rubrika: blízky východ 2009

Vojna o zemný plyn – Izrael: namiesto nákupu plynu z blízkosti pobrežia od Palestíncov, vedú najpodlejšiu vojnu – a Západ ho pritom kryje

 Prof. Dr. Michel Chossudovsky

Vojenská invázia izraelských oddielov v pásme Gazy má priamu súvislosť s kontrolou a vlastníctvom strategických plynových rezerv pred pobrežím. Toto bola podmaňovacia vojna. Tieto rozšírené zásoby plynu pred pobrežím boli objavené v roku 2000.
V novembri 1999 podpísali Palestínska autonómna správa (PA) dohodu, ktorá vydala čerpacie práva na ropu a plyn na 25 rokov pre British Gas (BG Group) a ich partnerov, v Aténach usadenej medzinárodnej Consolidated Contractors Company (CCC), ktorá patrí libanonským rodinám Sabbagh a Khouri.
Práva na pribrežných plynových poliach sú rozdelené takto: British Gas drží 60%, Consolidated Contractors 30% a Investment Fund Palestínskej autonómnej správy 10%. («Haaretz»    z 21.10.2007)
Dohoda PA-BG-CCC- zahŕňa sprístupnenie ložísk a stavbu plynovodu (Middle East Econo-mic Digest z 5.1.2001).
Licencia BG kryje celé územie pobrežného pásu Gazy, ktoré hraničí s viacerými izraelskými plynovými zariadeniami. Treba si všimnúť: 60% plynovým rezerv pozdĺž pobrežia Gazy a Izraela patrí Palestíne.
Skupina BG  vyvŕtala v roku 2000 dve šachty: Gaza Marine-1 a Gaza Marine-2. British Gas odhaduje rezervy na 1,4 bilióna kubických stôp v hodnote približne 4 miliardy dolárov. Tieto čísla boli uverejnené od British Gas. Rozsah palestínskych plynových rezerv je možno ešte väčší.

Komu patria tieto plynové polia?

Otázka výsostného práva nad plynovými poľami Gazy je veľmi dôležitá. Z právneho pohľadu patria tieto podzemné poklady Palestíne.
Smrť Jásira Arafata, zvolenie vlády Hamasu a rozpad palestínskych autonómnych úradov Izraelu umožnilo, de-facto prevziať kontrolu nad pobrežnými plynovými rezervami Gazy .

British Gas (BG Group) urobil s vládou v Tel Avive obchod. Tým sa obišla vláda Hamasu, čo sa týka práv na výskum a rozvoj nálezísk plynu.
Zvolenie Ariela Šarona za predsedu vlády v roku 2001 bolo bodom obratu. Palestínske výsostné práva nad pribrežnými plynovými poľami boli napadnuté Najvyšším súdnym dvorom Izraela. Šaron sa jednoznačne vyjadril, že «Izrael nebude kupovať plyn od Palestíncov», a vyhlásil, že pripobrežné plynové polia Gazy budú patriť Izraelu.
V 2003 postavil Sharon proti prvej dohode svoje veto, že British Gas dovolí, zásobovať Izrael zo zemným plynom z pripobrežných plynových nálezísk. («The Independent» z 19.8.2003).
Volebné víťazstvo Hamasu z  2006 prispelo k úpadku  Palestínskej autonómnej správy, ktorá sa potom pod bábkovým režimom Mahmúda Abbása obmedzila len na Západný breh Jordánu.
V 2006 stál British Gas «krátko pred podpisom dohody, pumpovať plyn do Egypta». («Times» z 23.5.2007) Britský predseda vlády Tony Blair intervenoval v záujme Izraela s úmyslom, dohodu uložiť k ľadu.
V nasledujúcom roku – v máji 2007 – odsúhlasil izraelský kabinet návrh predsedu vlády Olmerta, «Kupovať plyn od Palestínskej autonómnej správy». Pri plánovanej dohode išlo o    4 miliardy dolárov a profity vo výške 2 miliardy dolárov, z ktorých mala ísť jedna miliarda Palestíncom.
Tel Aviv však nemal úmysel deliť sa s Palestíncami o príjmy. Izraelský kabinet vytvorili izraelský vyjednávací tím, aby vyjednal s BG Group deal, ktorý by obišiel vládu Hamasu, ako aj Palestínsku autonómnu správu.

«Izraelské branné úrady požadujú, aby Palestínci platili tovarmi a službami a trvajú na tom, že Hamasom kontrolovaná vláda nedostane žiadne peniaze.» (ibid.)
Cielom v podstate bolo, dohodu podpísanú 1999 medzi BG Group a Palestínskou autonómnou správou za Arafata, vyhlásiť za neplatnú a nulovú.
V 2007 navrhnutá dohoda s BG predpokladala, že palestínsky plyn z príbrežných nálezísk Gazy bude pumpovaný podmorským plynovodom do izraelského prístavu  Ashkalon a týmto previesť kontrolu nad predajom zemného plynu na Izrael.

Deal sa nepodaril. Rokovania boli suspendované. «Šéf Mossadu Meir Dagan odmietol transakciu z bezpečnostných dôvodov, pretože z výnosov plynu by sa mohol financovať terorizmus.» (Člen Knessetu Gilad Erdan, prejav pred Knessetom k «Zámeru vicepremiéra Ehuda Olmerta, kupovať od Palestíncov plyn, keď platby slúžia Hamasu», 1. marec 2006, citované generalporučíkom vo výslužbe Moshe Yaakonom, «Ohrozuje plánovaný nákup plynu z prípobrežných nálezísk Gazy cez British Gas Izraelskú národnú bezpečnosť?», Jerusalem Center for Public Affairs z októbra 2007)
Izraelským úmyslom bolo, vylúčiť možnosť, aby boli licenčné poplatky platené Palestíncom. V decembri 2007 sa BG Group stiahlo so svojich rokovaní s Izraelom a v januári 2008 zatvorilo svoju kanceláriu v Izraeli. (Webová stránka BG)

Invázny plán na rysovacej doske

Podľa zdrojov izraelskej armády bol plán invázie pre pásmo Gazy pod krycím menom «Operácia liate olovo» daná do pohybu už v júni 2008 : «Zdroje z vplyvných kruhov na ministerstve vojny hovorili, že minister vojny Ehud Barak uložil izraelskej armáde už pred šiestimi mesiacmi, aby sa pripravila na túto operáciu [jún, alebo už skôr], práve v tom momente. keď Izrael začal, s Hamasom vyjednávať o dohode kľude zbraní.» (Barak Ravid, Operácia «Liate olovo»: Úderu izraelského letectva predchádzali mesiace plánovania, «Haaretz» z 27.12. 2008).

Zrejme v tomto mesiaci kontaktovali izraelské úrady British Gas s úmyslom, znovu začať dôležité rozhovory, týkajúce sa kúpy zemného plynu z Gazy: «Tak generálny riaditeľ ministerstva financií, Yarom Ariav, ako aj generálny riaditeľ ministrstva pre národnú infraštruktúru, Hezi Kugler, boli s tým uzrozumení, informovať BG o želaní Izraela obnoviť rokovania. K tomu dodávajú zdroje, že BG doposiaľ na izraelskú žiadosť oficiálne neodpovedal, ale v niekoľkých týždňoch však prídu do Izraela vedúci zástupcovia podniku, aby viedli rozhovory so zástupcami vlády.» (Globes online – Israelská Business Arena z 23. júna 2008)
Rozhodnutie pre urýchlenie rokovania s British Gas Group, padlo časovo spolu s procesom vojenského plánovania. Zdá sa, že Izrael veľmi dbal na to, aby dosiahol dohodu s BG ešte pred inváziou, ktorá sa nachádzala v pokročilej plánovacej fáze.

Mimo to viedla vláda Ehuda Olmerta tieto rokovania s British Gas s vedomím, že plán vojenskej invázie do pásma Gazy je už hotový. S veľkou pravdepodobnosťou sa zaoberali aj s no-vým politicko-teritoriálnym «povojnovým»- poriadkom pre pásmo Gazy.
Skutočne boli rokovania medzi British Gas a izraelskými vládnymi úradníkmi v októbri 2008 v chode – 2 až 3 mesiace pred začiatkom bombardovania 27. decembra. V novembri 2008 poverili izraelské ministerstvo financií a ministerstvo pre národnú infraštruktúru izraelskú elektrárenskú spoločnosť (Israel Electric Corporation IEC), začať rokovania o kúpe zemného plynu z offshore-koncesií od British Gas v Gaze. (Globes z 13.11.2008)

«Tak generálny riaditeľ ministerstva financií, Yarom Ariav, ako aj generálny riaditeľ ministerstva pre národnú infraštruktúru, Hezi Kugler, napísali pred nedávnom na  CEO izraelskej elektrárenskej spoločnosti (IEC), Amosovi Laskerovi a informovali ho o rozhodnutí vlády, pokračovať v rokovaniach v súlade s rámcovým plánom, ktorý začiatkom roku odsúhlasili. Predstavenstvo IEC, pod vedením predsedu Morti Friedmana, povolilo pred niekoľkými týždňami základy tohto rámcového plánu. Rozhovory s BG Group sa začnú, akonáhle predstavenstvo odsúhlasí oslobodenie od ponuky.» (Globes z 13.11.2008)

Gaza a energie, geopolitika

Vojenské obsadenie pásma Gazy sa uskutočňuje so zámerom, porušením medzinárodného práva preniesť výsostné práva nad palestínskymi plynovými poliami na Izrael.
Čo je možné očakávať ako následok invázie? Aké zámery sleduje Izrael, pokiaľ ide o palestínske plynové rezervy? Nový teritoriálny poriadok s umiestnením izraelských a / alebo  «Peacekeeping»- jednotiek? Militarizáciu celej pobrežnej línie Gazy, ktorá je pre Izrael strategicky dôležitá? Nepokrytú konfiškáciu palestínskych plynových polí a jednostranné vyhlásenie izraelskej zvrchovanosti nad pobrežnou zónou Gazy?

Ak by sa toto stalo, tak by sa plynové polia Gazy integrovali do izraelských pobrežných zariadení, ktoré sa priamo napájajú na tie v pásme Gazy.
Tieto rôzne zariadenia v blízkosti pobrežia sú prepojené aj s izraelským transportným koridorom energií, ktorý sa rozprestiera od prístavu Eilat s jeho ropným terminálom na Červenom mori, až k námornému prístavnému terminálu pri Ashkalone a severne po Haifu a tento má byť prepojený s plánovaným izraelsko-tureckým plynovodom s tureckým prístavom Ceyhan.
Ceyhan je terminál transkaspického plynovodu Baku-Tbilisi-Ceyhan. «Plánované je prepojenie BTC-plynovodu k Trans-Israel-Eilat-Ashkelon Pipeline, aj známy ako Izraelský Tipline».

(pozri: Michel Chossudovsky, «Vojna v Libanone a bitka o ropu», Global Research z 23.7. 2006)    • Pôvodny zdroj: www.globalresearch.ca z 8.1.2009
Die israelische Invasion und Gazas küstennahe Gasfelder
http://www.zeit-fragen.ch/index.php?id=3042#top