rubrika: blízky východ 2009

„Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať“ nie je len recept známeho českého sexuálneho experta doktora Plzáka čo sa týka manželskej nevery, ale zrejme aj všetkých izraelských vlád, pokiaľ ide o izraelské atómové zbrane. Svetové média chodia okolo tejto témy, ako pes okolo horúcej kaše  a nikto si nedovolí nazvať veci pravými menami. Okolo severokórejského, alebo iránskeho atómového programu sa spriadajú hororové scenáre, česká tlač prináša katastrofické vízie o budúcom bombardovaní Prahy iránskymi atómovými raketami pre chýbajúci americký raketový štít ! Pozemné, letecké a podvodné vyzbrojenie Izraela atómovými zbraňami zdá sa, nie je pre nikoho témou. Zato zlodej môže kričať, chyťťe zlodeja! Najneskôr v r.1969 sa USA dohodli na tzv. „semantickom kompromise“, že izraelská A-bomba nebude de-facto existovať, ak sa o nej nebude hovoriť!

1969 sa USA zmierili s izraelským atómovým vyzbrojením

Viedeň – Izraelský minister vojny Ehud Barak varoval v pondelok pri svojom stretnutí s vysokopostavenými dôstojníkmi tento raz viacej pred existenčným ohrozením Izraela iránskymi atómovými zbraňami. A pro-izraelské nátlakové skupiny už rozbehli, pred očakávanou  ďalšou správou Medzinárodného úradu pre atómovú energiu (IAEO) k iránskemu atómovému programu, svoju antiiránsku propagandistickú mašinériu.

Zároveň šéf IAEO Mohamed ElBaradei napísal v International Herald Tribune v utorok hosťovský komentár o nukleárnom odzbrojovaní ("Recept na prežitie") – kde sa slovo Irán vyskytuje len okrajovo. V diplomacii neobvykle zreteľnej reči sa naproti tomu zmieňuje o izraelských  atómových zbraniach: Zmluva o nešírení atómových zbraní (Non Proliferation Treaty, NPT) stratila na Blízkom Východe svoju legitimitu, "kvôli dojmu o dvojitom metri vo vzťahu k Izraelu, ktorý je jedinou krajinou v regióne, ktorá stojí mimo NPT a o ktorej sa vie, že vlastní atómové zbrane".

Oslobodenie sa z tlaku
Napríklad Egypt sa v časti svojej mierovej dohody uzavretej s Izraelom v druhej polovici 1970-tych rokov, zriekol vojenského atómového programu. Jednou z obáv expertov k iránskemu atómovému programu je teraz, že by sa Izrael, na odstrašenie Iránu, otvorene sám deklaroval ako štát s atómovými zbraňami. Tým by sa mohla otázka atómového vyzbrojovania aj v iných blízkovýchodných štátoch dostať znova na politický program dňa.

Hodnotenie, že nukleárna ambivalencia Izraela je jednoznačne pozitívna záležitosť, nie je ale názorom všetkých expertov. Avner Cohen a William Burr ju označujú v jednom článku v Bulletin of the Atomic Scientists v máji 2006 ako "nepríjemnú anomáliu". Ostatne nie len, píšu autori, kvôli rozporu k súčasným hodnotám Non-Proliferation, ako transparentnosť a povinnosti skladať účty. Táto je problematická aj pre Izrael samotný, kvôli nezlučiteľnosti so základmi modernej liberálnej demokracie.

K izraelským atómovým zbraniam stoja proti sebe odhady od 100 do 200 a od 50 až 60 kusov. To robí túto malú krajinu nie menej zraniteľnú, ale odstrašovanie väčšie, pretože odplata je garantovaná.

Meirová informovala Nixona
Táto nukleárna ambivalencia má svoje korene v histórii americko-izraelských vzťahov. Vo Washingtone boli oficiálne až do r.1968 presvedčení, že Izrael ešte neurobil žiadne rozhodnutie pre atómovú bombu. Podľa Cohen/Burra je isté, že izraelská predsedkyňa vlády Golda Meirová informovala prezidenta Richarda Nixona v rozhovore v septembri 1969 o izraelskom atómovom vyzbrojení.

Na  americkej strane sa prejavil názor, že je už neskoro zabrániť Izraelu  (predtým existovali aj nátlakové možnosti, uvažovalo sa o napr. zadržaní dodávky bojových lietadiel), neskôr sa došlo ku kompromisu: od Izraela sa už ďalej neočakávalo „nevlastnenie“ (non-possession) atómových zbraní, ale len "nezavedenie" (non-introduction). To znamená: žiadne izraelské testy a žiadne oficiálne vyhlásenie, že je štátom s atómovými zbraňami.

Tento obchod  "Nepýtaj sa, nepovedz nič“ z 1969 trvá dodnes. Až na  zriedkavé náznaky na nižšej úrovni, držia izraelské vlády mlčanlivosť a americké vlády sa zo svojej strany toho držali tiež a izraelskú politiku vždy podporovali.

Gudrun Harrer, DER STANDARD, Printové vydanie, 18.2.2009)
Israels "Frag nicht, sag nichts"-Bombe
http://derstandard.at/druck/?id=1234507320547