rubrika: blízky východ 2008

Už sme si zvykli na krviprelievanie na strednom východe. Zvykli sme si tiež na to, že západ sa bez ohľadu na spravodlivosť pri každej izraelskej agresii vždy postaví na stranu Izraela. Izrael je stále obeť a nikdy nie je agresor.      

Počet obetí prvého izraelského raketového útoku z 27. decembra 2008 na najhustejšie obývanú časť sveta v pásme Gazy dosiahol 230 mŕtvych a viac ako 700 zranených. Útoky si vzali na mušku všetky oblasti v Gaze, mestá aj dediny. Bombardovanie sa stalo v čase, keď sa deti vracali zo škôl a medzi obeťami je veľký počet detí. Svojím festivalom svetiel, ako sa nazýva židovský sviatok, Izrael osvetlil Gazu viac ako 100 000 kilogramami výbušnín, ktoré zasiahli civilné domy, štátne budovy, školy, mešity aj nemocnice.

Znetvorené telá lemujú chodby nemocníc. V jednom rohu stojí otec so svojím sedemročným synom zabaleným v kartóne, pretože nemocnica nemá dostatok prikrývok na zakrytie mŕtvych tiel. Takto ho odnesie domov a pochová. V preplnenej čakárni matka potichu hľadí do prázdna, jej syna prehlásili za mŕtveho len chvíľu po tom, ako ho doniesla. Dvanásťročný Ayman kričí od bolesti a otec mu zakrýva oči, aby nevidel znetvorené a roztrhané mŕtvoly svojho brata a strýka. Otec kričí po arabsky a po hebrejsky a plače nad svojimi tromi mŕtvymi deťmi. Diery od guliek v detských telíčkach potvrdili, že boli priamo a zámerne zastrelené. 

Lekári len potvrdili, to, čo všetci vedeli – väčšina mŕtvych sú civilisti, muži, ženy a hlavne deti. Mnohí boli rozsekaní na kusy, čo spôsobilo ťažkosti rodinným príslušníkom pri ich identifikácii. Niektoré rodiny boli úplne vyvraždené, z iných zasa zostal otec bez rodiny alebo decko bez rodičov a súrodencov. Posledná bilancia izraelského útoku sa vyšplhala na vyše než deväťsto mŕtvych a štyri tisícky zranených  Palestínčanov a títo nesú konečné čísla. Izraelská armáda  nešetrila ani školu ktorú spravovala OSN, kde viac ako štyridsať ľudí zahynulo počas streľby izraelského tanku na školu. Šrapnely nábojov podľa agentúry Reuters zabíjali ľudí v budove, aj pred ňou. Ďalší ľudia sú zranení. Iný útok neďaleko školy spravovanej OSN zabil niekoľko ďalších.

Takzvaný demokratický svet nielen mlčí a nečine hľadí na to, ako izraelská vojenská mašinéria vraždí a šíri skazu, ale naopak vraha ospravedlňuje, lebo netečie židovská krv, ale krv palestínska. Ak by mŕtvymi boli židia, celý svet by veľmi rýchlo odsúdil takéto útoky a vyzval k odpovedi.

Izrael a jeho ochrancovia tvrdia, že Izrael sa bráni proti raketám vypálenými Hamasom proti izraelským civilným cieľom. Izrael vraj útočí hlavne na ciele Hamasu,  no zdravotnícke zdroje potvrdili, že väčšinu z obetí tvorí práve civilné obyvateľstvo. Izrael neútočí na Hamas a nie je pravdou to, čo šíria západné médiá, že je to boj medzi Izraelom a Hamasom.  Izrael útočí na palestínsky ľud a Hamas a jeho rakety sú len zámienkou. Hamas tvorí v Gaze a v celej Palestíne len malá časť palestínskeho ľudu a palestínskeho odboje. Aj keď sa Hamas rád predstavuje ako hovorca palestínskeho ľudu a palestínskeho odboja, čo nie je tak celkom pravda.

Áno, takéto rakety existujú a majú ich aj iné zložky odboja a nie len Hamas. Ale v porovnaní s izraelskou vojenskou technikou nie sú ničím viac ako gumipuškami, ktoré používajú zúfalí Palestínčania proti izraelským okupantom. Izraelčania používajú tieto rakety na svoju absurdnú propagandu, pritom vedia, že používanie rétoriky o raketách je podvodom. Izraelské noviny Yediot Ahronoth v titulku pod názvom „Pol milióna Izraelčanov pod paľbou“ rozoberajú osud mŕtvej mačky v meste Sderot a jediného mŕtveho Izraelčana, ktorý zahynul kvôli palestínskym raketám. Niektorí komentátori tieto rakety kvôli ich neefektívnosti posmešne nazývajú ohňostrojom.

Pre porovnanie – Izrael terorizuje v Gaze jeden a pol milióna Palestínčanov vo vnútri ich úzkych hraníc, hrdúsi ich ekonomiku, bráni im v pohybe, zablokoval im prístup k moru – k hlavnému zdroju obživy a zabíja tisícky ľudí. Izraelská armáda, naopak od Palestínčanov, disponuje laserom navádzanými strelami, bojovými lietadlami F16, ktoré napádajú bezbranných Palestínčanov v noci, v spánku bezpečne zo vzduchu, tankami Merkava, helikoptérou typu Apači a poľným delostrelectvom.

 Izrael disponuje najmodernejšou zbrojnou technikou na celom strednom východe. Dokonca bolo potvrdené, že Izrael používal proti obyvateľom Gazy medzinárodne zakázané zbrane. Dr. Mads Gilbert patrí k nórskemu zdravotníckemu tímu, momentálne pôsobiacemu v napadnutom pásme Gazy. Jeho tím prezradil verejnosti, že Izrael v tejto poslednej vojne na schudobnenom teritóriu, kde žije jeden a pol milióna Palestínčanov, používa náboje s ochudobneným uránom. Dr. Gilbert pre Press TV okrem iného povedal: "O používaní ochudobneného uránu vám toho veľa povedať nemôžem, ale môžem povedať to, že máme k dispozícii dôkazy o používaní nového typu nanajvýš explozívnych zbraní typu DIME (Dense Inert Metal Explosive), vyrábaných z wolfrámovej zliatiny. Tieto zbrane majú enormnú výbušnú schopnosť. Výbuch ľudí vo vzdialenosti desiatich metrov úplne roztrhá na kusy.

Tieto zbrane po prvý raz použili v roku 2006 v Libanone, potom tu v Gaze v roku 2006 a zranenia, ktoré teraz vidíme v nemocnice al-Shife, tiež vyzerajú ako dôsledok použitia zbraní DIME. Navyše máme podozrenie, že tí, čo útok touto zbraňou prežijú, s veľkou pravdepodobnosťou dostanú rakovinu. To, čo sa teraz deje v Gaze, je porušovaním medzinárodného práva, je to proti ľudskosti a podľa mňa aj proti tomu, čo značí byť slušným človekom. Takto trhať druhých ľudí na kusy, to sa nerobí... aj keď s nimi nesúhlasíte, aj keď s nimi dokonca bojujete. Takto nezaobchádzajte s civilistami, s deťmi a ženami.“

To nebol prvý izraelský útok proti Gaze a som istý, že nebude posledný. Izrael nepotrebuje výhovorku k agresii proti Palestínčanom pretože sa cíti byť nedotknuteľným a má slepú podporu USA a celého takzvaného demokratického západu. Izraelská agresia v Palestíne a extrémne represívne metódy voči pôvodným obyvateľom Palestíny sú najlepším dôkazom nekalých cieľov Izraelu. Izraelský cieľ bol a stále je vytvorenie čisto židovského štátu v celej Palestíne. Palestínčania sú vystavení svojich vlastných územiach konfiškácii, diskriminácii, mučeniu a krutému zaobchádzaniu - zatýkaniu, deportáciám, mesiace dlhému administratívnemu zadržiavaniu bez súdu, kolektívnemu trestaniu, vyhadzovaniu do vzduchu celých obytných štvrtí, stanoveniu zákazu vychádzania pre celé mestá, vraždeniu.

Palestínčania sa stali cudzincami vo svojej vlastnej krajine bez akéhokoľvek zdroja pomoci na dodržiavanie ľudských práv. Izrael chce Palestíncom život znepríjemniť do takej miery až sa stane neznesiteľným a sami svoj vlasť opustia. To je hlavný cieľ všetkých izraelských útokov, vraždení, represálií, útlakov, blokád a konfiškovaní pôdy.      

Najčastejšia rétorika Izraela spočíva na tvrdeniach, že je "obeť", že sa "bráni" voči "teroristom", že jeho útoky sú len "odvetnými akciami". Svedkami podobných prehlásení môžeme byť denno-denne na stránkach tlače, na televíznych obrazovkách. Táto izraelská rétorika tu už bola dávno pred tým, než vznikol Hamas. Nikto ale nespomína, že takzvané palestínske rakety alebo akýkoľvek druh násilností, sú zúfalou reakciou na katastrofálnu neudržateľnú situáciu v okupovanej Palestíne a hlavne v Gaze.

Novinár z Jeruzalem Post Larry Derfner poznamenal: „Nechceme vidieť ako žijú ľudia v Gaze, vyblokujeme to zo svojej mysle, čo predpokladám je prirodzené pre spoločnosť, ktorá je vo vojne, ale ktorá tiež túto vojnu predlžuje namiesto toho, aby uznala, že život v Gaze sa stáva neznesiteľným.“  Kardinál Renato Martino, ktorý predsedá vatikánskej rade pre spravodlivosť a mier, nedávno adresoval Izraelu najostrejšiu kritiku od začiatku blízkovýchodnej krízy, keď nazval Gazu "veľkým koncentračným táborom". Povedal to v rozhovore pre talianske internetové noviny Il Sussidiario.net.  "Bezbranná populácia je vždy tou, ktorá pyká. Pozrite sa na podmienky v Gaze: čoraz viac to pripomína veľký koncentračný tábor," citovali noviny kardinála, ktorého vo Vatikáne neoficiálne nazývajú ministrom spravodlivosti.

Izraelské okupačné úrady každým dňom konfiškujú palestínske územie v prospech židovských vysťahovalcov. Výsledkom tejto politiky sa územie obývané Palestínčanmi každý deň zmenšuje. Mnoho ľudí nevie, že veľká časť obyvateľov Gazy pochádza práve z oblasti  Sderot, kam dopadajú takzvané palestínske rakety. To je ich pôvodný domov, odkiaľ ich židovský štát vyhnal. Oni ostreľujú tých, ktorí im skonfiškovali územie a vyhnali z domoviny. Oni sú pravými majiteľmi tejto oblasti a svojimi raketami chcú Izraelu a celému svetu oznámiť, aká krivda bola na nich napáchaná.

Šesťdesiatročné dejiny Izraela sú dejinami krviprelievania a teroru proti všetkým svojim susedom. Smrť a skaza sa stali dennou realitou Palestíny. Izrael vysiela jasný odkaz – beztrestne vás zabijeme kde chceme a ako chceme. Palestínčania a Arabi vôbec sa presvedčili o tom, že Západ sa bez ohľadu na spravodlivosť pri každej izraelskej agresii vždy postaví na stranu Izraela.  Západ vyhlasuje, že Izrael má právo sa brániť, ale proti komu? Aká je to logika, že okupant sa bráni proti okupovaným? Akoby sa ulicami Tel Avivu valili palestínske tanky a nie naopak. Či nezaručuje medzinárodné právo okupovaným právo na odpor proti okupantom? Alebo to v prípade židovského štátu neplatí a židovský štát je nad zákonom?        

Kritika židovského štátu alebo židov sa stala v západnom svete tabu, ktorého sa málokto odváži dotknúť, bez toho aby sám seba nepostavil pred hrozbu obvinenia a perzekvovania. A vôbec, kritizovanie židov, ich náboženstva alebo štátu Izrael je dnes považované v USA a iných západných štátoch za najhorší morálny zločin. Židovský štát a židia sú najnedotknuteľnejší z nedotknuteľných a ktokoľvek, kto sa o nich zmieni čo i len jediným negatívnym slovom, je hneď označovaný za antisemitu. Je takmer nemožné v dnešnom holokaustom presiaknutom svete čo i len povedať slovo žid alebo Izrael bez pozdvihnutia vlny emócií.

Masmédiá západného sveta to umožnili neustálym a neúnavným pretriasaním holokaustu a antisemitizmu. Holokaust sa stal obchodnou značkou. Žiadna udalosť sa nestala viac spomínanou a opisovanou s takým odstupom času. Bola by to hrdinská úloha, len spočítať všetky, na holokaust orientované televízne príbehy, dokumentárne filmy a drámy, knihy, časopisy a články, filmy a hry. Denne nás bombardujú príbehy obetí holokaustu, ich príbuzných, tých, čo prežili, vojnových zločincov, holokaustom ovplyvnené umenie a literatúra, spomienky a memoriály. Nikto nemá právo na svoj vlastný holokaust. Nikto na svete okrem židov, netrpel ani netrpí. Holokaust je exkluzívna židovská značka. Palestínska, iracká, afganská, arménska, ruská, slovenská alebo hociktorá bolesť nemá žiadny význam a nesmie nikoho zaujímať, lebo nie je židovská. Médiami opatrne udržiavané tabu o kritizovaní židov a židovského štátu je hlboko vryté v podvedomí väčšiny Západoeurópanov a Američanov, čo priamo ovplyvňuje ich prijatie alebo odmietnutie kritiky židovského štátu a jeho správania, bez ohľadu na krutosť a zločinnosť takéhoto správania. Židovský štát je vždy v práve, je stále obeťou , ktorá sa bráni a židovská zbraň je naveky čistá...

Je hanebné pozorovať, ako dnešní takzvaní demokrati a obrancovia ľudských práv nečinne prizerajú na roztrhané tela palestínskych deti a nič v nich nezobudí štipku svedomia, ako by tieto telá neboli z ľudského mäsa a kostí. „Demokratický“ svet stvoril v podobe Izraela obludu, ktorá im prerastá cez hlavu. A verte mi, že to všetko neobchádza bez ozveny. História nás naučila, že každý čin vyvolá reakciu. Táto hlúpa a slepá politika  poskytne moslimským radikálom a fundamentalistom podnet, nielen v Palestíne, ale aj vo všetkých iných arabských a moslimských krajinách. Izrael a západný svet sa mali predsa poučiť z izraelského útoku na Libanon v lete 2006, že takéto akcie a takýto postoj posilňujú pozície moslimských radikálov. Práve vtedy získal Hisbollah ešte väčší vplyv a stal sa najsilnejšou politickou silou nielen v Libanone, ale aj v celom arabskom svete. Bin Ladin a podobní radikáli sa radujú a pripravujú sa na prijímanie nových – mladých, beznádejne frustrovaných a nahnevaných regrútov. Tešme sa všetci.    

NIDAL SALEH 

Diskusia: