Izraelská ofenzíva proti Iránu - doteraz len čisto polemická - sa zhmotnila do vojenskej akcie v tej chvíli, keď izraelská armáda prekročila hranice s Libanonom a pustila sa do Hizbolláh.
Názor profesorov Johna J. Mearsheimera a Stephena Walta, vyjadrený v dnes už dobre známej knihe "Izraelská loby a izraelská zahraničná politika" - že vojnu v Iraku bojujeme pre Izrael a proti vlastným záujmom na Blízkom východe - mnohé kruhy privítali s hrôzou a to platí nielen pre kút Amen. Aj Noam Chomsky a Stephen Zunes namietali proti tejto téze zahraničnej politiky, sústredenej na Izrael. Tí tvrdia, že Izrael je len "mladším partnerom" amerického hegemóna a ten koná len pod de facto kontrolou pánov vo Washingtone.

Ale to, čo sa deje po vojne, svedčí o niečom inom. Keď sa na to dívame vo svetle činov Izraela po vojne - unilaterálne "stiahnutie sa" z Gazy, prisvojenie si ďalšieho územia na teritóriách, budovanie nových osídlení na Západnom brehu Jordánu, vojna proti Hamasu a teraz opätovná invázia Libanonu - tak z novej mocenskej rovnováhy v regióne získava hlavne (vlastne jedine) Izrael. Americká invázia a okupácia mezopotámskeho vnútrozemia posilnila Izraelčanov ako nikdy predtým - a teraz sú v ofenzíve, formujúc rozšírenú sféru vplyvu od Kurdistanu až po Libanon, približujúc tak vidinu sionistov o impériu, ťahajúcom sa "od Nílu po Eufrat".

Spojené štáty, na druhej strane, si tým značne znížili prestíž v tejto oblasti. Naše jednotky v Iraku sú nechránené, vydané napospas Iráncom - a ochromené irackým povstaním, ktoré sa teraz znepokojujúco šíri do šiitských oblastí. Ako Izraelčania s americkou podporou postupujú, Sunni a šiitské kliky v Iraku - vrátane tých vo vládnucej šiitskej koalícii - sa radikalizujú a obracajú oheň na Američanov.
Izraelčania nie sú hlúpi; tí si uvedomujú, že nemôžu napredovať bez poslušnej spoluúčasti Spojených štátov a Európanov, ktorí sa robia, že nevidia, keď sa izraelská armáda dopúšťa vojnových zločinov. Pod rúškom odvety za "únos" izraelského vojaka - a teraz dvoch ďalších - začali s vojenským útokom, ktorý však naplánovali dávno predtým, než k údajným únosom došlo.

Toto je hádam najobšúchanejšie ospravedlnenie pre vojnu, aké sa kedy vyslovilo. Vojakov počas vojny zajímajú, nie "unášajú". Ak Hizbolláh "uniesol" tých dvoch izraelských vojakov, ako potom nazvete uväznenie tisícov Palestíncov, vrátane stoviek žien a detí len na základe ich údajného sympatizovania s hnutím Hamas - teraz demokraticky zvoleným do vlády v Palestíne?!

Izraelská piata kolóna v Amerike je mimoriadne úspešná v tom, akým spôsobom predstavuje súčasné udalosti na Blízkom východe v spravodajstve. Namiesto, aby podľa pravdy hovorili, že Izrael prepadol Libanon, hlavný mediálny prúd hovorí len, že "vstúpil" do Libanonu - asi tak, ako keď vstupujete do vlastného domu. V prvých odstavcoch sa vždy dočítate len správy o útokoch na izraelské terče a popis škôd a až po pár odstavcoch sa konečne dozviete, že počas bombardovania Libanonu usmrtili 55 civilistov.

Správnosť tézy profesorov Johna J. Mearsheimera a Stephena Walta jasne dokazujú udalosti posledných dní. Izraelčania - rozhorčení tým, čo považujú za príliš pomalé tempo Washingtonu - vedú teraz Strýčka Sama násilne za ručičku. Ak my nevypálime prvé výstrely IV. svetovej vojny, oni sú istotne ochotní to urobiť - sebaistí, že ich budeme slepo nasledovať do turbulentnej situácie.

Mearsheimer a Walt vysvetľujú, ako sme sa do tejto situácie dostali, ale nenaznačujú, ako sa z nej dostať von. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, aby nás naši izraelskí "spojenci" nezatiahli do IV. svetovej vojny? V krátkosti: prestaňme sa snažiť ulahodiť Izraelu a starajme sa o svoje vlastné záujmy.

Regionálny konflikt, už dávno mnohými predpovedaný ako ten najhroznejší dôsledok vojny v Iraku, sa práve rozbieha. Jediným rozumným riešením je stiahnuť sa skôr, než nás do neho vtiahnu. Podobne ako požiar na americkom Západe, aj ten keď sa neuhasí, jeho plamene sa rýchlo rozšíria a o chvíľu bude olizovať naše brány. A my sa budeme dusiť, skôr či neskôr, ekonomickými dôsledkami.

Keďže obe naše politické strany poslušne nasledujú želania izraelskej loby a americká moc a prestíž zase raz slúži izraelským záujmom, niet nádeje, že kongres zasiahne a zabráni tomu, aby sme sa bezhlavo vrhli do IV. svetovej vojny. Celé roky neustálej propagandy, bezpočetné pošpiňovacie kampane a vydávanie úžasných finančných a ľudských prostriedkov nás priviedlo k tejto chvíli: vojnová strana teraz začína s tým, čo označuje za svoju poslednú ofenzívu - s útokom aj na posledné bašty slušnosti a zdravého rozumu v tomto do vojny zblázneného sveta po útokoch 9/11.

_____________________________________________

(krátené)
Justin Raimondo, Anti War
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=9301