rubrika: blízky východ 2009

Je škoda, že o krajinách, ktoré sú v centre medzinárodnej pozornosti máme často len sprostredkované informácie, naviac dobre ideologicky predžuté. Ostáva len dúfať, že náš konzument informácií je po skúsenostiach s jedine správnymi  komunistickými médiami dostatočne vytrénovaný, aby dokázal odlíšiť zrno od pliev. Táto situácia vyplýva jednak z neexistencie vyslaných zahraničných redaktorov a samozrejme aj z politického zamerania majiteľov médií. Našťastie existujú aj periodiká, ktoré s týmto nemajú problém a dávajú príležitosť vyjadriť sa redaktorom, ktorí majú bezprostredné, autentické skúsenosti s prezentovanou témou. Nasledujúce interview na tému Irán je toho príkladom:

Obraz, aký vykresľujú západné médiá o Iráne, zodpovedá len v drobnom výreze skutočnosti v tejto krajine. Andrea C. Hoffmannová, zahraničná redaktorka spravodajského magazínu Focus napísala aktuálnu, pozoruhodnú knihu o skutočnom Iráne. V rozhovore s Eurázijským magazínom sa vysporiadáva s mnohými predsudkami.

Eurázijský magazín (EM): O Iráne sa v tuzemsku rozširuje nanajvýš zlý imidž.  Zaradenie ako „darebácky štát“ bývalým prezidentom USA Bushom, titulovanie iránskeho prezidenta ako „blázna z Teheránu“, plánovaný protiraketový obranný štít proti údajnému atómovému ohrozeniu Iránom – to všetko tomu prispelo. Vy ste napísali veľmi aktuálnu knihu o tejto krajine, „Irán – zahalená vysoká kultúra“. Zodpovedá obraz v západných médiách realite v Iráne?
Andrea Claudia Hoffmann: Obraz, aký vykresľujú západné médiá o Iráne zodpovedá len v drobnom výreze skutočnosti v tejto krajine. Následkom mediálnej fixácie na atómovú hádku a niektoré vyjadrenia iránskeho prezidenta, zostávajú historické a sociálne aspekty iránskej spoločnosti z veľkej miery vylúčené. Toto skresľuje naše vnímanie krajiny, ktorú väčšina pozná len z médií.

EM: Je Irán agresívnym štátom, ktorý ohrozuje Blízky Východ a chcel by sa vyšvihnúť na vedúcu atómovú mocnosť v regióne?
Hoffmann: Irán je krajina, ktorá sa zasadzuje o svoje národné záujmy, a bezpochyby si nárokuje vedúcu pozíciu v kultúre a hospodárstve na Strednom Východe, ktorá je tŕňom v oku svojich arabských susedov. Avšak v uplynulých sto rokoch, nevyšla z Iránu žiadna vojna.

EM: Vo svojej knihe ste predstavili „fascinujúcu heterogenitu“, ktorá k Iránu priľnula. Napríklad, na jednej strane hrdosť na „árijský“ pôvod a náboženskú indoktrináciu, až po antinacionalizmus na strane druhej. Konkurenčný vzťah k sunnitským Arabom, ktorí v Iráne prevládajúce šíitstvo, odbývajú ako sektárstvo. Vlastnú, nearabskú reč Farsi a prastaré kultúrne slávnosti. Mimo to vplyvy Západu a internetu na morálku a religiozitu. Ako sa to dostáva pod jeden klobúk?
Hoffmann: Je to práve táto zmes, ktorá robí Irán takým zaujímavým : nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Pre mnohé fenomény existujú rozličné a zrejme aj protikladné vysvetlenia. Aby sme Iráncom rozumeli, musíme sa preto pozrieť hlboko do ich minulosti.

EM: To robíte rozsiahlo vo svojej knihe. V súčasnosti zapôsobí Irán svojimi technickými výkonmi. Pred niekoľkými dňami predstavila krajina nové bezpilotné lietadlo s dosahom 1.000 kilometrov. Prednedávnom bol vypustený do vesmíru prvý iránsky satelit. Ešte 2009 má byť spustená vlastná atómová elektráreň. V západných médiách je Irán predstavovaný ako technologicky zaostalý. Je to pravdivý obraz?
Hoffmann: Irán začal už pred viacej ako tridsiatimi rokmi s nemeckou pomocou konštruovať svoj vlastný atómový reaktor. Po revolúcii sa vyrábali v Iráne autá a s pomocou Ukrajiny a Ruska dokonca lietadlá. Veľké pokroky boli dosiahnuté v oblasti medicíny, v nanotechnológiách a v kozmonautike. Krajina už dlho nie je technologicky zaostalá. 

EM: Predstavuje Irán, prostredníctvom takto prezentovaných schopností ohrozenie pre svojich susedov – alebo je to celkom normálny vývoj pre jednu veľkú krajinu v 21.storočí?
Hoffmann: To, že sa krajina snaží o technologický pokrok, by sa malo hodnotiť pozitívne. Aj v iných prahových krajinách ako napr. Brazília sú takéto pokroky hodnotené pozitívne,    pretože vytvárajú pracovné miesta, generujú nové príjmy...  To, že krajina na základe svojich technologických kapacít získava vo svete na dôležitosti, je sprievodným javom, ktorý netreba automaticky zaraďovať k ohrozovaniu jeho susedov v regióne.

EM: Vy líčite veľmi názorne, až drasticky, čo spôsobila štátna ofenzíva vzdelanosti v Iráne. Dve tretiny študentov sú ženského rodu. Univerzity už zavádzajú kvóty pre mužov. V krajine už neexistujú žiadni analfabeti. Ako sa to hodí k rozširovanému obrazu o duševne v stredoveku udomácnenom islamskom božom štáte?
Hoffmann: Tento obraz je jednoducho falošný. V Iráne existuje široká vzdelaná vrstva. Predovšetkým v porovnaní so susediacimi štátmi Afganistanom a Irakom je vzdelanostná úroveň pozoruhodná. A ako ste už správne poznamenali, nie sú univerzity v žiadnom prípade doménou mužov. Nikde na Blízkom Východe nesedí toľko mladých žien v prednáškových miestnostiach, ako v Iráne.

EM: Ako sa to zhoduje s teheránskym kalendárom? Píšete, že Iránci žijú v nimi samými vymyslenej epoche, pretože nikde na svete neplatí teheránsky dátum.  Mohli by ste nám to prosím, trocha vysvetliť?
Hoffmann: Iránsky kalendár nezodpovedá tak nášmu západnému meraniu času, ako je  tomu v susedných arabských štátoch: Roky sú síce, tak ako aj v iných muslimských krajinách, rátané podľa cesty Mohameda z Mekky do Mediny. Avšak Iránci pritom – ináč ako Arabi – vychádzajú zo slnečných rokov.

EM: Na inom miestezisťujeme, že výrok iránskeho prezidenta Ahmadinedžada bol zjavne nesprávne citovaný, totiž veta, že Izrael musí byť vymazaný z mapy. Ako toto môžeme neporozumieť?
Hoffmann: Ide zrejme o veľmi voľný preklad Ahmadinedžadových slov, ktoré boli v rámci ich mediálneho rozširovania ešte ďalej vyostrené.

EM: Je možné, že 30 rokov iránskej revolučnej propagandy a rovnako dlhé pestovanie nepriateľského obrazu Iránu na Západe produkovali na oboch stranách predovšetkým nedorozumenia? Kto tu komu naletel?
Hoffmann: Obe strany si pestovali obraz nepriateľa. Pretože Iránčania zo zásady nedôverujú štátnej propagande a následne neveria všetkému, čo sa im o Západe rozpráva, nevzniká tam obraz o nás tak negatívny, ako náš obraz o nich. Každopádne som v Iráne nebola varovaná pred cestou do Európy. 

EM: Majú vlastne Iránčania radi svojho prezidenta tak, ako napríklad Rusi svojho Putina, napriek všetkým demokratickým výhradám, alebo bude 12. júna, keď budú voľby, existovať iný prezident, ako Ahmadinedžad?
Hoffmann: Je ešte trocha skoro, pokúsiť sa o prognózu.  Doteraz sú najprv istí štyria kandidáti; to však nie je konečný počet. Súčasný prezident nie je veľmi obľúbený u intelektuálov. Avšak oproti všetkým svojim predchodcom uskutočnil veľa ciest do provincií a podporoval lokálne infraštruktúrne projekty. Vidiecke obyvateľstvo je mu za to vďačné. Avšak Iránčania sú známi aj tým, že sa pri voľbách chovajú celkom neočakávane. Nikto pred štyrmi rokmi nerátal s víťazstvom Ahmadinedžada.

EM: Ak by ostal – podarí sa potom vláde v USA pod Barackom Obamaom, podať Iránu ruku, ako to formuloval prezident vo Washingtone, jednoducho tak, ako keby sa nič nestalo? Vedeli by Iránčania takto pragmaticky reagovať?
Hoffmann: Či dôjde k tomuto podaniu ruky, závisí od dvoch vecí. Po prvé od toho, či sú Američania vôbec pripravení stretnúť sa bez predchádzajúcich podmienok, na rovnakej úrovni. Toto uznanie je pre iránsky ľud z historického dôvodu enormne dôležité. A po druhé od toho, koľko je možné získať. Iránčania sú šikovní obchodníci. Vedia vyhnať cenu do výšky a dohodnú sa len vtedy, keď obchod bude pre nich výhodný. Myslím si však, že obe krajiny môžu enormne profitovať.

EM: Hovoríte o iránskej mládežiako o spiacom tigrovi? Čo, keď sa ten tiger prebudí?
Hoffmann: Čo som týmto obrazom chcela vyjadriť je skutočnosť, že iránska mládež predstavuje enormný potenciál na premenu krajiny. Už len ich masou: ostatne predstavujú medzitým porevolučné generácie dve tretiny celkového obyvateľstva. Kto by im chcel robiť predpisy?

EM: Sú tieto generácie potomkov už zodpovedajúco obletované? A kto má najlepší prístup k ich srdciam a dušiam?
Hoffmann: Iránska mládež nie je žiadna homogénna masa: nábožensky orientovaná mládež má iné vzory ako tí, svetsky orientovaní, a v súčasnosti neexistuje žiadna charizmatická vedúca osobnosť, ako to bol ešte pred pár rokmi prezident Chatami.

EM: Záverečná veta Vašej knihy znie: „Už dnes tvoria „dedičia“ revolúcie väčšinu v božom štáte. Čoskoro ho zmenia.“ Ostáva otázka, ako a akým spôsobom ho zmenia? Ako bude Irán vyzerať v ďalších 30-tich rokoch? Pokúsite sa už o bleskový pohľad do budúcnosti?
Hoffmann: Iránska spoločnosť je spoločnosťou v prerode. Aj keby sa politický systém zásadne nezmenil, sú sociálne zmeny nezvratné. Samotné konzervatívne sily to uznali. Ja si skôr myslím, že sa bude Irán pomaly, ale trvalo modernizovať zvnútra.
EM: PaniHoffmann, ďakujeme Vám za tento rozhovor.
I

nterview viedol Hans Wagner
„Der Iran beansprucht ohne Zweifel eine kulturelle und wirtschaftliche Führungsposition im Nahen Osten“
http://www.eurasischesmagazin.de/artikel/?artikelID=20090304