K zavedeniu jedinej európskej valuty sa treba ponáhľať pomaly.

Čím skoršie zavedenie eura aj na Slovensku naháňa predovšetkým teoretik-ekonóm a minister financií Ivan Mikloš. V Americkom časopise " Time" /USA, vychádzajúci pre Severnú Ameriku a Austráliu - ww.time.com/time/ vyšla zaujímavá štúdia, ktorá pojednáva o doterajších výhodách a nevýhodách zavedenia eura v 12 krajinách Európy, od autora Petera Gumbela. Z nej vyplýva aj to, že najviac doplatil na zavedenie eura spotrebiteľ, občan. Výhody však zo zavedenia majú veľkí biznismani. Treba si to prečítať, lebo na Slovensku sa " súkajú" všelijaké čísla, len nie tie, ktoré sú pravdivé.

Obyvatelia nemeckého mestečka Passau sa možno rátajú medzi tých, ktorí majú dobrý vzťah k euro, možno nie všetci. Ale koncom augusta tohto roku dosiahli víťazstvo v prospech tejto valuty. Teplého augustového večera okolo 5OO občanov na čele so starostom Albertom Zanklom, pili pivo, jedli klobásy a takmer päť hodín blokovali cestu vedúcu do susedného Rakúska. Ich cieľom bolo znížiť ceny na benzín, ktoré v Nemecku dosahujú 1,15 euro na liter, čo je o 2O percent vyššie ako v Rakúsku.
Každý deń od začiatku tohto roka okolo dvoch tisíc nemeckých áut prichádza na benzínovú stanicu BP na hranici, kde predtým bola colnica a prechod. Úspech rakúskej benzínovej stanice mal dopad na 17 benzínových staníc v Passau, niektorí museli prepustiť personál a samozrejme vyzval nespokojnosť obyvateľov mestečka z nadmerného počtu áut v jeho úzkych uličkách. Starosta Zankl žiada , aby vláda znížila dane na benzín, alebo v lepšom prípade dala mestu dotácie. Podľa neho strana stráca ročne okolo 1 miliardy euro z daňových únikov na hraničných benzínových staniciach.

Aký má tento príbeh vzťah k euru ? Passau je klasický príklad toho, čo malo prísť po vytvorení valutovej únie. Predtým ako sa euro stalo valutou 12 krajín EÚ, mnohí politici a ekonómovia hovorili, že prednosťou jeho zavedenia bude ľahkosť s ktorou sa budú dať zrovnať ceny v rozličných krajinách. V teórii do znamenalo, že bolo treba vytvoriť cenovú konkurenciu medzi tovarmi a vytvoriť národné ekonomiky, ktoré by boli konkurencie schopné. Takáto "synchronizácia" cien bola jedným z plusov, ktoré mali urobiť euro reálnou valutou. Mala uľahčiť život turistom a vytvoriť boom pracovnej sily, jeho zavedenie malo zlikvidovať meškanie vo finančných operáciách, devalváciu valút, čo predtým škodilo tak vládam ako aj spoločnostiam. V globáli sa euro malo stáť stimulom pre rast, investícii i zamestnanosti, pretože krajiny, ktoré zaviedli euro, boli zviazané krutými pravidlami ohraničenia inflácie a deficitu. Samozrejme, bolo aj mnoho skeptikov, niektorí dokonca hovorili, že únia dokonca nezačne ani fungovať. Kto mal pravdu ? Už tri roky nosíme v peňaženke euro a veľmi to zmenilo situáciu ? Akú sú jeho ekonomické prednosti či dôsledky, dobré či zlé - v tomto momente ? Naše noviny dali otázky niekoľkým ekonómom, známym obchodníkom, spotrebiteľom i obchodným spoločnostiam v celej Európe. A tu sú ich známky, ktoré dali euru.

EKONOMICKÝ RAST
Jedna z optimistických prognóz o ekonomickom vplyve euro bola vytvorená v roku 1992. Skupina ekonómov pod vedením Michaela Emersona, ktorý bol v tom čase hlavným ekonómom Európskej komisie, predpokladala, že len likvidácia valutových finančných operácii prinesie rast HDP o O,5 - 1 percento. Lenže v roku 2OO1 zjednotená Európa prežívala prebiehajúcu periódu nedostatočného tempa rastu a deficit v polovičke z 12 krajín prevýšil 3 percentá HDP, ktoré určila valutová únia. Najväčší pád sa udial v Nemecku, no vo Francúzsku, Taliansku a Holandsku rast tiež neprebiehal. V tom čase Írsko, Grécko a Španielsko , rozvíjali sa rýchlejším tempom . Niektorí usudzujú, že euro prehĺbilo tieto rozdiely. "V krátkodobom horizonte finančná politika spôsobuje rozdiely a nezbližuje ekonomiky," hovorí Mike Taylor, ekonóm londýnskeho oddelenia Merrill Lynch. A Daniel Gross, riaditeľ Ústredia výskumu európskej politiky, ktorý bol členom komisie v roku 1992 sa pridržuje prognóz tempov rastu, hoci dodáva, že "teraz ho ešte nemožno očakávať ".

Ak sa aj nejaké zvyšovanie tempa rastu ukazuje, nemožno ho zrovnávať s Amerikou a Anglickom. V poslednej prognóze na sklonku septembra Organizácia ekonomickej spolupráce a rozvoja sídliaca v Paríži, predpovedala, že v tomto roku ekonomický rast EÚ bude 2 percentný. Je to seriózne zvýšenie na rozdiel od O,4 percent v minulom roku, ale o dva razy menšie, ako očakáva táto organizácia od USA a Japonska / viac ako 4 percentá/ a oveľa nižšie, ako je 3,4 percentá, ktoré má dosiahnuť Anglicko. Ekonómovia na túto tému pomalého rastu predkladajú rôzne teórie, od nedostatku tvorivosti pracovnej sily až po jej reguláciu. Nech sú už príčiny akékoľvek, ukazuje sa, že jediné euro sa ukázalo ako málo na to, aby sa dalo vyrovnať, podľa ekonómov , s jedinou slabosťou- produktivitou - ukazovatele ktorej v Európe zostávajú na takej úrovni ako predtým, oproti USA, kde v tomto smere ide krivka rastu smerom hore. Šéfovia ústredných bánk a veľkí biznismani sa obávajú, že ak pravidlá valutovej únie zafixované v Pakte EÚ o stabilite a raste začnú sa oslabovať, čo napríklad žiadajú niektoré krajiny ako Nemecko a Francúzsko, ekonomická cena (strata) bude veľká. "Všetko čo podrýva dôveru v euro je zlé od prírody ", hovorí Jurgen Strube prezident UNICE/ Európska asociácia zamestnávateľov/

CENY
Podľa starostu Passau Zankla, tí ktorí tankujú benzín v Rakúsku ušetria 3O euro /oproti nemeckým cenám benzínu/. Samozrejme samotné euro nie je vinné v rôznorodosti cien a obyvatelia na obidvoch stranách hraníc našli čo je pre nich výhodné. Celkovo však možno povedať, že neexistujú dôkazy o tom, že by sa ceny v jednotlivých krajinách zhodli na jednej veličine. Belgická asociácia spotrebiteľov Test - Achats v tomto roku urobila výskum na vzorke vyše 3OO druhov tovaru v 1O krajinách EÚ a zistila veľký rozdiel medzi najvyššou a najnižšou - 48 percent v cenách na DVD a 38 percent na autorádiách. A ak pohyb cien aj existuje, tak nikdy smerom dolu. Zakladateľ spoločnosti easyJet si myslí, že euro " zmenšilo valutové riziko riadenia v Európe a preto je treba znižovať rozpočty a za nimi aj ceny pre spotrebiteľov. Ale, ako povedal pre " Time" to vytvorilo pre niektorých jeho konkurentov v južnej Európe, možnosť zvýšenia cien na úroveň severnej Európy. "Problém je však v tom, že /ceny/ sa ukázali za horizontom kúpyschopnosti miestnych obyvateľov.".

INFLÁCIA
Medzi európskymi spotrebiteľmi je panuje názor, že nová valuta spôsobila rast cien. V mnohých krajinách sa zopakovalo to isté, keď sa ceny prepočítali z pôvodnej domácej valuty na euro, zvýšili sa. "Zo začiatku sa ceny zaokrúhľovali, ale obchodníci rýchlo pochopili, že ľudia nevedia, čo sa deje a ceny vyrástli", hovorí Stefano Zerbi, predstaviteľ talianskej asociácie spotrebiteľov Codacons. "A ceny neprestávajú rásť". V tomto roku sudca v talianskom kúpeľnom mestečku Ladispoli prijal žalobu miestneho obyvateľa, ktorého podporovala aj Codacons. Žalujúci tvrdil, že miestna kaviareň zvýšila nezákonne cenu jeho obľúbeného kapučína po prechode na euro z 15OO lír / O,77 euro/ na 1 euro. Súd rozhodol o pokute O,23 euro a rozhodol tiež, aby kaviareň kompenzovala stratu , ktorú spôsobila miestnemu obyvateľovi. V minulom roku v decembri Európska komisia urobila výskum verejnej mienky o tom, kto vyhral a kto prehral po zavedení eura. Výsledok bol katastrofálny, 89 percent oslovených si myslí, že sa do negatívne prejavilo na spotrebiteľoch.

Pre ekonómov je obraz inflácie oveľa zložitejší. Podľa oficiálnej štatistiky euro zvýšilo ceny smerom hore nie veľmi, asi o O,12- O,29 percent. Hoci ceny na tovary dlhodobej spotreby, ako autá či chladničky, ostali na rovnakej úrovni, alebo sa znížili, cena mnohých denných služieb, v kaderníctvach, kaviarňach, automatoch na nápoje, či na parkoviskách prudko vzrástla. "Možno tieto neznamenajú veľkú často výdavkov obyvateľov, ale sú veľmi citeľné", hovorí Jim Murray, riaditeľ bruselskej asociácie na ochranu spotrebiteľov/BEUC/
Tento problém je vysoko nebezpečný, lebo niektoré krajiny uvažujú, či nemajú nasledovať príklad Fínska a Holandska, ktoré zrušili eurobankovky v nominálnej hodnote 1 a 2 euro. Mnohí spotrebitelia ich pokladajú pri platobných operáciách za zbytočné.
Oveľa zložitejšia makroekonomická otázka spočíva v tom, ako sa vysporiadať so súčasnou infláciou v podmienkach rovnakej finančnej politiky v európskej ústrednej banke. V rokoch 2OO1 a 2OO3 krajiny s najvyššou infláciou, ako Španielsko, Portugalsko a Grécko dostávali platby na korigovanie inflácie. Na rozdiel od Nemecka, kde inflácia bola nízka a ktorá musela žiť len s ohraničenými /3 percentnými/ platbami do ekonomiky, ktorá prežívala krízu. "Ťažko je dokázať, že zavedenie eura prispelo k fungovaniu ekonomiky v eurozóne. V prípade Nemecka možno hovoriť, že sa situácia zhoršila", hovorí Taylor z Merril Lynch.

VPLYV NA BIZNIS
Do zavedenia jednotného eura, stredne veľká nemecká spoločnosť TWD Group, zaoberajúca sa výrobou textilu, robila asi 2O percent svojho obchodu v nemeckých markách. Teraz okolo 6O percent obchodných operácii robí v euro. Hoci na jej výrobu vplýva vzlet i pád dolára, spoločnosť má menej problémov s valutovými operáciami, ako pred desiatimi rokmi, keď sa po nečakanej devalvácii líry sa aj ostatné valuty nachádzali pod silným tlakom trhu. To umožnilo súperom v ostatných krajinách zbiť smerom dole ceny nemeckého výrobcu. "Je to uľahčenie", hovorí šéf TWD Yorck von Schmeling a dodáva, že zavedenie eura bolo pre jeho spoločnosť kladným krokom.

Šéfovia mnohých spoločností v Európe hovoria o podobných skúsenostiach. Výkonný viceprezident francúzskej siete hotelov Accor Benjamin Cohen, hovorí, že odpadnutie valutových rizík, uľahčuje investície do takých krajín ako Španielsko a Taliansko. "Zmizol element náhody", objasňuje. Podľa mienky ekonómov, tieto výhody vyčísliť nemožno. Ale Jean -Paul Betbeze, ekonóm francúzskej banky Credit Agricole, potvrdzuje, že vážny efekt je efekt psychologický, vyzvaný právom európskej Ústrednej banky udržiavať infláciu v priemernej ročnej perspektíve nižšie ako 2 percenta. " V mysliach ľudí ide o stabilitu peňazí- hovorí- je to veľmi vážne, lebo to vplýva na platy, ceny a na konkurencie schopnosť."

V doterajšom čase euro nemohlo celkom ochrániť od valutových rizík. Za posledných desať rokov mnohá výrobcovia vyšli za svoje hranice, napríklad o západnej Európy do Ázie, kde sa obchod robí v dolároch, Napríklad veľká nemecká automobilka za posledné tri roky viac ako dvojnásobne zvýšila svoje dodávky do Číny a dosiahla obrat 6 miliárd euro ročne, pričom dodávky tejto spoločnosti do Európy sa znižovali. Pokiaľ vo svojom začiatku bolo euro slabšie ako dolár, to bolo, "ako sladký jed" spomína Ralf Wiechers hlavný ekonóm nemeckej Federácia výrobcov automobilov, lebo to robilo export spoločností viac konkurencie schopnými. Ale po raste eura k doláru o 4O percent v rokoch 2002-2003, tento fenomén začal nadobúdať protiefekt, ktorý nahrával konkurentom čo neobchodovali s eurom.

OBCHOD
Jednou z najmenej očakávaných výhod po zavedení eura bol obchod medzi krajinami, ktoré ho prijali. Keď sa plán na zavedenie eura objavili v roku 1992 v Maastrichtskom dohovore, ekonómovia na tejto možnosti nevenovali veľkú pozornosť. No v roku 2OOO Andrew Rose z Univerzity v Kalifornii a Berkley, publikoval serióznu prácu v ktorej ukázal, že vytváranie valutových únií vytvára a nesie so sebou aj rast obchodu. Podľa jeho výpočtov, obchod medzi krajinami eurozony sa môže zvýšiť aj o 3OO percent. Rose upozorňuje, že toto číslo nie je dogma a prišiel k nemu na základe skúsenosti z menej vyspelých krajín. Prvé výskumy však ukazujú, že môže mať pravdu, hoci nie v takom rozmachu, ako tvrdí vo svojej práci, ale určite má pravdu v tendencii. Dva výskumy, ktoré robili odborníci z Medziamerickej banky rozvoja, rast obchodu v krajinách, ktoré sa pripojili k euru predstavoval 8-16 percent. Anglicko, hoci neprijalo euro, tak isto zaznamenalo, obchodný rast, ale mohlo ho byť vyššie percento, ak by boli euro prijali. Podľa Roseho je ešte veľmi skoro robiť uzávery, ale predpokladá, že obchod bude stále rásť na dlho rokov dopredu. Nejasné je akurát to, dodáva, či zvyšujúce sa trendy obchodu majú až také výhody, aby kompenzovali stratu kontroly nad finančnou politikou.

MEDZINÁRODNÉ UZNANIE
Euro nie je hrozbou, že zaujme miesto dolára vo valutovej kvalite, hoci to niektorí aj predpokladali. V roku 1999 Walter Russel Mead starší vedecký pracovník newyorského Výboru medzinárodných vzťahov písal, že pre dolár to môže byť veľmi nebezpečná situácia, keď investori začnú siahať na euro. Dôveryhodnosť takýchto následkov prijal aj laureát Nobelovej ceny, ekonóm Robert Mundell, ktorý v tom istom čase poukázal na to, že niekde v roku 2O1O eurozóna prevýši dolárovú a jej rastúci vplyv, vyzve tvrdšiu politickú reakciu USA.
Euro sa zabuduje tam, kde sa zabudovať má, ale neohrozuje panovanie dolára. Výška deponovaných euroobligácií vo svete vzrástla z 2O percent v roku l999 na terajších 3O percent, ale výška obligácií deponovaných v dolároch zostala na tej istej úrovni, to znamená na 45 percentách. Aj napriek tomu sa teda euro nepodarilo stáť valutou, ktorá sa využíva vo valutových operáciach. Európska valuta zaberá asi 2O-25 percent, medzinárodného valutového trhu, to je približne to isté percento, ktoré mali národné valuty, pred zavedením euro. Prezident európskej Ústrednej banky Jean Claude Trichet vidí vinu " v inercii". Iní si myslia, že dôležitým momentom bolo odmietnutie eura Anglickom. Podľa ich mienky, ak by sa hlavné finančné centrum Európy pridal k euru, to by zvýšilo jeho štatút a prispelo k väčšiemu rozmachu európskej valuty.

Nech sú už výsledky zavedenia eura akékoľvek, väčšina ekonómov tvrdí, že je ešte priskoro robiť uzávery z jeho zavedenia." Vždy sme hovorili, že na uzávery je treba aspoň desať rokov", hovorí Gross z Ústredia výskumu európskej politiky. Myslí si, že zámena národných percentuálnych platieb, jedinými európskymi prispeje k zvyšovaniu rastu a investícií. To je však prognóza na dlhodobú perspektívu, a ako to raz povedal anglický ekonóm John Maynard Keynes, v dlhoročnej perspektíve všetci umrieme. Európania, vrátane tých premúdrych z Passau, chceli by konkrétne výsledky vidieť ešte dovtedy, kým sa tak stane.

Pripravil: Svätoboj Clementis