12.04.2010

Ernest Hemingway, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1954 („Starec a more“).
Miloval vzrušenie z nebezpečenstva a sladkastú vôňu krvi. Poľovník v Afrike. Vojnový spravodajca spojencov po vylodení v Normandii v r. 1944. Priateľ Fidela Castra. Fanatik býčích zápasov. Prezývka „Papa“.

Doteraz bol chápaný ako prototyp nebojácneho „macha“. Ale bol aj zbabelým vrahom, ktorý zastrelil bezbranných vojakov? Redaktor „Focusu“ Reiner Schmitz znova poukázal na jeho staré listy a zožltnuté fotografie starých biografií. 27. augusta 1947 Hemingway referuje o svojich vojnových zážitkoch svojmu nakladateľovi Charlsovi Scribnerovi:  „Raz som zastrelil jedného drzého SS-Krauta. (Kraut – kapusta, hanlivý výraz pre Nemcov). Keď som mu pove-dal, že ho zastrelím,… povedal: ‚Ty ma nezabiješ. Pretože z toho máš strach a pretože si príslušníkom degenerovanej zbastardenej rasy [narážajúc na Hemingwayov židovský pôvod]. A ešte k tomu by to bolo proti Ženevským konvenciám.‘“

Ďalej Hemingway uvádza – ako keby svoje pocity zmrazil: „Mýliš sa, brat môj, povedal som mu a strelil som ho trikrát rýchlo do brucha, a potom, ako padol na kolená, strelil som ho do hlavy tak, že mu mozog vyšiel z úst – alebo z nosa myslím si.“
Hemigway sprevádzal ku koncu vojny americkú pechotnú divíziu ako dôstojník. Pritom pra-coval aj pre americkú tajnú službu OSS, predchodca organizácie CIA. V Rombouillet, 50 kilometrov pred Parížom, vypočúval nemeckých zajatcov, zostavil si svoj privátny arzenál zbraní a odstránil zo svojej uniformy znaky vojnového spravodajcu.  Svojej milovanej a neskoršej žene Mary Welshovej napísal z frontu: „Je nám tu príjemne a veselo, veľa mŕtvych, nemecká korisť, veľa streľby a dostatok bojov.“

2. júna 1950 referuje Hemingway americkému literárnemu profesorovi Arthurovi Mizenerovi (1907 – 1988) z univerzity Cornell (štát New York), že zabil 122 Nemcov. Jeden z nich sa pokúsil uniknúť na bicykli. Unikajúci Nemec bol asi „vo veku môjho syna Patricka“ (nar. 1928), takže asi 16 alebo 17. So štandardnou puškou armády USA M1 ho Hemingway strelil zozadu do chrbta. Guľka (americký kaliber 30) roztrhala mladému Nemcovi pečeň.  „Zabíjam rád“, to bolo jeho životné motto. „Zabíjanie, ktoré nám dáva estetický pôžitok a hrdosť, bolo už odjakživa jedna z najväčších zábav a časť ľudskej rasy“, napísal v roku 1932.

čp