ROZHOVOR  Aleksandar Simic, poradca srbského premiéra Kostunicu, o bezmocnosti vyslanca EÚ Ischingera a o anachronizme odtrhnutia Kosova

FREITAG: Ako budú Srbi reagovať, keď Kosovo vyhlási svoju nezávislosť?
ALEKSANDER SIMIC: Parlament v Belehrade bude konštatovať, že sa provincia podľa Ústavy nesmie vyhlásiť za samostatnú. Požiadame potom šéfa UNMIK v Prištine, Joachima Rückera, aby anuloval vyhlásenie nezávislosti, ktorá ostatne nie je krytá rezolúciou OSN č. 1244. V prípade, že Rücker zostane nečinný, obrátime sa na jeho predstaveného, generálneho tajomníka OSN Ban Ki Moona, ktorý by doviedol rezolúciu do absurdna, ak by nič nepodnikol. Ak by aj toto nebolo nič platné, obrátime sa na Bezpečnostnú radu OSN: táto by mala zapojiť Medzinárodný súdny dvor v Haagu a nachať si interpretovať rezolúciu č.1244. Ak Briti a Američania uplatnia proti tomu veto, spochybnia rezolúciu ako celok. Na akom základe pôsobia potom ešte KFOR a UNMIK? V takejto situácii sa násilie nedá vylúčiť.

Máte na mysli vojenské operácie Srbov?
Je možné, že budú určité pohyby istých ľudí, aby boli prinajmenšom ochránení Srbi na severe Kosova a tamojšie ortodoxné kláštory.

Budete vyvíjať na Kosovo aj ekonomický tlak?
Od vojny 1999 je obchod medzi provinciou Kosovo a zbytkom Srbska prerušený. Kosovskí Albánci, ako aj UNMIK prerušili veľa z toho, čo predtým bolo spojené cez hospodárstvo, infraštruktúru a telekomunikácie.

Aký máte názor na to, oddeliť albánsky dominujúci juh Kosova, od srbského severu?
Naša Ústava to nedovoľuje. Mitrovica, aj územie severne od nej, je obývané predovšetkým Srbmi. Tí nebudú rešpektovať politické rozhodnutia z Prištiny. Albánci nebudú potom de facto vykonávať žiadnu kontrolu nad týmto územím. Sever Kosova samotný, sa nepotrebuje vyhlasovať za nezávislý na Prištine. Považuje sa beztak za časť Srbska.

EÚ chcela pri poslednom pokuse rokovania Wolfgangom Ischingerom prezentovať úprimného makléra. Podarilo sa jej to?
Ischinger bol ambiciózny – a mal pred sebou stále neúspech Martti Ahtisaariho, ktorý bol príliš proamerický, príliš jednoznačne favorizoval nezávislosť Kosova a venoval sa prevažne technickým otázkam. Ischinger pochopil, ako je dôležité, hovoriť o statuse provincie. Ale zrejme podcenil, ako je ťažké, odviesť kosovských Albáncov od idei vlastného štátu, keď cítia za sebou veľmoc USA, ktoré taký štát chcú. Pokusil sa, zmluvne stanoviť neutrálny status Kosova, ktorý by kosovským Albáncom dovolil, považovať sa za nezávislých, zatiaľ čo Belehrad by Kosovo aj naďalej mohol Kosovo považovať za jednu provinciu v Srbsku. Zároveň mali obe strany kooperovať pri infraštruktúre a energetickom obchode.

Aj na Belehrade takéto riešenie stroskotalo - prečo?
Nám predovšetkým chýbala garancia, že sa provincia Kosovo nevyhlási za nezávislú a spoločenstvo štátov to neodobrí, že v tomto prípade nevysloví diplomatické uznanie. V Kosove existujú enormné sociálne a demografické problémy – neskutočné množstvo mladých ľudí je bez práce. Kosovskí Albánci bohužial ignorujú, že sa musia aranžovať so Srbmi a Balkánom. Je to predsa absurdné: zatiaľ čo sa väčšina európskych štátov spája, sa Srbsko štiepi

Zhováral sa : Dirk Friedrich Schneider
Zdroj : http://www.freitag.de/2007/50/07500604.php