Všimla som si, že niektorí diskutéri, ktorí sa vyjadrovali k mojej reakcii na článok pána Lukáša Krivošíka, zle pochopili tú moju štipľavú poznámku o "tolanských bohoch" a "civilizácii Nox".  A tak mi dovoľte, aby som vysvetlila, ako som to myslela.

Dnes sa veľa Európanov oháňa pojmami "kresťanstvo" a "Boh" a veľa sa diskutuje o tom, či by sa v ústave Európskej únie nemalo jasne naznačiť, že Európa je kresťanská.  Pravdou však je, že tí, čo sa toho najviac dožadujú, absolútne nevedia, o čom to vlastne hovoria.  Väčšina z nich ani len Nový zákon riadne nepozná(!) a keď hovoria o "kresťanstve", majú na mysli rôzne zaužívané zvyklosti, chodenie na bohoslužby, čo chápu ako svoju povinnosť, aby sa ich predkovia v hrobe neobracali a susedia ich neohovárali.  Takí sa radi vystatujú krížikmi a myslia si, že sú dobrí kresťania, keď si plnia tieto povinnosti a keď náboženstvo predkov tak zápalisto obhajujú.  Ale nemali by si byť sami sebou takí istí.

Organizované náboženstvo (všetky tie "kresťanské" povinnosti) je jedna vec a pravá viera, to je vec druhá.  A európske obyvateľstvo je teraz na najlepšej ceste pochopiť ten rozdiel.
O pravej viere nemôže byť ani reči, kým ľudia veria len rôznym poverčivostiam a naivným báchorkám a "Boha" si predstavujú ako nejakého dlhovlasého starčeka, ktorý niekde hore, vo vesmíre, sedí a striehne na ich prehrešia, aby ich mohol klofnúť po hlave.  Keď niekto chce byť skutočným veriacim, musí sa pustiť do učenia.  Pretože bez štúdia duchovnej vedy a porozumenia istých duchovných tajomstiev nemôže rozumieť sebe, ani Novému zákonu.  Až keď dospeje k istému stupňu poznania, potom sa pred ním začnú pomaly otvárať tajomstvá stvorenia a jeho naivná viera sa mení v istotu: potom už nielenže verí, že Boh existuje, ale vie, ako v ňom, vo vesmíre a vo svete pôsobí.

Kým ľudia nenájdu Boha v sebe a kým vyššie sféry existencie neidentifikujú jasne vo svojom vlastnom vnútornom bytí, tak to nie sú praví veriaci.  Sú to len neúprimní pokrytci, zviazaní istými tradíciami, ktorí robia isté veci preto, aby sa neodlišovali od druhých.
Keď už človek v sebe a vo všetkom naokolo jasne cíti prítomnosť Boha, potom sa už nachádza vysoko nad organizovaným náboženstvom a je mu jedno, za akého "veriaceho" ho to vlastne označujú alebo či ho pokladajú za "neveriaceho".  V tom štádiu už vonkajšie prejavy "viery" prestávajú byť dôležité.  Takto "prebudený" človek žije potom už nepretržite v prítomnosti božej a zla sa nedopúšťa preto, lebo dobre vie, čo by tým spôsobil sám sebe.  A takí ľudia sa medzi ostatnými hneď intuitívne spoznajú - práve o tom hovoria všetci zasvätenci.

Ale nemyslite si, že pre takýchto "prebudených" majú tí, čo sami seba pokladajú za "dobrých" kresťanov, vrúcne pochopenie - naopak.  Z takých sa často vysmievajú a označujú ich za bláznov.  A toto robia nielen obyčajní kresťania, ale takí sú na smiech i mnohým kňazom - zvlášť tým, čo si o sebe namýšľajú, že "vedia" a ktorí sa z toho dôvodu dívajú na obyčajných ľudí zvrchu.  Takí sa medzi "prebudenými" vôbec necítia dobre.  Spoliehajú sa len na svoje rozumovanie o viere.  Ale na konci času sa jasne ukáže, kto bol blázon a kto nie.  Ako píše sv. Pavol v prvom liste Korinťanom: "Veď je napísané: ´Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem."

Takže s tým "kresťanstvom" je to oveľa zložitejšie, než si ľudia myslia.  "Prebudeným" nezáleží na tom, do akej náboženskej organizácie ich zaraďujú či nezaraďujú; takí už v žiadnej z nich nepotrebujú byť.
A pokiaľ ide o civilizáciu príbuzných duší (či už sa budú označovať za Slovanov, za Nox alebo hocičo iné), na názve nejakého spoločenstva príbuzných duší tiež vôbec nezáleží. Tieto veci (názvy) sa menia častejšie, než si ľudia myslia - ale esencia zostáva.

Keď bol na zemi ešte poriadok, v istých končinách sveta sa mohli rodiť len také duše, ktoré vibrovali v zhode s tóninou tej-ktorej pozemskej oblasti.   Tak vznikali národy.  A podobne budú vznikať národy aj v budúcnosti, keď sa prach po tomto chaose usadí a na zemi opäť zavládne pokoj.  A niektoré z nich sa budú presne zhodovať s povahou, typickou pre národy slovanské - i keď potom sa už možno budú úplne inak nazývať.

Toto, samozrejme, predpokladá - okrem iného - aj to, že každý jeden človek bude mať v budúcnosti príležitosť opäť sa na zemi narodiť.  Mnohí kresťania hneď híkajú, keď niekto spomenie opätovné vtelenie (reinkarnácia), ale vždy ide o takých, čo si celý Nový zákon nikdy ani len neprečítali.  Keby to urobili zistili by, že opätovné vteľovanie bolo samozrejmou súčasťou viery prvých kresťanov.

Veď sv. Pavol v prvom liste Korinťanom napísal: "Ale niekto povie: ´Ako vstanú mŕtvi?  V akom tele prídu?´  Hlupák!  Čo seješ, neožije prv, ako by neodumrelo!  A keď seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné.  Tomu potom Boh dáva telo, aké chce a každému semenu jeho vlastné...  A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských...  Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné."

Fyzické telo zomiera (pšeničný klas).  Ale esencia človeka (zrno) prežíva a tá sa potom opätovne zasieva a Boh jej robí nové telo.   Ale hovorte toto kresťanom, ktorí si myslia, že budú sedieť po pravici božej len preto, lebo chodili do kostola!  Možno počas bohoslužieb plánovali, ako zničiť nenávideného suseda, ako oklamať manželku so sekretárkou, ako podraziť kolegu - ale na tom, podľa nich, vôbec nezáleží.   Keby si boli schopní uvedomiť, že pred svojimi prehrešeniami nemôžu ujsť; že trest na nich môže čakať v živote budúcom, i keď sa im teraz podarilo pred pozemským trestom ujsť, úplne inak by sa správali.  A začali by sa učiť.   Lebo bez poznania to nejde.   A teraz im už veľa času nezostáva, aby sa rozhodli hľadať ho.   Pretože toto je doba, kedy sa preosieva zrno a oddeľuje od pliev.  A plevy to veru v budúcnosti vôbec nebudú mať ľahké...

Boh sa nebude starať, či ste boli pokrstený kresťan, keď ste sa počas života správali ako bezcharakterný lotor.  Boh nás bude posudzovať len podľa našich cností - a necností.  Na vonkajších obaloch vôbec nezáleží!  Ani na svetských úspechoch a ľudských poctách.

_____________________________________________

Mária Sepešiová