17.08.2009

Tragická nehoda v handlovskej bani, ktorá si vyžiadala životy 20 baníkov a banských záchranárov, sa stala vítaným sústom v mediálne, tzv.„uhorkovej sezóne“. Okamžite, len čo sa rozniesla táto tragická informácia, začali médiá horúčkovite dolovať zaručené informácie o dôvodoch nešťastia.

Nechce sa mi veriť, že banskí odborníci a geológovia by tak ľahkomyseľne rozdávali zaručené teórie o dôvode nešťastia, ako ich hojne citovali v prvých hodinách a dňoch médiá. Obdobne konali médiá aj pri sprostredkovaní reakcií postihnutých rodín, rodinných príslušníkov a známych obetí. Denník so zavádzajúcim názvom „Pravda“ sa vrátil do svojich bývalých, doslovne „hviezdnych“ komunistických dní, keď si s gustom podal „uhľobaróna Čičmanca“ – šéfa Hornonitrianskych baní.

Bolo by zaujímavé, či by použili takýto tón aj v prípade, že by bane vlastnil nejaký skutočný anglický barón (tak, ako títo vlastnia ich noviny). Keď prednedávnom odišiel z východoslovenského Kechneca americký investor Molex a o prácu prišlo cca 1.000 ľudí, pretože niekde inde bude môcť americký investor zaplatiť zamestnancom ešte menej, médiá to s „pochopením“ zobrali na vedomie bez ďalších komentárov. Zaujímal sa snáď Molex, čo bude s tými prepustenými a nemal ich práve tak „na háku“, ako sa píše v piatočnej Pravde o „uhľobarónovi Čičmancovi“ a len preto, že ide o slovenského podnikateľa. Netreba zabúdať, že všetci zahraniční majitelia našich podnikov si svoje zisky vyvážajú do zahraničia a ich prínos do štátneho rozpočtu mnohokrát ešte nedosiahol ani vyplatenú výšku stimulačných príspevkov, ktoré dostali od štátu.

Bolo by úsmevné, ak by nešlo v tomto prípade o tak veľkú tragédiu, ako sa niektoré médiá snažia nasilu vykonštruovať negatívne súvislosti medzi konaním vlády a tragickou nehodou. Veď ako inak nazvať informáciu, že „Tomanová vyplatila poškodeným rodinám 800 Euro odškodného“, keď bolo známe, že išlo len o okamžitú jednorázovú finančnú výpomoc.

Nerobme si ilúzie, že prípadný zahraničný vlastník baní by sa v prvom rade nestaral o zisk zo svojho podnikania a nebodaj prednostne investoval do pracovných podmienok. Čo by znamenalo zavrieť bane a dovážať uhlie zo zahraničia, to by bolo isto riešením „miklošovcov“, nám ukazuje situácia v našom poľnohospodárstve, kde platíme miliardy za dovoz toho, čo vieme dorobiť aj doma. Tak isto je ilúziou, že nakupovaním v reťazcoch podporíme domácu produkciu. Veď všetky reťazce až na jeden, sú zahraničné a čo sa tovarov týka, stačí sa pozrieť len na čiarový kód, koľko z nich sa začína číslom 858 (Slovensko)!

Mediálni ekonomickí experti s obľubou pripomínajú, že dotovanie baní štátom ide z našich peňaženiek, ale to, že vyťažené uhlie sa spaľuje v elektrárňach, ktoré vlastní Enel a za elektrinu platíme talianskemu Enelu, ktorý si stanovuje ceny elektriny, teda povedať aj to „B“, sa akosi mediálne stráca!
Nechce sa mi veriť že „táto krajina“ si skutočne zaslúži takéto médiá...!

Juraj Borský