12.09.2009

Diskutabilná účasť našej armády v nebezpečných zahraničných misiách

Po Česku a Poľsku je Slovensko ďalšou krajinou, nad ktorou visí hrozba stať sa základňou vojenských objektov USA a NATO.
Ešte v roku 2007 Slovensko navštívil podpredseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA admirál Edmund Giambastiani. Už vtedy spomenul možnosť, že by sa Slovensko mohlo stať súčasťou globálneho systému protiraketovej obrany. To by so sebou prinieslo aj rozmiestnenie amerických vojenských jednotiek a techniky na našom území. Dôvodom je vyhovujúca geografická poloha Slovenska na reakciu proti raketám, ktoré by mohli napadnúť Európu. V každom prípade Spojené štáty rátajú minimálne s ďalším rozmiestňovaním svojej vojenskej techniky na našich základniach, ktoré sú základňami NATO.

Obyvateľstvo je proti
Realizácia podobných plánov by mohla ešte viac zhoršiť vzťahy s Ruskom, pre ktoré americký systém protiraketovej obrany predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti. Moskva na americké plány v Poľsku a Česku reagovala vyhlásením, že taký krok ju núti namieriť vlastný raketový potenciál na objekty NATO. Ak sa pripojíme k americkým plánom, nie je vylúčené, že sa aj my môžeme stať cieľom prípadného útoku. Je teda sporné, či by tento obranný systém skutočne posilnil našu bezpečnosť.

Podľa prieskumov verejnej mienky je väčšina Slovákov kategoricky proti prítomnosti cudzích vojsk. S nadšením nevítame ani rozmiestnenie prvkov amerického systému protiraketovej obrany v susednom Česku a Poľsku.

Mali by sme sa poučiť z poľského príkladu, že ani dôsledné plnenie inštrukcií z Washingtonu negarantuje posilnenie obranyschopnosti štátu pri politickej zmene. V auguste 2008 Varšava podpísala poľsko-americkú dohodu o rozmiestnení objektov protiraketového systému USA, v súlade s ktorou majú Poliaci dostať do trvalého užívania americké protirakety Patriot. Varšave a Washingtonu ostalo už len odsúhlasiť nepodstatné technické detaily, týkajúce sa ich dodávky. Podľa očakávaní mali doraziť do Poľska už koncom roka 2009. Pritom poľská armáda plánovala zaradiť do amerického darčeka aj svoj relatívne slabý protiraketový systém.

Na stretnutí ministrov obrany týchto štátov 11. júna tohto roku však R. Gates vyhlásil, že americká strana ponúkne Poľsku len jednu batériu rakiet Patriot bez bojových hlavíc a za veľmi nevýhodných podmienok. Samotná batéria sa bude stabilne nachádzať na jednom z vojenských objektov USA v Nemecku a len dva razy v roku sa dočasne premiestni do Poľska. Rakety pritom budú môcť obsluhovať výlučne americkí vojaci a nie Poliaci. A tak sa uplynulých dvanásť mesiacov stalo ďalšou zahraničnopolitickou prehrou vlády D. Tuska, ale aj osôb blízkych prezidentovi L. Kaczynskému, ktoré sa ponáhľali s podpisom a ratifikáciou dohody s USA.

Len na čierne práce
Za roky členstva v NATO sa naša armáda zmenila zo samostatnej štruktúry na niekoľko pomocných jednotiek, slúžiacich len na „čierne" práce v misiách NATO. Aliancia nám totiž zverila úlohy v tej najnebezpečnejšej oblasti - odmínovaní a manipulácii s výbušninami. Mohutný výbuch v marci 2007 v Novákoch, kde sa likvidovala stará munícia, len potvrdil nevhodnosť našej špecializácie v rámci aliancie. Osem ľudí zahynulo a na odstránenie následkov tragédie sa zo štátneho rozpočtu minulo vyše 10 miliónov eur.

Slovensko pod tlakom Washingtonu a Bruselu poslalo do Afganistanu oveľa viac vojakov - až dvestopäťdesiat - ako plánovalo. Hlavná časť kontingentu je rozmiestnená na juhu, v najproblematickejšej časti krajiny. V súčasnosti NATO a USA tvrdo nástoja na značnom zvýšení aj našej nevojenskej účasti vyslaním 250 civilných odborníkov. Pritom existuje veľké riziko, že sa ľahko môžu stať obeťami extrémistov.

Otázkou je, či účasť v misiách zodpovedá národným záujmom Slovenska. Úspechy misií NATO sú sporné a potok afganského heroínu tečie do Európy čoraz väčším prúdom. NATO sa podpisuje pod vlastnú bezmocnosť, o čom svedčí aj programové vyhlásenie Rasmussena o pripravenosti na rokovania s „umiernenými" talibancami.

Vyslanie vojakov aj civilistov do Afganistanu znamená nielen priame ohrozenie ich životov, ale aj duševného zdravia. Z najnovších nemeckých štatistík totiž vyplýva, že vojaci mávajú po zahraničných misiách hlboké psychické problémy. Zhruba desať percent nemeckých vojakov, ktorí slúžili v pomerne pokojných regiónoch Afganistanu, trpí depresiami až záchvatmi agresie. Spomedzi účastníkov priamych bojov až každý tretí potrebuje dlhodobú psychickú rehabilitáciu. A tak môže rozšírenie slovenského kontingentu v Afganistane onedlho spôsobiť zníženie bojaschopnosti našich vojenských síl a negatívne sa odraziť aj na kriminalite na Slovensku.

http://www.extraplus.sk/548/hrozi-slovensku-radar