Keby človek vychádzal len z informácií našich médií mohol by si skutočne myslieť, že konflikt na Kaukaze je len skutočne o demokracii a slobode v postsovietskych štátoch. A že naše angažovanie sa v rámci EÚ a NATO v tejto oblasti slúži len podpore týchto ideí. Skutočnosť má bohužiaľ k tomu ďaleko. Rozhodujúcu úlohu hrajú, ako vždy hospodárske záujmy energetických monopolov, jedno či zo Západu, alebo Východu.
Niekoľkoročná masívna vojenská pomoc USA a štátov NATO Gruzínsku a tzv. „Revolúcia ruží“ sponzorovaná Západom sa samozrejme neodrazila na životnej úrovni tejto postsovietskej republiky. Preto sa dá očakávať, že po rýchlom opadnutí akéhosi závanu gruzínskeho patriotizmu vyvolaného klamnými očakávaniami, živenými Západom, nastane vytriezvenie z neradostnej hospodárskej situácii. Nás v Európe čaká len ďalšia bezodná diera na finančnú pomoc tak, ako to je aj s Kosovom.

HARALD NEUBER v interview s US-expertom Michaelom T. Klare:  

V európskej tlači bolo krátke poľné ťaženie na Kaukaze rozsiahlo predstavované ako nové vydanie Studenej vojny. Pre amerického experta Michaela T. Klare to bola hospodárska vojna – ktorá posilnila pozície Moskvy. Klare je jeden z najrenomovanejších expertov pre energetickú a bezpečnostnú politiku v USA. Vyučuje pre Medzinárodné a bezpečnostné štúdie na Hampshire College a ďalších štyroch pripojených vyučovacích ústavoch v  štáte Massachusetts. Klare je naviac korešpondentom pre bezpečnostnú politiku najstaršieho amerického týždenníka The Nation.

Pán Klare, päť dní bola na Kaukaze vojna. Roztržka medzi Gruzínskom a Ruskom sa síce nerozvinula do plošného požiaru, ale konflikt tlie naďalej. Predovšetkým v európskej tlači sa v poslednej dobe veľa hovorilo o novom vydaní Studenej vojny. Je to oprávnené?
Nie, neverím, že vývoj na Kaukaze od 8. augusta má niečo spoločného so Studenou vojnou. Ja skôr verím, že za týmto konfliktom stojí boj o kontrolu západných trhov nad transportnými cestami pre ropu a plyn z Kaspického mora. Vo svojom pokuse,  načiahnuť sa na kaspické energetické zdroje, sa pokúšali v uplynulých rokoch predovšetkým USA získať Gruzínsko ako jednu alternatívu k závislosti na Rusku. Rusi nie sú zrejme ochotní túto alternatívu akceptovať.

Ale akú úlohu hrá Gruzínsko v skutočnosti v energetickom obchode?
Gruzínsko má strategickú dôležitosť, pretože poskytuje pre Západ energetický koridor. Cez gruzínske územie môže zemný plyn z Kaspického mora prúdiť mimo Rusko a Irán na Západ. USA hrali kľúčovú úlohu pri stavbe plynovodu Baku-Tbilisi-Ceyhan (BTC-plynovod), cez ktorý možno prepravovať denne jeden milión barelov ropy. Cez túto istú trasu by sa mal v budúcnosti dopravovať aj zemný plyn z Azerbajdžanu do Európy.

V súčasnosti rátajú mnohí analytici BTC-plynovod do hry – nielen preto, že ruské bojové lietadlá mali tento ropovod v Gruzínsku odstreľovať. Avšak nie je tento projekt len jeden z mnohých?
Dôležitosť ropovodu BTC sa meria nielen vo vzťahu k Európe, ktorá ho chce budovať ako alternatívu – teda od Ruska nezávislé, transportné cesty. Bol to od začiatku americký projekt. Jeho vedenie z Baku v Azerbajdžane, až k nakladaciemu prístavu v tureckom Ceyhane bolo už prezidentom Clintonom v 1990-tych rokoch smerované s vysloveným cieľom, zúžiť vplyv Ruska a Iránu na regionálnom energetickom trhu. Clinton sa vtedy osobne veľmi zasadzoval za to, dostať tri zúčastnené štáty – Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko - za jeden stôl. Politicky videné, je to teda originálny americký projekt. Aj keď je dnes plynovod v rozhodujúcej miere spravovaný britským energetickým koncernom BP.

Vy patríte k americkým expertom, ktorí kriticky sledujú nielen energetické obchody, ale aj washingtonskú bezpečnostnú politiku. Akú úlohu hrala americká vojenská pomoc Gruzínsku v uplynulých rokoch?
Pretože od samého začiatku bolo jasné, že ropovod BTC vedie vedľa rozličných krízových území – medzi nimi vedľa Čečenska,  Náhorného Karabachu, arménskej enklávy v Azerbajdžane, ako aj Abcházska a Juhoosetska –, mal prezident Clinton starosti o bezpečnosť tohto zámeru. Preto bola medzi USA a Gruzínskom uzavretá rozsiahla vojenská dohoda. Dodávky zbraní a vojenská pomoc mala už vtedy hodnotu x-miliónov US dolárov. Potom, čo si tento zámer osvojil aj úradujúci prezident George W. Bush, bola vojenská pomoc Gruzínsku vybudovaná ešte ďalej.

Akú úlohu hrá pritom NATO?
Politika NATO voči Gruzínsku nakoniec napätie len zostrila. Bola to čiste demonštrácia moci, keď prezident Bush v apríli na konferencii NATO v Bukurešti loboval za neodkladné prijatie Gruzínska do NATO. Tento pokus narazil nielen na rozhodný odpor Ruska, ale aj niektorých členov NATO, ktorí považovali prijatie Gruzínska ako predčasné.

Sme teda svedkami zástupníckej vojny medzi Ruskom na jednej strane a vedúcej moci v NATO - USA na druhej strane?
Pre túto analýzu hovorí skutočnosť, že Gruzínsko je masívne vyzbrojované USA, aby sa táto malá kaukazská krajina stala nástrojom amerických záujmov v hegemoniálnom priestore Moskvy. A to bolo nakoniec spúšťačom pre rozhodujúcu reakciu Ruska a protiúder na gruzínsku inváziu do Juhoosetska v uplynulých týždňoch.

Týždeň po začiatku 5-dňovej vojny na Kaukaze sa teraz vedú rokovania medzi Ruskom a Gruzínskom. Aké perspektívy vidíte pre tento región?
Najprv bude musieť gruzínske vedenie prekonať blamáž. Ako isté vidím, že takéto dobrodružstvo už nebude opakovať.  Samozrejme bude stroskotaná vojenská akcia Tbilisi v Juhoosetsku ovplyvňovať aj vzťahy k USA. Saakašviliho vláda sa celkom zjavne cíti nechaná Washingtonom v štichu. V Tbilisi sa vychádzalo z toho, že USA sa budú ponáhľať na pomoc. Avšak táto nádej sa nenaplnila. A nakoniec si Európania budú musieť dvakrát zvážiť, či chcú investovať milióny do stavby ropovodu z Azerbajdžanu cez Gruzínsko do jadra Európy bez toho, aby zapojili aj Moskvu.  Po tejto vojne budú karty na Kaukaze zamiešané nanovo.

Georgien ist ein Energiekorridor für den Westen“
http://hintergrund.de/index.php?option=com_
content&task=view&id=233&Itemid=63