Bývalý minister zahraničia ZSSR Eduard Ševardnadze poskytol interview pre RIA-Novosti. Rozhovor medzi Ševardnadzem a vedúcim redakcie kancelárie RIA-Novosti v Gruzínsku, Bessikom Pipijom, sa uskutočnil v predvečer výročia podpísania Vyhlásenia o konci ZSSR a založenia SNŠ (Spolku nezávislých štátov) v jeho rezidencii Krzanissi.
RIA Novosti: Eduard Amvrosijevič, 21. decembra 1991 podpísali vedúci jedenástich Sovietských republík Vyhlásenie o konci ZSSR a vytvorenie SNŠ. Čo predchádzalo tomuto kroku? Myslíte si, že premena Sovietskeho zväzu na Spolok nezávislých štátov bola nevyhnutná – ak áno, tak prečo?
Ševardnadze: Koncom 80-tych rokov smeroval celý vývoj k rozpadu Sovietského zväzu. Urýchlený bol ešte aj konfrontáciou medzi Gorbačovom a Jelcinom. Gorbačov bol samozrejme za jednotný Sovietsky zväz, Jelcin bol už prezidentom Ruska. Možno bol aj on za zachovanie Sovietskeho zväzu, ale on a Gorbačov sa nezakryte nenávideli. My, ktorí sme boli v ich blízkosti, sme sa ich snažili nejakým spôsobom navzájom uzmieriť a ukončiť nepríjemné klebety. To sa ale nepodarilo.
Potom bol vývoj prostredníctvom sprisahania proti Gorbačovovi, presnejšie povedané, prezidentovi ZSSR, urýchlený. Predtým som odstúpil. Ministerstvo zahraničia, ktorému som predsedal, sa skladalo  cca 30 percent zo spolupracovníkov KGB. Od nich som dostal informáciu, že sa pripravuje kontrarevolúcia. Hovoril som o tom s vlastnými ľuďmi, ale nedokázal som nikoho z nich presvedčiť. Tak som na protest proti tejto kontrarevolúcii podal demisiu.
Vzal som si slovo a povedal, to bude najkratší prejav v mojom živote. Blíži sa diktatúra a nikto nevie, čo to bude za diktátora, kto príde, čo bude s perestrojkou, demokraciou atď. Požiadali ma aby som zostal, ale opustil som zasadačku, nastúpil do môjho auta a išiel domov.
Asi jeden a pol mesiaca neskôr, cestoval Gorbačov do Forosa na Krime na rekreáciu. Ale cestou urobil, myslím si, odbočku do Minska. Tam sa stretol s funkcionármi, povedal, že nebezpečie diktatúry je reálne a požiadal priaznivcov prerestrojky ,aby boli bdelí a zahradili cestu diktatúre.
Potom prišlo GKTP (Štátny výbor pre mimoriadne situácie), vzťahy medzi prezidentom Ruska a ZSSR sa ešte viac vyostrili. Rozpadu štátu sa už nedalo zabrániť.
RIA Novosti: Eduard Amvrosijevič, Gruzínsko pristúpilo do Spolku nezávislých štátov dva roky po jeho založení. Bol to vynútený krok, alebo slobodné rozhodnutie?
Ševardnadze:  Ja som sa nesnažil o členstvo v SNŠ, vlastne som nemal žiadne zvláštne prianie tam vstúpiť. Pretože keď som si prečítal ich stanovy, videl som: takáto organizácia nemôže nahradiť ZSSR. Ale Jelcin veľmi nástojil na tom, viackrát mi volal a povedal: ja Vám radím vstúpiť do SNŠ. Nebol som proti, ale v Gruzínsku bol v tom čase Parlament, ktorého poslanci boli na 30 až 40 percent proti vstupu do SNŠ, pretože si ho stotožňovali so ZSSR.
Asi dva roky neskôr som bol v Moskve, navštívil som Jelcina a povedal, aj napriek odporu v Parlamente som pripravený pristúpiť do SNŠ. V Abcházku a Južnom Osetsku bol vývoj tragický a ja som veril, že riešenie problému bude závisieť od Ruska.
RIA Novosti: Tieto problémy boli, ako sa neskôr ukázalo uložené na mnohé roky k ľadu, ale pred nedávnom povedal tretí gruzínsky prezident Michail Saakašvili, že on by mohol behom troch mesiacov postaviť Južné Osetsko pod jurisdikciu Gruzínska.
Ševardnadze:  To neviem. To isté povedal ostatne aj jeho priateľ, ex-minister obrany. Z toho nebolo nič. V súčasnosti beží volebný boj, prezidentskí kandidáti nešetria so sľubmi každého druhu. Povedal, že on navráti aj Suchumi (hlavné mesto Abcházka). Avšak tak ľahké to nebude – len prostredníctvom Ruska. Ak sa docieli dohoda s Ruskom, ak sa podarí, pre Gruzínsko, Abcházko a Rusko vypracovať rovnocenné prijateľné varianty, dalo by sa nájsť aj riešenie.
Hovoril som viackrát s Putinom. Som presvedčený, že s Putinom sa dá dohodnúť, hoci v súčasnosti sú vzťahy medzi Ruskom a  Gruzínskom vysoko komplikované. Putin dodrží svoje slovo.
Raz, keď sa Putin nachádzal na dovolenke v Soči, zavolal mi a pozval ma tiež na dovolenku a navrhol, prerokovať dôležité záležitosti. Cestoval som tam a stretli sme sa. Putin mi navrhol, znovu vybudovať železničnú trasu cez Abcházko, aby mohli vlaky prechádzať až do Baku, Jerevanu a dokonca až do Turecka. Ja som nemal žiadne námietky a požiadal som ho z mojej strany, aby prispel k návratu utečencov v obvode Gali. V tomto obvode žilo v časoch Sovietskeho zväzu 80 000 ľudí, predovšetkým Gruzíncov. Táto bohatá oblasť živila vďaka pestovaniu čaju, citrusov a orieškov skoro polovicu Abcházka. Putin vzal slúchadlo a zavolal veliteľa mierových jednotiek, jedného ruského generála. Tomuto povedal: dozvedel som sa, že  na vašom území žijú obyvatelia obvodu Gali. Dávam ti úlohu, týchto ľudí sústrediť a dopraviť späť do oblasti Gali, pretože som dal slovo gruzínskemu prezidentovi a chcem za pár dní skontrolovať, ako si túto úlohu splnil. A skutočne: 50 000, alebo 60 000 utečencov sa vrátilo do oblasti Gali, aj keď všetci nemohli byť sústredení.
RIA Novosti: Vráťme sa k Sovietskemu zväzu. Čo si myslíte, je možné, oživiť znovu takúto štruktúru?
Ševardnadze:  Kategoricky nie. Nielen samotné Gruzínsko je nezávislé, všetky štáty sa tak stali. Kazachstan napríklad, mimoriadne bohatá krajina, ktorého nerastné poklady skrývajú celú Mendelejevovu sústavu, zrejme sa nebude chcieť zriecť svojej nezávislosti. Naviac je to krajina, v ktorej sa prezident Nazarbajev prehlásil za doživotného prezidenta.
RIA Novosti: Má SNŠ budúcnosť?
Ševardnadze:  Predsa, ak táto organizácia bude skutočne schopná konania a bude reálne ovplyvňovať situáciu v priestore SNŠ. To je možné.
RIA Novosti: Eduard Amvrosijevič, prejdime od ZSSR a SNŠ k nezávislému Gruzínsku. O vašom odstúpení ako gruzínskeho prezidenta kolujú mnohé fámy. Jedni hovoria, Saakašvili je váš odchovanec, vy ste týmto spôsobom, prostredníctvom "revolúcie ruží", zámerne odovzdali moc. Druhí hovoria, že ste nemali sily, ani prostriedky, aby ste mohli zhromaždenia potlačiť. Zasa iní jednoducho konštatujú, že Vás k tomu prinútila Moskva. Ako to v skutočnosti vyzeralo?
Ševardnadse:  Moskva s tým nemá nič spoločného.
RIA Novosti: Prečo prišiel v tomto čase vtedajší ruský minister zahraničia Igor Ivanov do Gruzínska?
Ševardnadse:  Igor Ivanov prišiel ako môj priateľ. Najprv sa stretol s opozíciou, potom sme sa stretli my dvaja. Ale nemohol nič podniknúť v môj prospech. Na to ma požiadal, poskytnúť mu lietadlo, letel do Batumi a z Batumi späť do Moskvy. Tým bola celá jeho misia skončená.
Ja som stál v parlamete na tribúne a prednášal som reč, keď vtrhli do sály sprisahanci Saakašvili, Švanija a iní. Videl som ľudí, ktorí boli ozbrojení samopalmi, pištolami, nožmi a obuškami ...
RIA Novosti: A kde boli ruže?
Ševardnadse: Vôbec tam neboli. Neviem, prečo to bolo pomenované ako revolúcia ruží. Ja som nevidel jedinú ružu.
Keď bola situácia nebezpečná, vyviedla ma samozrejme ochranka von do dvora. Tam som videl na jednej strane prívržencov opozície a na druhej mojich prívržencov, asi  2500 ľudí. Povedali mi, že musím vytrvať  a neuhnúť a že druhý deň zhromaždia 100 000 ľudí na moju podporu.
Ja som vyhodnotil udalosti ako pokus o štátny prevrat a vyhlásil som mimoriadny stav. Na to som nastúpil do auta a išiel domov. V aute ma však prepadli myšlienky: áno, môžem to urobiť, pretože ostávam prezidentom a vrchným veliteľom, a armáda musí rozkaz najvyššieho veliteľa vykonať. Armáda má delá, tanky, nie je to veľká armáda, ale dostatočne vyzbrojená. Samozrejme, že armáda zvíťazí. Napriek tomu budú na tejto, aj druhej strane mŕtvi. Hovorím si: Kde je rozdiel pre teba, ako gruzínskeho prezidenta, či ľudia zomierajú na tej, či onej strane?"
Z auta som zavolal kanceláriu a požiadal, aby bol výnos o mimoriadnom stave zrušený. Prišiel som domov, a moja žena mi hovorí hneď pri príchode: "Čo chceš spôsobiť? Viem veľmi dobre, čo znamená mimoriadny stav. Chceš snáď krviprelievanie?" Ja som jej povedal: „žiadne krviprelievanie nebude, ale musíš vedieť, že od zajtrajška nie som viacej prezidentom, odstupujem.“ Môj syn volal z Paríža, pôsobí tam v UNESCO. Pýtal sa: „Otec, bude preliata krv?“ Ja som povedal, že k žiadnemu krviprelievaniu nepríde. Na to som pozval sprisahancov – Švaniju a Saakašviliho – ku mne. Povedal som im: Deti, to čo sa včera udialo, viete. Čo budeme ale robiť ďalej, ako budeme s tým žiť?
Švanija povedal: „Najmenej bolestivé východisko by bolo odstúpenie prezidenta. Ale my sme vaši chovanci a nemôžeme to od vás požadovať. Ja som povedal: „Potom strácame zbytočne čas. Ja som sa už včera rozhodol: od dneška už nie som viacej prezidentom. Ak by moje rady mohli pomôcť, som Vám vždy k dispozícii.“
Niečo neskôr sa uskutočnili voľby, Švanija sa stal predsedom vlády a potom ho zabili.
RIA Novosti: Bol zabitý, alebo sa otrávil plynom?
Ševardnadse:  Zabitý. Najprv sa hovorilo, že sa otrávil plynom, ale nielen naši experti, ale aj americkí, ktorí boli pozvaní, nepotvrdili otravu plynom. Kde bol usmrtený a ako sa to stalo neviem.
RIA Novosti: Eduard Amvrosijevič, ako si vysvetľujete to, k čomu došlo začiatkom novembra tohto roku v Tbilisi?
Ševardnadse:  Národ hladuje. Viem, aj v Rusku nie sú všetci bohatí, existujú určité problémy v určitých regiónoch. Ale v Rusku sa nehladuje a to je mimo iné aj zásluha Putina. Je to inteligentný a skúsený človek a usmernil záležitosti v Rusku tým spôsobom, že národ v Rusku žije slušne. U nás ale panuje absolútna bieda a hlad.
RIA Novosti: A ako hodnotíte reakciu úradov?
Ševardnadse:  Keď mi oznámili, že sa národ zhromažďuje v Tbilisi, mal prezident ešte ten deň predstúpiť pred ľud a mal s ním hovoriť. Keby bol minimálne polovicu toho prisľúbil, čo sľubuje teraz, áno, aj len tretinu z toho, boli by sa davy rozišli. Potom by sa nestalo nič z toho, čo sa stalo.
A naviac zatvorenie televízneho kanála "Imedi"! To je vôbec barbarstvo, v žiadnej krajine sa s televíziou takto nezaobchádza. Hovoria americké televízie len dobré o prezidentovi Bushovi? On je stále znova obviňovaný a kritizovaný. Ale ani v Amerike, ani v inej krajine sa televízne kanály nezatvárajú.
RIA Novosti: Ako hodnotíte konšteláciu síl pri nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Gruzínsku? Ktorý z prezidentských kandidátov môže podľa Vášho názoru byť občanom viac užitočný?
Ševardnadse:  Nie je vylúčené, že ľud zvolí Saakašviliho. Ale opozícia sa tým bezpodmienečne neuspokojí – zúčastňujú sa skutočne silné osobnosti, ktoré sú mnohými podporované. Ak Saakašvili utrpí porážku, nikto nevie, ako sa zachová. Myslím tým, že môže prísť znova k nepokojom  a nebezpečiu občianskej vojny.
RIA Novosti: A čo hovoríte na Badriho Patarkazišviliho?
Ševardnadse:  Badri prišiel vďaka mne do Gruzínska. Bol stíhaný, práve tak ako Berezovski.
K Badrimu mám určité vzťahy. Presnejšie povedané urobilo to naše veľvyslanectvo v Ruskej federácii. Keď na ruskom televíznom kanáli ORT, kde bol on vtedy vedúcim riaditeľom, bola pripravovaná negatívna relácia o Gruzínsku, stačilo len zavolať Badriho a relácia nebola vy-sielaná.
Ostatne príležitostne som Putinovi povedal: človekovi, po ktorom vy pátrate sme dali gruzínsky pas a zahlásili sme ho ako obyvateľa Tbilisi. Putin sa pýtal, či tým mienime Berezovskeho. Nie, povedal som, mám na mysli Badri Patarkazišviliho. Ach tak, Badri, povedal Putin, nie, Badri nie je zlý človek, skôr dobrý.
Badri taktiež kandiduje pri prezidentských voľbách v Gruzínsku. Ja som ostatne povedal: ak by som bol prezidentom, menoval by som ho za predsedu vlády. Je to veľmi rozumný človek, vie zaobchádzať s peniazmi, zaoberá sa dobročinnosťou, aj veľa na ňu dal, užíva u nás nielen úctu, ale aj lásku.
Ale v súčasnosti nie je v Tbilisi. Boli naňho vyhrabané určité veci. Neviem či zákonne, alebo nezákonne, hovorí sa, že to bolo nezákonné.
RIA Novosti: Dovoľte mi jednu otázku o prezidentských voľbách v Rusku. Ako sa staváte k tomu, že meno budúceho prezidenta je už fakticky známe?
Ševardnadse: Veľmi dôležité pre mňa je, že Putin v takej, alebo onakej forme, ostane mužom č. 1. Pretože má väčšinu v Parlamente a pretože ho ľud uznáva.  Medvedev  nie je medzi ľudom tak dobre známy ako Putin. Preto bude Putin, v prípade, že bude predsedom vlády, v podstate č.1. O  Medvedevovi som počul, že je vzdelaný a odborník, ale osobne ho nepoznám.
RIA Novosti: Existuje recept na zlepšenie vzťahov medzi Gruzínskom a Ruskom?
Ševardnadse:  Všetko závisí od vedúcich politikov. Nemyslím tým budúceho prezidenta Medvedeva, ale Putina a muža, ktorý bude v Gruzínsku zvolený.
Potrebná je ústretovosť s oboch strán a prvý krok musí urobiť gruzínsky prezident. Ale ak by prevzal iniciatívu Putin, bude mu to isto slúžiť ku cti a všetci budú toho názoru, že je veľkorysým človekom.
Zdroj : 20/12/2007 15:01 MOSKVA, 20. decembra (RIA Novosti)
http://de.rian.ru/analysis/20071220/93370270-print.html