. Ich riešenie je znovu dosiahnuť konkurencieschopnosť pomocou prehodnotenia životnej úrovne a sociálnej ochrany, dosiahnutých v Európe desaťročiami mobilizácie robotníckych hnutí.

Nekončiaca špirála smerom nadol. A predstavte si, oni nám predali Maastrichtské zmluvy, európsku Ústavnú zmluvu, a Lisabonskú zmluvu ako predpoklad pre výstavbu európskej sociálnej siete a blahobytu! Aký nezmysel, keď vztiahneme tento prísľub na pustenie žilou Grécku – navyše pri 5%-nom úroku. Európske banky môžu naďalej bohatnúť na gréckom úspornom pláne, hoci práve ony sú najviac zodpovedné za chaos vo svetovej ekonomike. Z rovnakého dôvodu, nie je nič humanitné na hlasovaní za "plán pomoci", ako ten v Národnom zhromaždení. Pripojením sa k rozhodnutiu vlády, SP (Socialistická strana Francúzska) sa zaradila na stranu financií a nie utláčaných.

Európska únia vie ako prihrať úžerníkom na úkor ľudského utrpenia. Spoločné vyhlásenie pána Sarkozyho a [nemeckej kancelárky] Angely Merkelovej, že zachránia eurozónu posilnením "rozpočtového dohľadu" štátov, zabúdajúc pri tom na skutočný cieľ Paktu stability, je tohto príkladom. V liberálnej Európe je vládam umožnené, aby konali v rozpore s Paktom stability len vtedy, ak podporujú z verejných zdrojov banky. Ľudia môžu počkať.

Dosiaľ nikdy nedošlo k takej naliehavej potrebe sociálnej, ekologickej a antikapitalistickej Európy solidarity. Dlhy vlád sú produktom dvadsať päť ročného liberalizmu a daňových úľav pre najbohatších - korporátne príjmy, akcionárske dividendy. Dvadsať päť rokov nepretržitého poklesu daní z miezd pre zamestnávateľov a zazobaných. Táto kríza nie je naša. V Grécku, rovnako ako inde v Európe, nemusíme za ňu platiť my.

Naše požiadavky, naše alternatívy

To je dôvod, prečo žiadame zrušenie gréckeho dlhu, odmietnutie úsporných plánov, zbavenie bánk kontroly, ktorú uplatňujú nad ekonomikou a spoločnosťou. Dosadenie jednotnej európskej verejnej bankovej služby namiesto Európskej centrálnej banky, s monopolom na úver, je boj za zrušenie dlhov a za skutočnú európsku výstavbu: ľudí a pracujúcich, ohniska ich zápasu za sociálnu a ekologickú Európu solidarity. Ak sa nám nepodarí začať tento obrat, vybudovať inú Európu, suverenistická a nacionalistická logika, s jej stopami xenofóbie bude mať navrch. Beh začal.

Aby udržali spoločnú menu, všetky liberálne vlády, ako pravicové tak aj ľavicové, presadili radikálne ekonomické konvergenčné kritériá. Teraz nastal čas na zavedenie istých sociálnych konvergenčných kritérií ohľadom európskej minimálnej mzdy, práva európskych pracovníkov a ich organizácií na vetovanie prepúšťaní a niektoré sociálne a demokratické práva odvodené z najvýhodnejších vnútroštátnych právnych predpisov. Takýto projekt musí byť pod vedením novej politickej sily presahujúcej hranice jednotlivých štátov, Európskej antikapitalistickej ľavice budovanej krok za krokom. Celá radikálna ľavica by mala mať na zreteli poučenie z Grécka.

http://globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=19226