Židovský štát Izrael, vydal dlhú listinu s menami Palestíncov a iných Arabov odsúdených, bez súdneho procesu, na trest smrti. Meno Admada Jasína duchovného vodca Hamasu v Palestíne bolo na čele tejto listiny. Na židovskej web strane: www.ourenemies.org z 22. Januára. 2004 nájdeme navrhnutý návod ku spôsobu vykonania rozsudku.

Návod dáva izraelským vrahom voľný výber a hovorí: " Minulý piatok, 16. januára izraelská vláda označila Ahmada Jasína za terč....Dúfame, že dve tony bômb budú zhodené na dom toho slepého starca. Netreba teplom nasmerované rakety, stačí smradom nasmerované rakety a nech ten skrivený hrbáč umrie pomalou strašlivou smrťou a nech sa potom pomaly pečie v pekle. Zrejme naša príliš humánna izraelská armáda pošle jednu zo svojich dobrých židovských rakiet priamo na starcovu vlasatú gebenicu a ukončí jeho mizerný život. Ale najspravodlivejšia smrť bude rozmliaždiť tu chorú antisemitskú hlavu do mlynčeka na mäso spolu so svojím vozíkom aby bol s ním definitívny koniec."

Príliš humanitná izraelská armáda vybrala humanitný spôsob a dvoma dobrým židovskými raketami zem - vzduch vypálenými z izraelskej helikoptéry na kúsky roztrhali nevládne telo Ahmada Jasína. Jasín nebol vojakom ani nenosil zbrane. Bol to chorý nevládny starec, ktorý bol odkázaný na život vo vozíku a na pomoc druhých. Vychádzal po modlitbe z mešity v Gaze a v čase keď mu jeho pomocníci pomáhali do auta, izraelská helikoptéra vyrobená v USA a požehnaná americkou vládou vypálila na neho a na ľudí okolo neho svoje smrtiace rakety a zabila okrem Jasína desať ďalších a poranila desiatky civilistov. Izraelská vláda z úst svojich predstaviteľov hlásila, že si Jasín zaslúžil umrieť a preto bol na neho vykonaný rozsudok smrti. Americká vláda vyhlásila, že Izrael má pravo sa brániť. Podľa americkej logiky okupant sa bráni keď vraždí okupovaných a okupovaní sú teroristi keď bojujú proti okupácii.

Dosiahne Izrael tou vraždou mier a bezpečnosť pre svoj ľud, alebo je to zámerná eskalácia konfliktu aby dosiahol svoje ciele? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, treba dôkladne pozrieť na princípy, na ktorých bol postavený židovský štát Izrael.

Židovský štát Izrael bol postavený na svojvoľnej interpretácii starého zákona ultrapravicovým ortodoxným židovstvom. Táto interpretácia znie, že izraelský ľud uzavrel s Bohom zmluvu a z tejto zmluvy niet úniku. Božská vôľa je aby obrodený Izrael sa vrátil do svätej zeme, nastolil nebeské kráľovstvo a vytvoril tým predobraz Božského kráľovstva všetkého mieru. Židia sú podľa tejto interpretácií nositeľmi odkazu biblického Izraela. Ich svätá úloha je aby sa vrátili do svätej zemi a budovali čisto židovský štát bez gojov. Víťazstvom Izraela vo vojne roku 1967 jednoznačne nastal mesiášsky vek. Boh sám viedol víťaznú izraelskú armádu a otvoril cestu k " návratu židov do zasľúbenej zeme". Vzdať sa území ktoré už Izrael získal vo vojne roku 1967, by znamenalo, že židia znovu odmietli Boha.

Z tohoto vyplýva, že Izrael si pod vedením ultrapravicových náboženských strán a hnutí nepraje riešenie konfliktu. Podľa nich, celé územie Palestíny patrí židom a Izrael je štát židov a nežidia tam nemajú čo robiť. Preto jediné riešenie celého konfliktu je podľa nich vyhnať palestínskych Arabov do susedných krajín. Vyhnanie Palestíncov sa dá uskutočniť jedine v atmosfére maximálnej eskalácie konfliktu.
Izrael nikdy neuznal právo Palestíncov na život v svojej krajine. Golda Meierová, bývalá predsedkyňa izraelskej vlády raz prehlásila:
"Ako môžeme vrátiť okupované teritóriá? Veď tu niet nikoho, komu by sme ich mohli vrátiť... Nikdy tu nebolo ničoho takého ako Palestínci. Tí nikdy neexistovali."

Rafael Eitan, náčelník izraelského generálneho štábu tiež vyhlásil: "My otvorene vyhlasujeme, že Arabi nemajú pravo osídliť čo len jediný centimeter z Eretz Izrael. (Veľkého Izraela).. Tí rozumejú a budú rozumieť vždy len sile. A my by sme mali používať tú prevahu v sile, až kým sa k nám Palestínci nepriplazia na všetkých štyroch." (viď Gad Becker, Yediot Ahronot, 13. apríla 1983, New York Times, 14. apríla 1983)

Israel Koenig ("The Koenig Memorandum") potvrdil tu istú politiku a hovoril : "Musíme používať teror, vraždy, zastrašovanie, konfiškácie pôdy a odstránenie všetkých sociálnych služieb, aby sme sa zbavili arabskej populácie."
Yoram Bar Porath ešte zreteľnejšie a jasnejšie objasnil izraelskú politiku voči Palestíncom a hovoril: "Je povinnosťou izraelských lídrov vysvetľovať verejnosti, jasne a odvážne, isté fakty, na ktoré sa časom zabúda. Prvým je, že tu niet žiadneho sionizmu, kolonizácie alebo židovského štátu bez toho, aby sa nevyhnali Arabi a nezhabali sa im ich zeme". (vid. Yediot Aahronot, 14. jula 1972)

V izraelských novinách Haaretz z 21. novembra 2000 sme mohli čítať vyhlásenie skupiny izraelských rabínov. Vo vyhlásení hovorí: " Naša náboženská povinnosť, tak istá ako posvätenie vína v sobotu, je vykonať na nich (Arabov) nie džihád, ale holokaust, pobiť všetkých vrátene žien a deti, i domáceho dobytku, do poslednej mačky a psa."

Každý súdny človek, ktorý nepredal svoj rozum, keď číta hore uvedené citáty (predstavujú len veľmi malý vyber z hromady podobných citátov), usúdi, že zámer židovského štátu bol a ešte je likvidovať a vyhnať Palestíncov z územia Palestíny.
Zákerná vražda Ahmada Jasína zapadá do vopred plánovaného scenára. Izrael chce dosiahnuť maximálnu eskaláciu konfliktu, aby potom mohol pokračovať vo svojej čistiacej politike. Maximálne sťažiť život Palestíncov a postaviť ich pred ťažký výber: umrieť alebo sa vysťahovať.

Izraelské okupačné úrady každým dňom konfiškujú palestínske územie v prospech židovských vysťahovalcov. Výsledkom tejto politiky, územia obývané Palestínčanmi sa každý deň sa zmenšujú a život Palestíncov sa stáva neznesiteľným. Kontroverzný múr ktorý stavia Šaronova vláda na palestínskom okupovanom území konfiškuje ďalšie palestínske územie a ešte viac komplikuje život Palestínčanom. Múr rozdeľuje dediny, rodiny a rozkladá palestínsku spoločnosť. Smrť sa stala dennou realitou Palestíny. Beznádej a zúfalstvo splodilo jedinú možnú obranu proti okupácii - vziať si vlastný život a tak zasadiť ranu i okupantovi. Je to reakcia, je to bezmocnosť, je to zúfalstvo. Svet, USA a OSN nedávajú reálnu možnosť na východisko zo situácie. Rezolúcie nemajú väčšiu váhu ako papier na ktorom sú napísané a Izrael ich všetky porušil s vedomím absolútnej beztrestnosti. Izrael, ale zabúda na jednu skutočnosť, že vraždy a likvidácia palestínskych odbojárov, konfiškovanie palestínskej pôdy a demolovanie palestínskych obydlí má za následok zrod ďalších a ďalších odbojárov a samovražedných pomstiteľov. Jedine odsun izraelských vojakov z okupovaných území a spravodlivé riešenie konfliktu, ktorý by zaručil Palestíncom slobodný a bezpečný život vo svojej krajine, je zárukou trvalého mieru na Strednom východe a mimo neho.

Dr. Nidal Saleh, Bratislava