rubrika: blízky východ 2009

V siedmy deň Chanukah, keď  židia na celom svete zapaľujú siedmu sviečku svietnika a pripomínajú si Júda Makabejského a  jeruzalemský chrám, sionistická, teroristická entita s podporou „Veľmoci“  zoslala na mužov, ženy a deti zhromaždených na zlomku zemi, ktorú kedysi obrábali a zdieľali so svojimi semitskými bratmi smrť a ničenie.

Hovorca Veľmoci obviňuje nahnaných, zbombardovaných a zmasakrovaných  ľudí za ich utrpenie. Zdá sa, že títo Palestínčania mali tú drzosť postaviť sa sionistickým pánom v Tel Avive, Jeruzaleme, New Yorku a Washingtone.

Áno, jeden hádzač topánok protestoval a svet videl, že má práve také právo protestovať ako ho mal Júda Makabejský proti helenizácii – cudzím Grékom. Mal také isté právo protestovať  ako židia, ktorí protestovali proti teroru Tibéria a rovnaké právo ako židia vo waršawskom gete. Nemá Veľmoc zakotvené právo na odpor v jej najsvätejšom dokumente, v Deklarácii nezávislosti?: všetci muži (a ženy – mali dodať) sú obdarení nescudziteľnými právami na život, slobodu a hľadanie šťastia. Ak sa akákoľvek vláda stane prekážkou týmto právam, je povinnosťou ľudu ju odstrániť.

Viac ako 60 rokov sa Palestínčania pozerajú, ako im berú zem, plienia olivovníky, zabíjajú ich deti, väznia mladých mužov, ponižujú a bijú ženy. Počas desaťročí odkedy Veľmoc bojovala v studenej vojne títo ľudia obetovali na šachovnici Veľkých už primnoho pešiakov. Dali im sľuby, rezolúcie (ako tá č. 242) sa prijali v OSN, ale čas ide ďalej, roky plynú a ukázalo sa, že svet nemyslel vážne to, čo prisľúbil. Anglo-američania a sionisti uzavreli zmluvy, ktoré trvajú kým rastie tráva a fúka vietor. Palestínčania zistili to, čo červený muž zistil pred nimi – niekedy tráva nerastie a vietor nefúka.

Počas Slávnosti svetiel (židovský sviatok – pozn. prekl.) roku 2008 svetlá v Gaze zhasli. Počas dní nepredstaviteľného hororu bolo zmasakrovaných vyše 400 ľudí a tisíce zranených. Životy matiek, otcov, manželov a manželiek, ich detí sa navždy zmenili. Počas Slávnosti svetiel sionisti zahanbili svoje staré náboženstvo judaizmu a dokázali svetu, že nie je univerzálne. Ukázali svetu, že sú deti menšieho boha, schizoidného boha...

Vo filmoch môjho detstva o druhej svetovej vojne boli nacisti ľahko identifikovateľní. Strohé pozdravy, upravené uniformy, vysoké čižmy. Ich gestá boli rovnako strohé, ruka vyletela od srdca so zvolaním „Heil Hitler“. Najjasnejším znakom ich brutality bol však kolektívny trest. Ak jeden človek v okupovanom meste to viac nezniesol a postavil sa neznesiteľnosti okupácie a neľudskosti, ak jeden spomedzi stoviek alebo tisícok dedinčanov udrel alebo zabil nacistického vojaka – všetci muži a ženy na okupovaných územiach boli nahnaní do jedného radu a museli počítať – od 1 do 10, znova a znova a každý desiaty bol popravený.

Kolektívny trest. Nič nové v modernej vojne. Starý ako Jahve, ktorý  rozkázal zabitie každého muža, ženy, dieťaťa a zvieraťa v Kanáne. A keď chcela Veľmoc vyskúšať svoje najnovšie zbrane, neváhala kolektívne potrestať stovky tisíc mužov, žien a detí Hirošimy a Nagasaki, pretože ich vodcovia mali tú drzosť a napadli vojenskú základňu, ktorá sa chystala na útok proti nim.

Ako sa odvažuje okupovaný vzdorovať? Stali sa z nás bytosti neschopné poučiť sa? Ľudské bytosti nemajú radi okupáciu, odporujú jej, hádžu kamene. Aj proti Goliášovi hádžu kamene. A Goliáš  strávil posledné mesiace zatváraním hraníc, vytváraním kontrolných stanovíšť, obmedzovaním dodávok liekov podvyživenej a chorej populácii skladajúcej sa z vyše milióna väzňov v najväčšom otvorenom väzení na svete. Nie je pravdepodobné, že budú títo ľudia hádzať kamene alebo doma vyrobené rakety?

Pred sto rokmi sionisti uniesli judaizmus na nacionalistickom vlaku a  snívali svoj veľký sen. Snívali o rodnej krajine, avšak vo svojej predstave vytvorenie Nového Jeruzalema zabudli na ostatných semitov, ktorí v tejto krajine žili už pred historickými hebrejcami. A Veľmoci – Britácia a Amerika – živili tento sionistický prelud, pretože to  bolo v ich záujme.

Počas Slávnosti svetiel roku 2008, skôr ako sa zapáli posledná sviečka svietnika, kým sa deti hrajú so svojimi darčekmi, ich slepí a poblúdení rodičia a starí rodičia páchajú teror a masakre na iných ľuďoch, aby deti vo Svätej zemi a inde na svete nepoznali počas mnohých budúcich rokov ani mier, ani svetlo.

krátené a redakčne upravené
Gary Corseri
THE HANUKKAH MASSACRES
http://www.bestcyrano.org/THOMASPAINE/?p=1488

Diskusia: