rubrika: blízky východ 2009

* Press TV: V Gaze už takmer týždeň trvajú násilnosti. Čo si myslíte o tamojšej situácii?
Norman Finkelstein: Ťažko je dospieť k definitívnemu úsudku o vojenskej situácii. Myslím, že ciele izraelskej vlády sú jasné. Po prvé, Izrael chce opäť obnoviť to, čo označuje za schopnosť odstrašiť. Tento technický termín Izraelčania používajú. To v podstate značí opäť vzbudiť v okolitých arabských krajinách strach z Izraela.
Po porážke, ktorú im udelilo hnutie Hizbolláh a neschopnosti Izraela dosiahnuť, aby sa začalo s útokom na Irán bolo takmer neodvratné, že zaútočia na hnutie Hamas, pretože to sa odmieta skloniť pred izraelskou vôľou. Podľa izraelskej tlače minister obrany Ehud Barak plánoval ten útok ešte pred posledným prímerím a len čakali na provokáciu zo strany Palestíncov.

* Izraelčania 4. novembra porušili prímerie s hnutím Hamas dobre vediac (a keď sledujete izraelskú tlač, tak to aj otvorene hovoria), že keď usmrtia šest militantov v Gaze, Palestínci na to zareagujú a Izrael potom bude mať zámienku na inváziu. Takže prvým cieľom bolo obnoviť u Arabov strach z Izraela krviprelievaním v Gaze.
Izraelská ministerka zahraničia Cipi Livniová povedala, že Izrael zasahoval predovšetkým to, čo označuje za infraštruktúru terorizmu, čím myslia Hamas. A to napriek tomu, že vo vnútri Gazy sa očividne vyskytli aj veľké civilné obete. Ako sa pozeráte na nerovnováhu v strate životov v Gaze? A nakoľko bol Izrael úspešný, pokiaľ o vykorenenie hnutia Hamas alebo teda odporu?
Norman Finkelstein: Zámerom bolo okamžite spôsobiť veľké straty na životoch. Izraelčania si po útoku na Libanon v roku 2006 uvedomili, že ich chybou bolo, že hneď v prvých dňoch nezaútočili plnou kapacitou leteckých síl. Za prvé dni libanonskej vojny usmrtili 55 Libanoncov a potom si vzali na mušku bejrútske predmestie Dáhia. Po vojne potom hovorili o "Dáhia stratégii", čo značí vyhladiť všetko, čo sa stavia proti ich nadvláde. A čo ste videli v prvých dňoch útoku na Gazu, to bolo praktické uplatnenie tejto stratégie - dopustiť sa krviprelievania a masového vraždenia takých rozmerov, aby dospeli k názoru, že pre Arabov bude v budúcnosti lepšie, keď sa nebudú stavať proti izraelskej nadvláde.

* Hovoriac o odstrašení, hnutie Hamas povedalo, že príde s odvetou. Akú veľkú odvetu, podľa vás, môže hnutie Hamas Izraelu dať? Možno očakávať čosi podobné, ako čo Izraelu udelilo hnutie Hizbolláh v roku 2006?
Norman Finkelstein: Podľa mňa je nemožné tieto veci predvídať. Ale jasné je, že Izrael stojí pred dilemou. V prípade Libanonu, počas prvých pár dní zničili rakety dlhého a stredného doletu hnutia Hizbolláh, ale rakety krátkeho doletu, používané proti Izraelu, nemohli zničiť nijako inak, len inváziou. O inváziu sa pokúsili, ale zlyhali a útoky raketami pokračovali aj naďalej. A teraz musia čeliť rovnakému problému v Gaze. Aby mohli skocovať s útokmi raketami, musia podniknúť inzáciu a jedno po druhom vyčistiť miesta, odkiaľ vystreľujú rakety. Lenže ak vniknú do Gazy, je tu možnosť, že budú musieť čeliť guerilovej vojne, ktorú v Gaze nemôžu vyhrať. Takže v tejto chvíli nie sú istí, ako postupovať ďalej.

* Izraelská ministerka zahraničia tiež hovorí, že Izrael chce rokovať o mieri s "umiernenými" Palestíncami, ako vraví. Na druhej strane však vidíme Mahmúda Abbása hovoriť, že rokovania o mieri nemajú v súčasnej situácii význam, keď si Izrael berie na mušku Palestícov. Takže čo Izraelu zostáva?
Norman Finkelstein: V tomto prípade si treba ujasniť, čo tým Izraelčania myslia, keď hovoria o "umiernených" Palestíncoch. Vedenie hnutia Hamas v posledných rokoch vyjadrilo ochotu rokovať o dvojštátnom riešení v zmysle hraníc z júna 1967 a o rezolúcii o otázke utečencov. To znamená, že Hamas signalizuje to, čo si od Izraela želá aj medzinárodná komunita v posledných 30-tich rokoch. Ale Izrael také dvojštátne riešenie odmieta, pretože chce mať aj naďalej kontrolu na Západným breom Jordánu. Takže pre Izrael "umiernení Palestínci" značí takých, ktorí odmietajú podmienky, navrhované medzinárodnou komunitou; to značí Palestíncov, ktorí odmietajú postoj hnutia Hamas. Pre Izrael je umierneným Palestíncom taký, ktorý je ochotný robiť to, čo chce Izrael: je to Palestínec, ktorý je ochotný poslúchať rozkazy Izraela.

* Pozorovatelia hovoria, že prímerie je to najlepšie, čo môže teraz Izrael dosiahnuť. Ako ovplyvňuje vojna Izrael?
Norman Finkelstein: Ťažko povedať, či je Izrael v pozícii dosiahnuť prímerie. Ak prímerie prijme, Hamas sa istotne nezmieri s tým, aby blokáda pokračovala. Práve vďaka blokáde Hamas odmietol obnovenie prímeria s Izraelom. Ak Izrael blokádu zruší a bude tu prímerie, tak vlastne prijme podmienky, ktoré minulý týždeň odmietol. Takže je nejasné, či by Izrael navrhol prímerie a Hamas by to prijal a vice versa.

* Izrael hovorí, že je vo vojne s hnutím Hamas, ale pritom nedovolil do Gazy doručiť medzinárodnú výpomoc a nedovolil novinárom, aby mohli písať, o tom, čo sa v Gaze deje. Ako hovoria Peržania, "ak sám nemôžeš pomôcť, nezabraňuj druhým, aby pomáhali".
Norman Finkelstein: V tomto si treba urobiť jasno, že Izrael nie je vo vojne s hnutím Hamas, ale vlastne s medzinárodnou komunitou, vrátane Iránu. Izrael sa stavia proti medzinárodnej komunite, vrátane Iránu, keďže tí si želajú dvojštátne riešenie.

ukážka z rozhovoru s americkým profesorom židovského pôvodu Normanom Finkelsteinom
Press TV: "Israel seeking Arab obeisance"
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=9937
http://www.presstv.ir/detail.aspx?id=80191&sectionid=351020202ríz