Vrátime sa k pôvodnej otázke tohto článku. Prečo tento rasový dvojitý štandard smerom k sionizmu a Izraelu?

Prominentný židovský spisovateľ I. F. Stone uznal, že pokrytecký dvojitý štandard nakazil súčasné židovské hodnoty: "Pre Izrael vytvára morálnu schizofréniu vo svetovom židovstve. Vo vonkajšom svete blaho Židov závisí na udržiavaní svetských, nerasových, pluralistických spoločností. V Izraeli sa židovstvo nachádza v pozícii obraňovania spoločnosti, kde miešané manželstvá nemôžu byť legalizované, kde nežidia majú menšie postavenie ako Židia a kde ideálom je rasizmus a bezprávie. Inde na svete sa Židia ocitajú v situácii, kde bojujú za vlastnú bezpečnosť a existenciu proti princípom a praktikám, ktoré bránia v Izraeli.

V klasickom diele Karla Mannheima Ideológia a utópia poznamenáva, že v akejkoľvek spoločnosti veľká časť prevládajúcich ideológií, svetonázorov a "morálnych" úsudkov odzrkadľuje sociopolitické záujmy privilegovanej vrstvy tejto spoločnosti a kontrolné elementy. Jedným z najsilnjších a najvplyvnejších takýchto elementov v americkej spoločnosti je židovské politické a kultúrne zriadenie.

Konečné formy sociálneho povedomia čerpajú z faktu, že židovsko - sionistická elita má moc a autoritu na vnútenie týchto hodnôt - včítane rasového dvojitého štandardu ohľadne sionizmu - ostatným ľuďom. Väčšina ľudí sa nikdy nezamyslela nad otázkou týchto predformovaných modelov myslenia a teda ostali uzamknutí v dogmatickom spánku.

Prečo ale bola židovsko - sionistická moc tak úspešná pri vnútení rasového dvojitého štandardu na americkú a svetovú spoločnosť? Prečo si Američania neuvedomili a neodmietli toto pokrytectvo? Príčin je veľa, sú komplexné a táto diskusia je krátka na to, aby sme ich rozobrali. Avšak, Izrael: štát apartheidu nám poskytne aspoň niektoré z nich.

Izraelský aktivista občianskych práv Davis zdôrazňuje: "...židovský štát sa vyhýbal /priamo kopírujúc štruktúru apartheidu z Južnej Afriky/ a rozhodol sa ísť inou cestou, aby nestratil medzinárodnú podporu a sympatie. Ideologická predispozícia sionistického vedenia bola nasledovať len práva Židov...skutočne sa to ale javilo demokratické, pretože zaistili, aby takáto diskriminácia nebola na povrchu viditeľná."

Blahobyt Izraela skutočne závisel na tom, ako sa na neho bude pozerať západ. Davis vysvetľuje, že pre sionistických zákonodarcov nikdy nebolo možným otvorene prijať legislatívu apartheidu. Bolo nevyhnutným prezentovať Izrael svetu ako pokročilú formu demokracie a sociálneho progresu. Bolo vymyslené duplicitné zákonné štruktúry, ktoré efektívne maskovali rasovú diskrimináciu a apartheid.

Amerika väčšinou mlčí o izraelskom rasizme a apartheide, pretože väčšina ľudí si neuvedomuje že existuje. Boli oklamaní k tomu, že v židovskom štáte existuje rasová rovnosť.

Toto vysvetlenie - ktoré platí, ak ho aplikujeme do určitých častí spoločnosti - je len časťou odpovede na otázku. Prestáva platiť v momente, ak ho aplikujeme na ľudí "ktorí vedia", akými sú napríklad politickí predstavitelia a riaditelia masmédií.

V štúdii Izraela a apartheidu Južnej Afriky, ktorá bola uverejnená v roku 1985, bolo poznamenané, že "paralely medzi juhoafrickým systémom legalizovaného rasizmu a rasizmu izraelského sú v akademických kruhoch dobre známe, avšak zriedka diskutované v hlavných médiách a kongresových halách."

Predchádzajúci kongresman George W. Crocket ml. v roku 1985 vravel, že americký kongres sa robí slepým na apartheid na Izraelom okupovaných územiach. Tvrdil, že "tu v kongrese bojujeme proti juhoafrickým represívnym opatreniam a napriek tomu zatvárame oči na ústavné utláčanie a brutalitu, ktorá je vedená denne proti palestínskym Arabom na Izraelom okupovaných územiach."

A skutočne, bývalý šéfredaktor novín Rand Daily Mail /johanesburgské noviny, ktoré bojovali proti juhoafrickému apartheidu/ Raymond Louw tvrdil, že situácia v Izraelom okupovaných teritóriách je horšia ako bola v Južnej Afrike pod režimom apartheidu. Bol citovaný ako tvrdí: "Je to depresívne. Toto je mesto /Avraham Avinu/ pod vojenskou okupáciou bez akýchkoľvek práv pre okupovaných. V apartheide nikdy takáto situácia nenastala. Kontrola v čiernych oblastiach nebola tak nútená. Nemyslím, že môžem vôbec tieto dve situácie porovnávať. Pod apartheidom existovalo uznanie toho, že černosi môžu naďalej žiť v týchto oblastiach. Tu vzniká dojem, že je objektívne vytláčať Palestínčanov preč."

Dvojitý rasový štandard ohľadne Izraela a sionizmu je evidentný takmer všade v americkej spoločnosti. Zoberme si príklad bývalého amerického prezidenta Clintona. Varoval Američanov o "nebezpečenstvách rasovej segregácie a prosil ich, aby nevzdávali myšlienku integrácie." Zdôrazňoval, že musíme všetci "odmietnuť /rasovú/ segregáciu a izoláciu" a že rasová rovnosť je hnacou silou jeho života. Rasová posadnutosť nad rasovou rovnosťou pána Clintona končí tam, kde začína Izrael, pretože bol naj-pro- sionistickejším prezidentom v dejinách Ameriky, vášnivo podporoval Izrael na každom kroku. Nikto nemôže tvrdiť, žeby o rasovej nerovnosti v Izraeli nevedel.

Žijeme v spoločnosti, kde sa na rasovú integráciu, multikulturalizmus a rasovú rovnosť nazerá ako na "najvyššie dobro."
Židovsko sionistické organizácie podporujú rasovú integráciu a rasovú rovnosť vo všetkých spoločnostiach mimo Izraela, kde sú Židia menšinou. Stavajú sa však proti nej v Izraeli, kde tvoria väčšinu. Toto silne evokuje myšlienku, že tlačia rasovú rovnosť a integráciu len tam, kde môžu z toho mať úžitok pre samých seba.

Vplyvné židovské noviny v USA vyžadovali: "Dva národy, Izrael a Palestína musia sa oddeliť. Predstava, že jeden z nich by mohol požadovať celú krajinu a druhý sa stým zmieriť je dnes absolútne neplatná. Dva národy musia navzájom dovoliť žiť dva rozdielne národné životy, oddelené jasne vyznačenými hranicami."

Západné vlády, médiá a celý svet spoločne odsúdil juhoafrickú politiku apartheidu, ktorá oddeľovala černochov a belochov do dvoch rozdielnych krajín. Svet požadoval aby černosi a belosi žili v rasovo integrovanom štáte s väčšinovou vládou černochov. Napriek tomu však západné vlády a médiá sa zdajú oveľa ochotnejšie oddeliť Židov a Palestínčanov do dvoch rozdielnych štátov.

Ak svet akceptuje riešenie dvoch štátov pri izraelsko - palestínskom konflikte, pripustia aby sa Židia rasovo segregovali od ostatných - čosi, čo bolo ostatným etnickým skupinám zakazované.
Rasový dvojitý štandard žije ďalej a zdá sa, že sa mu darí.