06.02.2010

 
"Osudom Haiťanov", hovorí svojím typickým tichým hlasom Duvalier, "je trpieť."  
Černošskí Haiťania počas revolúcie masakrovali bielych (francúzskych) osadníkov, ktorých zásluhou táto tropická krajina rozkvitla a zbohatla, a dopustili sa voči nim genocídy.  

Desaťtisíce Európanov vtedy zastrelili, obesili, dosekali mačetami, znásilnili, otrávili a zaživa upálili.  Thomas Ott v knihe "Haitská revolúcia 1789-1804" uvádza, že najnižší odhadovaný počet je 24 000.  Dnes je Haiti v dôsledku toho zbedačená, plná násilností a je degradovaná na beznádejný prípad.  

Nasledovné slová sa objavili v časopise Time v roku 1965 - v dobe, ktorá bola do istej miery stále ešte o niečo poctivejšia a menej politicky správna, než tá dnešná:

Malý karibský ostrov, plný bezútešnosti a nenávisti   V 80-tych rokoch 18. storočia predstavoval zahraničný obchod na Haiti 140 miliónov dolárov ročne.  Väčšina zisku pochádzala z cukru, kávy, kakaa, bavlny a indiga.   V roku 1804 bývalý otrok Jean Jacques Dessalines vyhlásil Haiti za slobodnú a nezávislú krajinu a stal sa jej prvým generálnym guvernérom.  "Myslel si, že náčrt charty našej nezávislosti musí urobiť na vypracovanej koži bieleho človeka; že ako kalamár mu musí poslúžiť jeho lebka, jeho krv ako atrament a bajonet ako pero." 

Dessalines zomrel o tri roky neskôr v dôsledku vrahovej guľky.  
Jeho nástupca Henri Christophe sa nestaral o charty, ani o čierne alebo biele.  Vyhlásil sám seba za kráľa, ustanovil v krajine parodicky smiešnu aristokraciu, s takými titulmi ako "vojvoda z marmelády" alebo "gróf z limonády" a panoval ako neľútostný despota až do roku 1820, keď sa jeho dôstojníci vzbúrili.  Potom spáchal samovraždu tým, že si do mozgu vpálil striebornú guľku.  
Dominikánska republika nebola nútená vyhlasovať nezávislosť, kým ju neobsadila susedná Haiti, ktorá ju potom okupovala 22 brutálnych rokov.  Haiťania tam zakázali pobyt všetkým zahraničným kňazom, prerušili diplomatické styky s Vatikánom, zatvorili univerzitu v Santo Domingo a na obyvateľstvo uvalili konfiškujúce dane.

V nasledujúcom storočí nasledoval na Haiti jeden diktátor za druhým.  Do roku 1910 ľudové rebélie zvrhli z funkcie 13 z 18-tich haitských prezidentov.  Potom, v rozmedzí 47-tich mesiacov, jedného prezidenta vyhodili vo vzduchu priamo v prezidentskom paláci, druhého otrávili, troch zvrhli z funkcie a posledného sa
zmocnil lynčovací dav a rozsekali ho na kusy.  

Prezident Woodrow Wilson napokon v roku 1915 nariadil americkým jednotkám obsadiť krajinu.  Zostali tam 19 rokov, čo bolo jediné skutočne pokojné obdobie, aké krajina po revolúcii zažila.  Prostredníctvom bábkových prezidentov odzbrojili tamojších
rebelov a banditov, vystavali cesty a zavodňovacie systémy, vybudovali zdravotnícky systém, zorganizovali povinnú školskú dochádzku a postavili nemocnice.   F. D. Roosevelt v roku 1934 stiahol americké jednotky z Haiti a tá sa navrátila k svojím starým cestám: za dvadsať rokov deväť vlád.  Na čele poslednej stál 58-ročný Francois (Papa Doc) Duvaliér, pôvodne lekár, ktorý sa dostal do funkcie v roku 1957, seba prehlásil za "doživotného prezidenta" a vládol obyvateľstvu prostredníctvom náboženstva vúdú (woodoo) a obzrojeného teroru - tajnej polície Tonton Macoute, ktorá pozostávala z 5000 mužov.  

"Osudom Haiťanov", hovorí svojím typickým tichým hlasom Duvalier, "je trpieť."   Keď sa má obyvateľstvo na čo ponosovať, má možnosť modliť sa - to sa uvádza v 63-stránkovom revolučnom katechizme, ktorý minulý týždeň rozdávali v uliciach Port-au-Prince a o ktorom napokon vyšlo najavo, že ho vytlačil úrad vlády.  A Otčenáš v tomto ponímaní zneje takto: "Náš Doktor, ktorý si doživotne v národnom paláci, nech je posvätené tvoje meno teraz, aj v budúcich pokoleniach!  Daj nám dnes novú krajinu Haiti a nikdy neodpúšťaj prehrešenia nepriateľom našej otčiny, ktorí na
ňu denne pľujú!  Nech nevedia odolať pokušeniam a nech zhynú pod váhou svojho vlastného jedu!  Žiadne zlo nech sa im nikdy nevyhne.  Amen!"  (Time, 7. mája 1965)

Paul Fromm, Fufor`s unregelmassige news: "Black Haitians Commited Genocide Against
Whites in their Revolution"  
http://fufor.twoday.net/stories/6173785/