:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Hodnotové zmýšľanie väčšiny Cigánov v Žehre spôsobuje problémy!

04.09.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


Rozhovor s aktérom združenia NOVÁ Žehra Milošom Pacovským
Obec Žehra je významnou archeologickou lokalitou. Leží juhovýchodne od Spišského hradu a patrí k najstaršie osídleným oblastiam Spiša.   Prvá písomná zmienka o nej pochádza už z roku 1245. Od roku 1993 je Spišsky hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol Žehra) zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Teritoriálne Žehra patrí do Košického samosprávneho kraja, okresu Spišská Nová Ves.

Dnes v obci žije cca 2000 obyvateľov. Žehru možno rozdeliť na tri samostatné lokality: vlastná obec Žehra (necelých 20% obyvateľstva), miestna časť Hodkovce (cca 5% obyvateľstva) a Sídlisko Dreveník, vrátane pôvodnej starej cigánskej osady (cca 75% obyvateľstva).

Podľa informácii uverejnených na internetovej stránke - spis.eu.sk  žije vo vlastnej obci Žehra 171 obyvateľov v produktívnom veku z ktorých je 2,3% nezamestnaných a v časti Hodkovce 37 obyvateľov v produktívnom veku z ktorých je 8,1% nezamestnaných. V lokalite „Sídlisko Dreveník" vrátane cigánskej osady predstavuje nezamestnanosť až 96,3%. V spomenutej cigánskej osade žije  525 obyvateľov v produktívnom veku, z ktorých je až 506 bez pracovného pomeru.

Vzhľadom k tomu, že obec Žehra je dnes známa tiež tým, že Slováci sú v nej voči Cigánom menšinou, využil som v rámci svojich národných aktivít vhodnú príležitosť, aby som ju navštívil. Dňa 21.8.2010 som sa osobne stretol s jedným z aktérov prípravného výboru združenia NOVÁ Žehra Milošom Pacovským, aby sa snami podelil o vlastné skúsenosti s cigánskymi spoluobčanmi.

Mohli by ste sa nám stručne predstaviť?
Volám sa Miloš Pacovský, mám 38 rokov, vyštudoval som Strednú priemyselnú školu dopravnú v Košiciach. Momentálne podnikám v turistickom ruchu a v stavebníctve.  Veľa voľného času trávim počúvaním dobrej hudby a surfovaním na internete. Ak práve nie som s rodinou, tak sa venujem nášmu občianskemu združeniu NOVÁ Žehra.

Ako by ste dnes charakterizovali obec Žehru?
Keďže v okolí našej obce sa nachádza veľké množstvo prírodných a kultúrnych krás, myslím si, že máme veľký potenciál v oblasti turistického rozvoja. Aj preto je smutné keď dnes naša obec z dôvodu nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami upadá. Sme v ozdravnom režime a hrozí nám nútená správa. Myslím si, že to spôsobili najmä neschopní ľudia, ktorým sa v súčasnosti podarilo dostať do vedenia obce. Veď oni nemajú ukončené ani základné vzdelanie.

Kedy ste sa prisťahovali do obce Žehra?
Patrím k starousadlíkom, Žehra je mojou rodnou obcou. Tu sa narodili moji rodičia a chcel by som, aby tu raz mohli spokojne žiť a vyrastať aj moje deti.

Je známe, že dnes sú už Cigáni vo vašej obci väčšinou. Ako to bolo pôvodne? Kedy nastala situácia, že Rómovia sa stali väčšinou?
Pokiaľ dobre viem, tak Cigáni žili u nás už aj v minulosti. Šľachta a hradní páni ich údajne kedysi využívali najmä na podradné práce ako čistenie žúmp, korýt riek, rybníkov, ale tiež pri chove koni alebo ako kováčov. Štatisticky vám ale presne neviem povedať, od kedy sa stali väčšinou. S istotou však môžem prehlásiť, že problémy v obci nastali až vtedy, keď sa stali drvivou väčšinou. Podľa mojich osobných odhadov bol demografický vývoj žehrianských Cigánov približne takýto: v roku 1990 - 750 obyvateľov, v roku 2000 - 1100 obyvateľov a v roku 2010 - 1500 obyvateľov.  

Z novín a internetu som sa dočítal že pôvodný starosta nebol Cigán. Keď porovnáte prácu pôvodného starostu s dnešným, ako by ste ju hodnotili?
Tak ono to je trochu zložitejšie. Kým sme do roku 1998 mali bieleho starostu, tak neboli žiadne problémy. Keď od roku 1998 do 2002 po prvýkrát na starostovskú stoličku nastúpil Cigán, tak to ešte tiež nebolo zlé. Bol to správny chlap a vedel sa zastať aj nás bielych.

Problémy v Žehre nastali až od roku 2002, keď Cigáni v podstate ovládli celý obecný úrad.  

Problémy v Žehre nastali až od roku 2002, keď Cigáni v podstate ovládli celý obecný úrad. Činnosť obecného úradu odvtedy stále upadá. My bieli dnes  máme  problémy  vôbec komunikovať s obecným úradom. Ani termín zasadania  obecného zastupiteľstva nebýva uverejnený. Zloženie zastupiteľstva je dnes takéto: šesť cigánov a jeden biely - pán František Hadušovský. Aj keď by pán Hadušovský ako jediný biely chcel hájiť záujmy nás z centra obce, nie je to možné. Veď on má problém sa vôbec zúčastniť zasadania. Nezamestnaní Cigáni zo zastupiteľstva, ktorí majú množstvo voľného času, si zasadanie zvolávajú ako sa im zachce. Pre Pána Hadušovského ako zamestnaného človeka je to naopak zložitejšie. Veď oni mu väčšinou termín zasadania oznámia len pár hodín pred začiatkom.                      

Samotní cigáni veľmi často tvrdia, že Slováci sú netolerantní. Aký máte na toto ich tvrdenie názor?
Tak toto je určite hlúposť. Pokiaľ by sme my Slováci boli netolerantní,  tak by sme ich tu dnes toľko určite nemali. Pozrime sa aká je vybavenosť na Sídlisku Dreveník. Je tam 12 bytoviek, t.j. 72 bytov, 41 nízkoštandardných  bytov v radovej zástavbe, krízové

Naopak v centrálnej časti môžeme o kanalizácií a čističke iba snívať.  

centrum, kultúrny dom, obchod, kompletná infraštruktúra, voda, plyn, elektrina a kanalizácia s ČOV. Naopak v centrálnej časti môžeme o kanalizácií a čističke iba snívať. Skôr si myslím, že práve oni sú väčšinou netolerantní. Samozrejme česť výnimkám, pretože aj medzi Cigánmi sa nájdu dobrí a poctiví ľudia.

Mnohé z politických strán ako napr. SNS a SMER najmä pred voľbami veľa o riešení cigánskeho problému narozprávali. Ako sa dnes s odstupom času dívate na tieto sľuby politikov?
Mňa osobne najviac sklamala SNS, ktorá napriek tomu, že bola niekoľkokrát vo vláde a jej predstavitelia sa tvária ako národovci, tak cigánsky problém nikdy poriadne neriešili. Už spojenie SNS s Fízikom hovorí za všetko. Veľké nádeje dnes vkladáme do novej vlády,  keďže posledná vláda v zložení SNS, SMER a HZDS nám bielym v Žehre vôbec nepomohla. Naše občianske združenie má pripravený aj otvorený list premiérke. No, necháme sa prekvapiť. 

Médiami preletela správa o tom, že francúzsky prezident Sarkózy začal tvrdo postupovať voči neprispôsobivým cigánskym kriminálnikom. Nemyslíte si, že podobný razantný postup dnes potrebuje aj Slovensko?
Ja nie som žiadny radikál. Myslím si ale, že cigánsky problém musí v prvom rade riešiť štát. K tomu je ale potrebná politická vôľa, ktorá dnes na Slovensku chýba. Najmä štátni úradníci si musia začať poriadne plniť svoje povinnosti. Veď obyčajný človek, ktorý musí chodiť do práce a starať sa o to, aby mohol poplatiť všetky účty, nemá čas naháňať sa po úradoch, bojovať s byrokraciou a podávať trestné oznámenia.  Najdôležitejšie dnes je, aby cigánsky problém riešili najmä tí, ktorí sú od toho platení.        

Je známe, že ste jedným z iniciátorov snahy o rozdelenie obce Žehra. Ako by ste zdôvodnili túto vašu snahu?
V Žehre dnes došlo k stretu dvoch rozdielnych kultúr. My bieli máme absolútne iné  životné priority a iné hodnoty. Chceme, aby Žehra išla absolútne iným smerom. Naopak, väčšine Cigánov z osady stačí pre život len jedlo, pitie a zábava.  My ľudia z centra dediny  žijeme úplne iným štýlom, aj preto si chceme svoje veci spravovať sami. Chceme, aby sa obecné financie používali na rozvoj Žehry a nie na výstavbu sociálnych bytov, ktoré staviame už 20 rokov a bezhlavé odpúšťanie dlhov na nájomnom.   

Blížia sa voľby do obecného zastupiteľstva. Z vašich aktivít je zrejmé, že sa snažíte zlepšiť život vo vašej obci.  Nepokúsite sa o vstup do komunálnej politiky?
Už dvakrát som sa o to pokúšal. I keď by ma určite väčšina bielych z centra dediny podporila, dovolím si tvrdiť, že vzhľadom k veľkému nepomeru cigánskych hlasov voči nám bielym, som bez šance. 
 
Často sa tvrdí, že cigánske matky majú vysokú pôrodnosť. Ako vy hodnotíte tento názor? 
Nebudem to tu rozvádzať. Nech si  každý urobí svoj vlastný názor. Musím však podotknúť, že v súčasnosti je Žehra určite jednou z najmladších slovenských obcí.  

Na Slovensku sa pomerne často používa výraz cigánsky problém. Aký je váš osobný názor na väčšinu Cigánov? V čom si myslíte, že spočíva ich problematické správanie?
Ako som už v úvode povedal, nesmieme ich hádzať všetkých do jedného vreca. Aj starosta, ktorého sme tu v minulosti mali, bol Cigán a bol spravodlivý. Rovnako poznám v Dreveníku jedného pána, ktorý je Cigán a celý život poctivo pracuje na železnici. O to viac ho obdivujem, keď si uvedomím, že neskĺzol na úroveň svojich súkmeňovcov z osady. Za to by si zaslúžil aj vyznamenanie. Myslím si, že problematické cigánske správanie dnes spočíva najmä v iných hodnotách a životných prioritách samotných Cigánov ako aj  v ich ľahkej ovplyvniteľnosti autoritami. Za veľké nebezpečenstvo pokladám práve situáciu, keď cigánske autority začnú komunitu ovplyvňovať zlým smerom ako je to dnes v Žehre.       

Nemyslíte si, že to, čo sa dnes deje u vás v obci, čaká v budúcnosti celé Slovensko?
Ťažko povedať. No vzhľadom k tomu, že Cigánov je stále viac, možné to je. Keď sme komunikovali so zástupcom  úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tak nám bolo povedané, že Cigáni v Žehre sú absolútne špecifický. Jednoducho, že sú iní ako inde na Slovensku. 

Máte nejakú predstavu ako by sa tento problém mal riešiť?
Pre úspešné vyriešenie cigánskeho problému potrebujeme dnes na Slovensku hlavne legislatívne zmeny v súlade s praktickým životom. Inak povedané, musíme odstrániť mnohé nezmysli prameniace z minulosti, a to že pracujúci Cigán musí byť na tom finančne lepšie ako ten, ktorý je na sociálnych dávkach. Je dôležité, aby štátni úradníci vyžadovali dôsledné dodržiavanie zákonov, a to aj v cigánskej komunite. Vhodným príkladom sú napríklad komunálne voľby  v našej obci. Na ústavnom súde dnes existujú dôkazy o ich zmanipulovaní a neplatnosti. Sú dôkazy, že bielym z centra dediny bolo bránené zúčastniť sa na voľbách. Napriek tomu, že bolo dokázané, že starosta Žehry bol nezákonne zvolený, tak naďalej 2 roky pôsobil vo svojej funkcii. Rovnako slovenská obchodná inšpekcia využíva každú príležitosť šikanovať slušných pracujúcich ľudí. Keď ale pod Spiškým hradom nezákonne podnikali cigánske rodiny, nikoho z kompetentných to vôbec nezaujímalo. Ďalším vhodným príkladom je sociálny podnik v Žehre, na ktorý pred troma rokmi obec dostala od úradu vlády dotáciu 699 500,- Sk. V podniku sa  mali vyrábať bagety pre sociálne odkázané rodiny.  Podnik nefungoval ani jeden deň. I napriek tomu, že sme iniciovali kontrolu, ktorá zistila porušenie zákona, keďže peniaze boli nehospodárne využité a všetko zariadenie z podniku zmizlo nevedno kam, nikto, ani úrad vlády, ani ministerstvo financií sa o to nezaujímali. Obci stačilo len formálne na papieri zaslať vyúčtovanie projektu príslušným orgánom a všetko bolo odrazu v poriadku. Nikoho vôbec nezaujímalo, že podnik v skutočnosti nefunguje.  Rovnaké to je v Žehre aj čo sa týka aktivačných či verejnoprospešných prác.  I keď sú mnohí Cigáni z osady evidovaní ako účastníci aktivačných prác, ich samotná účasť na aktivačných prácach je často len formálna. Stačí sa im podpísať na prezenčnú listinu a viac nikoho nezaujíma, či sa aj niečo v skutočnosti robí. Ako som už povedal, kým si úradníci nebudú poriadne plniť svoje povinnosti, tak sa na Slovensku nič nezmení.

Ako  sa dívate na niektoré radikálne návrhy sympatizantov ĽSNS akými sú napríklad nasadenie armády do problémových oblastí, pracovné tábory pre nepolepšiteľných asociálov alebo násilné vytrhnutie detí z asociálnych rodín a ich premiestnenie do detských domovov?
Už som povedal, že nie som žiadny radikál. Všetko sa vždy pokúšam riešiť maximálne s rozumom. Ohľadne cigánskeho problému si však myslím, že je už načase začať sa riadiť podľa výroku „ komu niet rady, tomu niet pomoci
Vôbec dnes nechápem keď niektorí humanisti začnú kritizovať tých, ktorí si v súvislosti s riešením cigánskeho problému dovolia spomenúť detské domovy.  Ich smiešne argumenty o tom, ako sa ústavnou, prípadne internátnou  výchovou cigánskym deťom uškodí, pokladám za absolútne smiešne.
Osobne si myslím, že sa cigánskym deťom oveľa viac uškodí práve tým, keď sa nechajú pod zlým vplyvom svojich asociálnych rodičov.  Aj ja som svojho času vyrastal na internáte bez rodičov a necítim sa nejako ochudobnený ani poškodený. Naopak myslím si, že mi to len prospelo a stal som sa viac samostatným. 

V jednom z článkov, ktorý bol uverejnený v novinách +7 dní, sa niektorí z Cigánov kriticky vyjadrili na adresu bielych, že keď bola povodeň, polovica Cigánov bežala do dediny pomáhať a bieli im ani nepoďakovali. Čo si o tom myslíte?

Ono to je trochu inak. Samotní Cigáni nám bielym nešli pomáhať preto, že by to chceli sami od seba. Oni nám pomáhali v rámci verejnoprospešných a aktivačných prác, a teda za peniaze. I keď niektorí urobili kus užitočnej práce, väčšina z nich sa od roboty určite nepretrhla.    

Čo by ste na záver nášho rozhovoru odkázali zatiaľ väčšinovým Slovákom?
Ak dnes na Slovensku nevytvoríme silný spoločenský tlak  a následnú verejnú diskusiu, tak v budúcnosti už bude neskoro. Tento problém potom už nevyriešia ani žiadni úradníci ani vláda.


O dynamike vývoja počtu obyvateľstva Žehry vypovedá nasledujúca tabuľka podľa jednotlivých rokov.  

Rok / mesiac

Počet obyvateľov

1991

1126

2001

1352

2006

1786

2007 / 7

1850

2010 / 8

2035

Žehra - Súčasnosť[online]. [cit. 2010-29-8] Dostupné na:  http://spis.eu.sk/zehra/sk/sucasnost.html

 


Zhováral sa   Marián Mišún

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|