Bývalá sovietska republika je odhodlaná znepriateliť si Rusko a nazdáva sa, že má podporu Spojených štátov

Zatiaľčo väčšina sveta venuje pozornosť kríze v Iráne, v Iraku a v Severnej Kórei, medzi Ruskom a susedným maličkým Gruzínskom sa rozpútava veľmi nebezpečné nedorozumenie kvôli špionáži, energetike a národnosti.

Vzťah, ktorý bol pichľavý už od rozpadu Sovietskeho zväzu, sa koncom septembra náhle prudko zhoršil, keď Gruzínsko zatklo štyroch ruských vojakov kvôli údajnému špehovaniu a vyhrážalo sa, že prekazí vstup Ruska do WTO.  Rusko na to reagovalo úderom na všetko gruzínske, zastavením obchodu a telekomunikácií do tejto krajiny a deportovaním celých lietadiel gruzínskych občanov.

Médiá zväčša informujú len o správaní principiálnych protagonistov - gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho a ruského prezidenta Vladimíra Putina.  Ale v hre je aj iný mocný hráč, ktorý sa drží za scénou: Spojené štáty americké. 
Hoci ich odtlačky prstov priamo nevidno, Washington pomáhal roznecovať túto krízu tým, že zahŕňal Gruzínsko peniazmi a pochvalami, prísľubom jeho vstupu do NATO a mlčaním v čase, keď Saakašvili a jeho vláda čoraz väčšmi útočili na Rusko.

V Amerike školený Saakašvili, zaplavovaný peniazmi a požehnaním superveľmoci, bol čoraz bojovnejší, využívajúc každú možnú príležitosť k útoku na severný kolos.  "S nami sa nebude zaobchádzať ako s nejakým menejcenným zadným dvorčekom vynárajúceho sa impéria", povedal reportérom začiatkom októbra, keď sa kríza väčšmi rozbiehala.

Doma sa dobre brojí - o čom svedčí fakt, že Saakašviliho Hnutie národnej jednoty získalo v miestnych voľbách viac než tri štvrtiny hlasov.  Ale je povážlivé, aby toto robila krajina, ktorá sa geograficky nachádza celkom v tieni Ruska.

Gruzínsko, ktoré má menej než 5 milión obyvateľov, závisí od Ruska v dodávkach plynu, čo veľmi trpko pocítilo, keď Rusko využilo stále ešte nevysvetlenú explóziu plynovodu na to, že zatvorilo kohútiky.  Na jar Rusko ešte viac zvýšilo napätie tým, že zastavilo dovoz vína a minerálnej vody Borjomi, čo sú dva hlavné články gruzínskeho vývozu a hrozilo pozastavením možnosti posielania peňazí domov pre jeden milión Gruzíncov, pracujúcich na území Ruska.

Saakašviliho tvrdenie, že vedie spravodlivý boj proti hegemonickému Rusku, spochybňuje fakt, akým spôsobom krajina riešila teritoriálne nezhody.  Saakašvili sa dostal k moci prísľubom, že zjednotí Gruzínsko s Južnou Osetiou a Abcháziou, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu krvavo odtrhli.  Ale on viac času venoval štrnganiu šabličkami, než budovaniu dôvery - čo malo, prirodzene, za následok, že mnohí obyvatelia týchto oblastí si radšej začali vybavovať ruské pasy a teraz sa utiekajú k Moskve, nie k Tbilisi, keďže Rusko pokladajú za spoľahlivejší motor, pokiaľ ide o pracovné miesta a bezpečnosť.

Saakašviliho takisto ostro kritizujú za nesprávne uplatňovanie vládnej kontroly aj pokiaľ ide o iné záležitosti.  Etnickí Arménci a Azerbajdžanci vravia, že hádam ešte nikdy ich tak neutláčali ako teraz.  Human Rights Watch, OSCE a iné zahraničné skupiny dokumentovali justičnú korupciu, policajnú zlovôľu a zlé zaobchádzanie s väzňami, vrátane smrti niekoľkých väzňov počas marcovej vzbury, o ktorej sa vraví, že ju zámerne vyprovokovala väzenská vrchnosť.

V ten istý týždeň protestovali v uliciach stovky demonštrantov kvôli údajnému zakrývaniu skutočnosti, že ministerstvo vnútra je zapletené do známej vraždy.  Niekoľko televíznych hlásateľov sa v proteste vzdalo svojho miesta, keďže vláda sa snaží cenzurovať správy v štúdiu s náväznosťou na vládu.

A kdeže bol Saakašvili počas týchto nepokojov?  V Bielom dome, vyhrievajúc sa v priazni prezidenta Georgea W. Busha.  Bush o ňom povedal, že "toto je človek, ktorý si cení rovnaké hodnoty ako my.  Verí v univerzalitu slobody." Dokonca sa zaňho postavil aj v záležitosti akcií v orgánoch v trestnom konaní, čo vyslalo ľudí do ulíc a vyvolalo to ostrú kritiku organizácií ako Human Rights Watch.  "Urobil čistku v policajných silách, aby krajinu zbavil korupcie v orgánoch v trestnom konaní", povedal Bush, ignorujúc kritikov, ktorí vravia, že gruzínsky prezident porušuje ľudské práva.

Ale Saakašvili by nemal veriť všetkému, čo počuje vo Washingtone.  V tomto sa nemýľte; napriek preháňanej rétorike a americkej veľkodušnosti, Spojené štáty by nikdy neprišli na pomoc Gruzínsku, keby sa konfrontácia medzi ním a Ruskom vyhrotila.  Gruzínsko sa nachádza na ruskom dvore.  A berúc do úvahy fakt, že Spojené štáty sú zapletené na toľkých miestach a že majú záujem o pomoc Ruska pri riešení takých záležitostí, ako je Severná Kórea a Irán, tie by sa istotne pridali na stranu Ruska alebo by sa aspoň držali bokom.

Skutočné záujmy Ameriky sa tento mesiac jasne prejavili počas diskusie o sankciách voči Severnej Kórei na pôde BR OSN.  Spojené štáty potrebovali hlas Ruska a dostali ho, ale len za predpokladu, že podporia inú rezolúciu, navrhovanú Ruskom.  Išlo o prítomnosť ruských vojakov v odrhnutých gruzínskych oblastiach a Gruzínsko v nej kritizujú za letný vojenský vpád do Abcházie.

Americkí predstavitelia trvajú na tom, že tu nejde o niečo za niečo, pretože podstatne zmiernili skorší ruský návrh, ktorý bol ku Gruzínsku oveľa tvrdší.  Ale mnohí Gruzínci chápu túto epizódu na OSN ako ľadovú sprchu, ktorá im má pripomenúť, že americké peniaze a nezáväzné reči vlastne neurobili nič viac, než len podnietili ľahkomyseľné správanie gruzínskeho predstaviteľa.

Ak sa Saakašvili pustí do vojny s Ruskom - o ktorú mu, ako sa zdá, ide - cenu za to rozhodnutie zaplatí jeho vlastné obyvateľstvo.  Ale veľkú časť viny zato ponesú Spojené štáty.

_____________________________________________

(krátené)
Jon Sawyer, Foreign Policy
http://www.foreignpolicy.com/story/story/cms.php?story_id=3625