ProtiPrúdu
Nezávislý internetový spravodaj

V časoch všeobecnej lži je hovorenie pravdy revolučným činom. G. Orwell  
www.prop.sk



Hádanka "antisemitizmu"

 

´Doktor Neviery´
"Zaplavujú nás židia.", povedal imigračný úradník svojmu kolegovi.
Písal sa rok 1950. Ten úradník vtedy kontroloval dokumenty mladého manželského páru s bábätkom. Môj otec po anglicky rozumel. Horko-ťažko unikol nacizmu. Takto ho uvítali v Kanade. Našťastie, to nebola zlá predzvesť. Nenarážali sme takmer na žiadnu diskrimináciu a moja rodina v tejto dobre krajine prosperovala.
Rodičia sa totiž veľmi snažili asimilovať. Dali svojim deťom anglicky znejúce mená a so židovskou komunitou sa takmer nestýkali. Z toho židovského zostalo len piatkové zapaľovanie sviečok mojou matkou a svätili sme hlavné sviatky. Moji rodičia málo hovorili o starých rodičoch, ktorí zahynuli. Zdalo sa, akoby si mysleli, že byť židom je kliatba.

Ja som sa asimiloval. Ironické je, že otec, ktorý má teraz 81 rokov, ma vydedil, lebo ja som sa pokúšal porozumieť "antisemitizmu" inak, než len zjednodušene.
Nič nemôže ospravedlniť nacistickú politiku genocídy, ale nazdával som sa, že židia sa budú snažiť porozumieť, ako ku katastrofe takých rozmerov mohlo dôjsť.

Pôvod "antisemitizmu"
Nemalo by prekvapovať, že ľudia, ktorí vlastnia svet a majú nad ním kontrolu, umiestňujú svoj vlastný záujem pred blaho ľudstva.
Už najmenej 400 rokov je kresťanská civilizácia terčom podvojného útoku generačného programu, teraz nazývaného "nový svetový poriadok" alebo "globalizácia". Globalizácia v podstate predstavuje konsolidáciu absolútnej ekonomickej, politickej a kultúrnej moci v rukách super-bohatých dynastických rodín (bankári a ich rozľahlá korporatívna sieť), ktorých hlavným stanom je Londýn. K tým patria rodiny Rothschild, Warburg a iní tzv. židia, ktorí sa manželstvami spájali s anglo-americkou a európskou aristokraciou.
Toto odráža aj vzťahy medzi požičiavateľmi peňazí a kráľmi v stredoveku, kedy sa židia delili o zisky z lukratívneho biznisu s kráľmi. Nový svetový poriadok obnovuje feudálny vzťah medzi aristokraciou, založenou na veľkom bohatstve, a podriadenosťou väčšiny. Vrchol tejto kliky sa nazýva "Illuminati".

Illuminati používajú "antisemitizmus" na manipulovanie židov a ostatných. Popredné postavy spoločnosti Illuminati sponzorovali hnutia ako komunizmus, sionizmus, socializmus, liberalizmus, feminizmus a neo-konzervativizmus. Väčšina týchto židov, to sú ambiciózni idealisti, ktorí si namýšľajú, že budujú svetskú utópiu, založenú na "rozume" a nie svetový policajný štát ako z románu "1984" od Georgea Orwella.

Stratégiou Illuminati je ´rozdeľuj a panuj´, t.j. ´nechaj, nech sa nepriatelia sami navzájom zničia´. Napríklad komunizmus ustanovili nato, aby pritiahol oponentov súkromného vlastníctva. Nacizmus zase pre tých, ktorí uprednostňujú národ a rasu a nenávidia "židovskú" hegemóniu. Tí potom jeden druhého zničili.
Kým budú židia zohrávať neúmernú úlohu v novom svetovom poriadku, časť opozície proti nemu sa vždy bude prejavovať v podobe "antisemitizmu". Toto sa, napríklad, nedávno objavilo v knihe, ktorú recenzoval Amazon:
"V Iraku nezomierajú židia. Zomierajú tam naši chlapci vo vojne proti ich nepriateľom. Naša vláda a médiá sú rukojemníkmi Američanov, pre ktorých je Izrael prvý".

Obranný mechanizmus
Vo väčšine prípadov nie je starý alebo nový "antisemitizmus" iracionálnou nenávisťou alebo chorobou duše neverca. To je zdravý obranný mechanizmus, zväčša kresťanských a islamských krajín, kultúr, rás a náboženstiev, ktorým hrozí postupné vyhubenie.
Vo väčšine "antisemitských" kníh, čo som čítal, pozoruhodne chýbala nenávisť a nevraživosť. Nepropagujú násilie proti židom, ale prezentujú opatrenia ako si zachovať národný a rasový charakter, podobné tým, ktoré dnes praktizujú židia v Izraeli. Leon de Poncins by sa dokonca zmieril so židovským vedením, keby k tomu malo dôjsť.

Súťaživosť medzi "kresťanským" a "židovským" svetonázorom je možno centrálnym faktorom vývoja západného sveta. "Židia uprednostňujú rozum na úkor mýtického sveta ducha," hovorí de Poncins. "To bol doktor neviery; všetci tí, čo mentálne rebelovali, prichádzali k nemu..."
("Judaism and the Vatikan", str. 116)

"Židovská otázka" je už v popredí stovky rokov. V roku 1879 sa nemecký autor ponosoval, že o nej nemožno hovoriť otvorene. Wilhelm Marr napísal:
"Od roku 1848 platí, že ak sa my, Nemci, opovážime čo i len kritizovať niečo židovské, to už stačí na to, aby nás zákonom vylúčili z tlače.
I keď Židom úplne chýba delikátnosť (keď ide o satiru nemeckých záležitostí), od nás vyžadujú, aby s nimi zabchádzali ako s krehkým porcelánom či výnimočne citlivými rastlinami."
("Antisemitism in the Modern World: An Anthology", 1991, str. 85)

Theodor Fritsch (1852-1934)
Fritsch, označovaný za "najvplyvnejšieho antisemitu pred Hitlerom", napísal veľmi vplyvnú knihu "Handbuch der Judengrafe" (1896), ktorú opätovne vydávali a počas nacistickej éry sa z nej učilo v nemeckých školách. Po II. svetovej vojne však väčšinu výtlačkov zničili. "Sprievodcu" preložili do angličtiny v roku 1927 a F. Roderich-Stelheim ju nazval "Hádanka úspechu židov". Je veľmi vzácna; pôvodné výtlačky sa predávajú až za 1 000 dolárov.

Fritsch profilovo nezapadá do obrazu nenávistníka s penou pri ústach. Jeho kniha na mňa zapôsobila ako dielo civilizovaného človeka so značným duchovným rozlišovaním. Centrálnym bodom je idea, že judaizmus si nezaslúži byť oceňovaný ako monoteizmus, pretože židovský boh nie je univerzálny. "To je osudová chyba našich teológov považovať židovského boha za totožného s kresťanským. Keď to skúmate bližšie zisťujete, že Jehova je len bohom židovstva a nie aj iných ľudí."

Uvádza veľa citátov zo Starého zákona, aby demonštroval, že zmluva medzi židmi a ich bohom "značí neprívetivosť pre všetkých nežidov". Napríklad:
"Požiadaj ma a ja ti dám do dedičstva pohana a tie najvzdialejšie kúty sveta, aby si ich mohol vlastniť. Ty ich zlomíš železnou tyčou... (Žalmy 2.8.9.)

Alebo:
"Ty pohltíš všetky národy, ktoré Ti tvoj Boh dá k dispozícii. Nemaj nad nimi zľutovanie... (Mojžiš 5.7.16., str. 55). V dôsledku tohto kniha Talmud, ktorá je židovským zákonným kódom, jasne rozlišuje medzi systémami morálky pre židov a pre nevercov, ktorých považuje len za dobytok alebo prasatá. Fritsch uvádza mnohé výroky, aby dokázal, že je dovolené neverca klamať, podvádzať a okrádať. (str. 57-65). Fritsch dospieva k názoru, že "antisemitizmus", to je prirodzená reakcia na neprívetivé postoje, ktoré pôvodne vlastne praktizujú mnohí židia. Keďže tieto svoje presvedčenia pre nežidmi skrývajú, tvrdí, že judaizmus je konšpirácia proti nežidom. Jeho cieľom je naplniť Zmluvu a získať nad ľudstvom nadvládu tým, že budú mať kontrolu nad bohatstvom. Tvrdí, že všetci židia sú súčasťou tejto schémy a že ani pre jedného by nemala platiť výnimka.

Ja rešpektujem nárok Nemcov na svoju národnú domovinu, ale myslím si, že nie je správne posudzovať všetkých židov jediným rasistickým štandardom. Ako sa by sa mu páčilo, keby jeho odsudzovali zato, čo povedali alebo urobili iní Nemci (t.j. nacisti)?!
Židia, to sú jednotlivci a treba ich posudzovať podľa ich individuálnych skutkov. Veľká väčšina z nich sa judaizmu odcudzila a uvádzané state by sa im zdali byť odporné.

Záverom
Židia musia preskúmať svoj vzťah k judaizmu. Ja ani nemôžem ešte viac zdôrazniť význam židovského odmietnutia Krista. Kristus predstavoval univerzálneho Boha a univerzálnu morálku. Jeho učenie predstavovalo prirodzený nasledujúci stupeň, ktorý si židia mali osvojiť a udržať si pritom svoju rasovú integritu.
Farizeji tým, že odmietli Krista, dostali židovské obyvateľstvo do pretrvávajúcej opozície voči tým najlepším záujmom ľudstva, voči konečnej a neovratnej púti ľudského duchovného vývoja.
Kristus učil, že Boh je láska. Láska je hlavným plánom. Miluj svojho suseda. Rob druhým to, čo chceš aby oni robili tebe. Tým, že obetujeme seba, nachádza svoje skutočné ja.
Toto je základňa Kristovho učenia a pravej civilizácie. Dnes sa to vytráca a svet sa stáva veľmi nepríjemným miestom.

 

Dr. Henry Makow (Kanaďan židovského pôvodu)
http://www.savethemales.ca/
http://www.rense.com/general57/makowtheriddleofanti.htm

 

Súvisiaci článok:
Kritika obvinenia antisemitizmu


Späť na hlavnú stránku