Rubrika: Slovensko 2007

Humorista Milan Markovič v denníku Pravda zo dňa 21. septembra t.r. v článku pod názvom "Kedysi to bolo také jednoduché" píše:
"Samozrejme, medzičasom sme si vydobyli slobodu. Dodnes možno ani nevieme ako, dodnes často ani nedoceňujeme, čo sme to vlastne získali, ba nájdu sa aj takí, ktorých sloboda ťaží, lebo im vzala všetky tie päťdesiatročné "istoty", a tak len veľmi váhavo kvitujú slobodu slova, slobodu zhromažďovania, pohybu, pobytu."

Pán Markovič si jasne myslí, že Slovensko je teraz slobodné. Zrejme pri sledovaní televízie a čítaní novín skôr spí ako číta - veď ako inak si vysvetliť fakt, že nevie, v čom dnes Slovensko skutočne žije a ako to s tou slobodou naozaj je?

Funguje u nás sloboda prejavu alebo sloboda zhromažďovania? Ak sme teraz už slobodní, ako si myslí pán Markovič, prečo potom z médií prúdia len jednostranné pohľady na veci? Prečo všetky denníky a časopisy píšu to isté - a navyše to, s čím väčšina ľudí vôbec nesúhlasí? Tí nemajú k dispozícii žiadny priestor, kde by svoje názory mohli vyjadriť. Väčšina národa má slobodu vyjadriť svoj názor tak na lampárni, na ulici, či v mestských záchodoch - a tam by ich mohli zatknúť a obviniť z rušenia verejného poriadku, keby sa o to snažili.

Keby bol pán Markovič skutočným zástancom ľudských slobôd, stál by odvážne pred kamerami a policajnými šíkmi pri každom verejnom zhromaždení aj takých organizácií ako je "Slovenská pospolitosť" a oduševnene by bránil ich právo na vyslovovanie iných politických hľadísk. Lenže pán Markovič svojimi stanoviskami, vyjadrovanými na verejnosti, jasne dokazuje, že patrí k tej malej skupinke ľudí, ktorí občianske slobody bránia len v tých prípadoch, aké propaguje intelektuálna a politická komunita na Západe, pretože v opačnom prípade by ste sa mohli ocitnúť v nemilosti mocných a vplyvných.

Pán Markovič je praktický - rovnako, ako boli bývalí "komunistickí" novinári. Keby sa teraz zastával nesprávnych ľudí, odrezal by si prístup do hlavného mediálneho prúdu a tok peniažkov do vlastnej kešene by sa zastavil. Ani Praha by s ním nechcela nič mať. Tá ho nechá zarábať len preto, lebo hovorí tie správne veci. A tak teraz plačká za bývalým Československom a zo svojej vlastnej krajiny sa vysmieva. Na tom sa v Čechách veľmi radi zabávajú. Ale povedzte, aký je rozdiel medzi tou bývalou a touto súčasnou totalitou, pokiaľ ide o vnucovanie istých obmedzených názorov? Ja žiadny nevidím.

Lisa Karpova, dopisovateľka moskovskej Pravdy, ktorá do Spojených štátov amerických nielen cestuje, ako pán Markovič, ale ktorá tam trvalo žije, je oveľa rozhľadenejšia. Vo svojom článku sa s hrôzou vyjadruje k tomu, akým spôsobom sa dnes v Amerike zaobchádza s tými, ktorí sa opovážia mať na veci iný politický názor, než aký je bežne zaužívaný.

Autorka si vzala na mušku udalosť, ku ktorej došlo nedávno na stretnutí s bývalým prezidentským kandidátom Johnom Kerrym.Univerzitný študent Andrew Meyer by mohol dať pánu Markovičovi poriadnu lekciu, pokiaľ ide o dodržiavanie základných ľudských práv na súčasnom Západe.

Tento mladučký študent pána Kerryho konfrontoval a slušne ho požiadal, aby mu isté veci vysvetlil. V jednej ruke mával najnovšie vydanou knihou Grega Palasta "Armed madhouse" a pýtal sa: "Tento autor píše, že voľby v roku 2004 ste vlastne vyhrali vy; no nie je to prekvapujúce? Nuž ako ste teda mohli tak rýchlo prehlásiť porážku? Tu sa dokazuje, že 5 miliónov hlasov sa ilegálne vôbec nebralo do úvahy. Vy ste prezidentom nechceli byť?" A spýtal sa ho, či tú knihu pozná.

Po týchto nepríjemných otázkach však vypli študentovi mikrofón a smerom k nemu sa pohli policajti, ozbrojení elektrickými pištoľami (tasermi). Chytili ho z dvoch strán za ramená a snažili sa ho nasilu odviesť z pódia, ale on sa naďalej dožadoval odpovedí. Snažil sa oslobodiť zo zovretia a vykrikoval: "Čo som urobil? Čo som urobil? Nechajte ma na pokoji!" a žiadal poslucháčov o pomoc. Napokon ho šesť policajtov povalilo na zem, nariadili mu, aby sa nebránil, lebo použijú pištoľ. Prosil ich, aby ho pustili a aby pištoľ nepoužili, ale napokon to predsa len urobili. Zasiahnutý sa chvíľu zvíjal na javisku a potom ho odviedli, zatiaľčo on stále vykrikoval: "Čo som urobil?"

Urobil to, čo sa dnes v Amerike netrpí: opovážil sa nahlas uplatniť svoje právo slobodne sa vyjadriť k istým politickým záležitostiam. Preto ho posadili do väzenia v okrese Alachua a obvinili z kladenia odporu polícii a z rušenia verejného poriadku.
Autorka k prípadu píše: "Štátne orgány budú teraz prípad vyšetrovať, keďže polícia má dovolené používať tieto pištole len v opodstatnených prípadoch, kedy by policajtom hrozilo ublíženie na zdraví. ...Toto ilegálne potlačenie slobody prejavu a vedenie trestného konania proti občanovi zo strany impéria si všimli všetci slobodu milujúci ľudia vo svete. Meyer nikomu nehrozil, ani nemal v úmysle niekomu ublížiť. Budúcnosť vyzerá temne, keďže brutalita a potláčanie slobody prejavu elektrickým šokom ničí i posledné zvyšky slobody a "demokracie" v impériu."

Je nejaký rozdiel medzi aktivitami bývalých komunistických disidentov, ktorí sa búrili proti obmedzovaniu občianskych slobôd a snahami západných občanov uplatňovať svoje základné ľudské práva, o ktoré ich sústavne pripravujú? O čom to vlastne pán Markovič hovorí?

Neviem, čo mu tunajší slovenskí a českí emigranti povedali o Biľakovi, ale ak sa o ňom vyjadrili aj pochvalne, istotne k tomu mali dôvod. Pretože v porovnaní s tým, v čom denne žijú, aj ten Biľak teraz už nevyzerá tak strašidelne ako vyzeral doma. A navyše platí - o čom sme sa mnohí dozvedeli až tu - že Biľak mnohé české snahy poškodiť Slovensko prekazil. Zrejme preto si ho pán Markovič a Čechom nadbiehajúce médiá teraz stále tak berú na mušku. Nebol to génius; bol to prostý človek, ktorý ani len spisovne hovoriť nevedel. Ale v základných veciach, ako je záujem svojej vlastnej domoviny, sa orientoval istotne lepšie, než intelektuáli a umelci, vždy ochotní predať svoju dušu za misu šošovice.

Naši emigranti dnes žijú v západných krajinách; tí sa už medzitým dávno zbavili svojich idealistických predstáv o "slobodnom Západe" a na vlastnej koži zistili, že západná "demokracia" bola vlastne vždy len prázdnym slovom - podobne ako sloboda. Keď v spoločnosti rozhodujú len špeciálne záujmy bohatých, vtedy o slobode radového občana nemôže byť ani reči. A tie teraz rozhodujú aj u nás.
Huncútska sloboda! Čo všetko si to ešte vyžiada, aby ju človek naozaj mal?!

_____________________________________________

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článkom Milana Markoviča v rubrike "Piatok humoristu Milana Markoviča" v slovenskom denníku Pravda
http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Bnazorya&c=nazorya_14_4  
a "The Empire is Zapping ´Free Speech´" v moskovskej Pravde
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/97501-empirezapping-0

Diskusia: